Kam za operou a klasickou hudbou Veľkonočné koncerty, svetoví operní speváci v SND a barokové operné premiéry v Brne a vo Viedni

Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Katedrále svätého Martina

Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži od Josepha Haydna už tradične uvádza v období pôstu v bratislavskej Katedrále svätého Martina Slovenský komorný orchester pod vedením umeleckého vedúceho Ewalda Danela.

Joseph Haydn zložil skladbu na poludňajšiu pobožnosť Veľkého piatku v roku 1786 pre Katedrálu Santa Cueva v juhošpanielskom meste Cádiz. Premiéra zaznela v zatemnenom kostole, keď len jedna veľká lampa visiaca zo stredu strechy osvetľovala katedrálu.

Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich posledných slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená. Táto pauza bola vyplnená nádhernou Haydnovou hudbou. Biskup potom ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania padol na kolená a orchester do ticha zahral jednu časť Haydnovej kompozície. Dielo vyvrcholilo búrlivým záverom hudobne evokujúcim zemetrasenie, ktoré sprevádzalo Kristovo ukrižovanie.

Orchestrálnu verziu Siedmich posledných slov nášho Spasiteľa na kríži od Josepha Haydna, tentoraz s meditáciami slávneho nemeckého teológa Karla Rahnera, ktoré prednesie herec Štefan Bučko, si vypočujeme v Katedrále svätého Martina na Kvetnú nedeľu 29. marca o 15. h.

Veľkonočné koncerty v Bratislave, Žiline a Nových Zámkoch

Slovenská filharmónia pripravila veľkonočný program dvojicou koncertov v stredu 1. apríla a na Zelený štvrtok 2. apríla o 19. h pod vedením dirigenta Maroša Potokára. Orchester sa predstaví spolu so skvelými sólistami Katarzynou Drelich (soprán), Janou Kurucovou (mezzosoprán) a Pavlom Kubáňom (barytón) a Slovenským filharmonickým zborom, ktorý pripraví zbormajster Adam Sedlický.

Zaznie orchestrálna medzihra Tajomstvo Veľkého piatku z 3. dejstva opery Parsifal Richarda Wagnera, Stabat Mater pre sóla, zbor a orchester Karola Szymanowského, hudobná modlitba Totus tuus (Celý Tvoj) pre miešaný zbor a cappella Henryka Góreckého a symfonická báseň Tod und Verklärung (Smrť a premena) Richarda Straussa.

Štátny komorný orchester Žilina uvedie na veľkonočných koncertoch vo štvrtok 9. apríla a v piatok 10. apríla kantátu Svatební košile pre sóla, zbor a orchester Antonína Dvořáka. Dielo naštuduje pod vedením šéfdirigenta Františka Maceka v spolupráci so sólistami Máriou Porubčinovou (soprán), Alešom Brisceinom (tenor) a Pavlom Kubáňom (barytón) a so Slovenským filharmonickým zborom.

Námetom kantáty je balada Svatební košile z expresívnej zbierky Kytice Karla Jaromíra Erbena, ktorá má síce hrôzostrašný príbeh, ale dramatické hudobné stvárnenie Antonína Dvořáka pôsobí na poslucháča povznášajúco.

Štátna opera v Banskej Bystrici uvedie svoj koncert pri príležitosti Veľkej noci vo štvrtok 9. apríla o 19.30 h aj vo farskom Kostole Povýšenia Svätého kríža v Nových Zámkoch. Orchester pod vedením dirigenta Jána Procházku, Zbor Štátnej opery pod vedením zbormajsterky Ivety Popovičovej a sólisti Michaela Kušteková, Michaela Šebestová, Ivan Lyvch a Otokar Klein predstavia oratórium Stabat Mater pre sóla zbor a orchester Antonína Dvořáka.

Stabat Mater  je latinská báseň františkánskeho mnícha blahoslaveného Jacopona da Todiho z 13. storočia opisujúca utrpenie Panny Márie stojacej pod krížom, na ktorom umiera jej syn Ježiš Kristus. Latinské slovné spojenie stabat Mater dolorosa doslovne znamená (pod krížom) stála Matka bolestná. Je to vrcholné dielo Antonína Dvořáka, ktoré dokladá jeho hlbokú kresťanskú vieru a zbožnosť.

Dva výnimočné koncerty v SND

Opera Slovenského národného divadla pokračuje v organizovaní koncertov operných hviezd na začiatku apríla hneď dvomi výnimočnými večermi.

Najprv to bude koncert dvoch medzinárodne mimoriadne úspešných slovenských operných spevákov, sopranistky Slávky Zámečníkovej a barytonistu Dalibora Jenisa, v stredu 1. apríla o 19. h s orchestrom Opery SND pod vedením dirigenta Jaroslava Kyzlinka. Zaznejú árie a duetá z Verdiho opier Falstaff, Maškarný bál, La Traviata, Sila osudu, Otello a Rigoletto, Gounodovho Fausta, Massenetovho Werthera, Čajkovského Pikovej dámy a Charpentierovej Louisy.

Slávka Zámečníková má za sebou raketový štart kariéry, najprv vo Viedenskej štátnej opere, potom debuty na prestížnych operných scénach v Paríži, Berlíne, San Franciscu