Kam za operou a klasickou hudbou Jubileum Iris Szeghy, záverečný koncert košickej filharmónie a Prešovské dni klasickej gitary

Jubileum Iris Szeghy, reflexie Belle Époque aj Šostakovič v Slovenskej filharmónii

Významné životné jubileum Iris Szeghy Slovenská filharmónia oslávi koncertom Slovenského komorného orchestra pod vedením umeleckého vedúceho Ewalda Danela už dnes, 26. apríla o 16. h v Stĺpovej sieni.

Iris Szeghy je nielen našou prvou významnou skladateľkou, ale aj našou prvou ženskou skladateľkou, ktorá prerazila vo svete. Jej diela uviedli na najvýznamnejších festivaloch súčasnej hudby v Európe, Amerike a Ázii.

Vo svojej hudbe prepája prvky klasickej hudobnej tradície s postupmi súčasnej avantgardy, nesie silné filozofické posolstvá, často je inšpirovaná literatúrou, výtvarným umením, náboženskými textami, reflektuje v nich osobnú životnú skúsenosť.

Na koncerte zaznie v slovenskej premiére jej dielo Hommage à Mednyánszky pre sláčikový orchester podľa obrazov L. Mednyánszkeho.

O skladbe, ktorú napísala v roku 2022, sama autorka hovorí: „Sila výrazu a nálad obrazov Mednyánszkeho, práca so svetlom a s farbami svedčí o maliarovej vysokej senzitivite a majstrovstve. Svet sláčikov disponuje bohatou škálou zvukových farieb i dynamiky, mnohorakými možnosťami textúry, vysokou technickou pohyblivosťou i schopnosťou vytvoriť transcendentnú kontempláciu – to všetko sa mi zdalo pre hudobnú reflexiu Mednyánszkeho obrazov ideálne.“

Slovenská premiéra skladby Iris Szeghy zaznie v spoločnosti komorných opusov Meditácia z cyklu Souvenir d'un lieu cher (Spomienka na drahé miesto) Piotra Iľjiča Čajkovského, Kol Nidrei (Všetky sľuby) Maxa Brucha, Passacaglia pre sláčikový orchester Dušana Martinčeka a Concerto grosso č. 2 Ernsta Blocha.

Belle Époque Reflections prináša v utorok 28. apríla o 19. h do Malej sály Slovenskej filharmónie dvojica významných českých hudobníkov, David Mareček, klavirista a generálny riaditeľ Českej filharmónie, a Václav Petr, violončelista a koncertný majster Českej filharmónie.

Po úvodnej Talianskej suite, ktorú zostavil z vybraných častí svojho baletu Pulcinella Igor Stravinskij, budú nasledovať komorné diela českých skladateľov pre violončelo a klavír.

V ich hudbe sa zrkadlí šťastné obdobie prelomu 19. a 20. storočia: secesia spájajúca dekoratívnu krásu s bežným životom, technický pokrok charakterizovaný zavádzaním telefónu, kinematografu či automobilov, je tu aj nová móda, rozmach kaviarní, rozširovanie siete pražských električiek, ale aj české národné obrodenie.

Vypočujeme si Baladu a Serenádu Josefa Suka, Rondo a Klid lesa Antonína Dvořáka a Rozprávku pre violončelo a klavír Leoša Janáčka. Koncert uzavrie Päť skladieb v ľudovom tóne Roberta Schumanna.

Uvedenie Symfónie č. 13 Dmitrija Šostakoviča pod vedením Tomáša Netopila, šéfdirigenta a hudobného riaditeľa pražských symfonikov, bude jedným z vrcholov LXXVII. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie.

Toto monumentálne dielo pre bas, basovú časť mužského zboru a veľký orchester je zhudobnením básní ruského spisovateľa Jevgenija Jevtušenka. Symfónia sa dnes označuje podtitulom Babij jar, čo je názov prvej časti a zároveň vojnového masakra.

V rokline Babyn Jar (rusky Babij Jar), dnes súčasti Kyjeva, zavraždili počas druhej svetovej vojny nacistické vojská a ukrajinskí kolaboranti sto- až stopäťdesiattisíc najmä Židov, ale aj Rómov, kyjevských Karaimov aj miestnych ľudí a sovietskych vojnových zajatcov.

Len 29. a 30. septembra 1941 počas židovského sviatku Jom Kipur bolo v Babynom Jare zavraždených 33 771 ľudí, prevažne Židov, pričom do tohto počtu sa nerátajú deti do 3 rokov, ktoré nacisti na svojich zoznamoch ani neevidovali. Išlo o najväčšiu známu masovú vraždu počas celého holokaustu.

Šostakovičova Trinásta symfónia je nesmierne silné a apelatívne dielo, jedno z jeho vôbec najoriginálnejších. Je pripomienkou beštiality dvoch hrozných režimov 20. storočia, nacizmu a komunizmu, dodnes preto nenecháva poslucháčov chladnými.

Prvá časť Babij Jar je pretkaná sériou medzihier, divadelných epizód: Dreyfusova aféra, pogrom v Białystoku a príbeh Anny Frankovej a ako celok je odsúdením antisemitizmu vo všetkých jeho formách. Druhá časť Humor je odmietnutím márnych pokusov tyranov spútať vtip. Tretia časť V obchode zobrazuje ťažký údel sovietskych žien symbolizovaný čakaním v nekonečnom rade na potraviny.

Časť Strachy  vykresľuje útlak a neslobodu sovietskeho Ruska umocnené parodovaním sovietskych agitačných hlášok a pochodových piesní. Posledná časť Kariéra je ironickým útokom na byrokraciu, stavaním cynického sebectva robotickej jednomyseľnosti proti skutočnej kreativite a čestnosti.

V prvej časti koncertu si vypočujeme dielo úplne odlišné, posledný klavírny koncert Wolfganga Amadea Mozarta. Jeho Koncert pre klavír a orchester č. 27  je nesmierne jemný, geniálny vo svojej jednoduchosti, melódie sú priame, pasáže číre. Cítiť teplo, pokoj a zrelosť, akoby sa na nás na sklonku života maestro letmo usmieval.

Koncert Slovenskej filharmónie pod vedením Tomáša Netopila si vypočujeme vo štvrtok 7. mája a v piatok 8. mája o 19. h v spolupráci so Slovenským filharmonickým zborom, ktorý vedie zbormajsterka Petra Torkošová, a so sólistami basistom Jozefom Bencim a klaviristom Janom Bartošom.

Prešovské dni klasickej gitary

Už XV. ročník medzinárodného festivalu Prešovské dni klasickej gitary ponúkne trojicu zaujímavých koncertov a aj päticu majstrovských kurzov pre nadšencov tohto populárneho hudobného nástroja.

Na koncertoch v PKO Čierny orol v Prešove sa o 18. h postupne predstavia výnimoční gitaroví sólisti, v utorok 5. mája ruský sólista Alexandr Misko, v stredu 6. mája Sanel Redžić z Bosny a Hercegoviny a vo štvrtok talianske Bruskers Guitar Duo tvorené bratmi Eugeniom Polacchinim a Matteom Minozzim.

Prvý z nich, Alexandr Misko, si získava publikum po celom svete svojím inovatívnym prístupom k štýlu modern fingerstyle, pri ktorom sa gitara stáva akoby malou kapelou. Využíva totiž telo gitary aj ako bicí nástroj, vybrnkáva tóny údermi oboch rúk priamo na hmatník ako na klavír, dokáže vyludzovať zvonivé tóny či hrať nezávisle palcom basovú linku a ostatnými prstami melódiu.

Druhý z interpretov, bosniansky gitarový sólista Sanel Redžić, patrí k najúspešnejším klasickým gitaristom. Je víťazom a laureátom viac ako 30 medzinárodných súťaží v mestách ako Tokio, Madrid, Viedeň či Weimar, v ktorom absolvoval aj prestížnu Hudobnú akadémiu Franza Liszta. Aktuálne je profesorom na Hudobnej akadémii vo Viedni, oceňovaným pre svoju precíznu techniku, štýlovú vyspelosť a široký repertoár siahajúci od baroka až po súčasnú hudbu.

Výnimočným zážitkom bude aj vystúpenie Bruskers Guitar Dua. Unikátnym spôsobom spája klasickú gitaru s prvkami jazzu a súčasnej hudby. Jeho technicky náročné aranžmány filmovej hudby, rockových či popových skladieb, ale aj opusov klasickej literatúry obohatené o improvizácie sľubujú mimoriadny akustický zážitok. Prinášajú moderný pohľad na komornú gitarovú hudbu, ktorým oslovujú publikum po celom svete.

Záverečný koncert sezóny Štátnej filharmónie Košice

Štátna filharmónia Košice už tradične ukončí svoju koncertnú sezónu na začiatku mája, aby sa potom naplno sústreďovala na najvýznamnejší festival klasickej hudby na východnom Slovensku Košickú hudobnú jar.

Na koncerte vo štvrtok 7. mája o 19. h uvedie pod vedením dirigenta Aleksandara Markovića koncert diel spojených s menom velikána symfonickej hudby Gustava Mahlera.

Ťažiskom koncertu bude Mahlerova Symfónia č. 1, ktorú autor označil za symfonickú báseň s pomenovaním Titan na základe rovnomenného románu spisovateľa Jeana Paula predstavujúcim geniálnu bytosť zatracujúcu samu seba.

Gustav Mahler neskôr označil dielo ako symfóniu, podtitul Titan prestal používať a z diela vypustil lyrickú časť Blumine, ktorá je komornou serenádou pre trúbku a orchester. Práve túto skladbu si vypočujeme na úvod koncertu.

Pôvodne ju Mahler napísal ako jednu zo siedmich scénických skladieb na uvedenie hry Josepha Victora von Scheffela Der Trompeter von Säkkingen (Trubkár zo Säkkingenu). August Beer ju v recenzii deň po budapeštianskej premiére Mahlerovej Prvej symfónie opísal ako „srdečnú nadšenú melódiu trúbky, ktorá sa strieda s melancholickou piesňou hoboja; nie je ťažké rozpoznať milencov, ktorí si vymieňajú nežné city v tichu noci“.

Potom zaznie v podaní českého huslistu Josefa Špačeka Koncert pre husle a orchester rakúskeho skladateľa narodeného v Brne Ericha Wolfganga Korngolda. Autor venoval koncert Alme Mahlerovej, vdove po Gustavovi Mahlerovi, ktorá bola v mladosti jeho mentorkou.

Vrcholom koncertu i celej LVII. sezóny Štátnej filharmónie Košice bude Symfónia č. 1. Je to geniálne dielo mladého skladateľa, ktoré je možno viac inšpirované starogréckou mytológiou ako románom Jeana Paula.

Úvodná veta je obrazom prebúdzajúcej sa prírody s náznakmi melodických motívov zo skladateľovho cyklu Piesne potulného tovariša. Druhá časť je inšpirovaná rakúskym ľudovým tancom ländlerom, tretia je karikovaním smútočného sprievodu, ľudovej dychovky i známej detskej piesne Frère Jacques. Finále je najprv výkrikom zraneného srdca, aby napokon v búrlivom finále skladateľ dospel k duševnému vykúpeniu a ku katarzii.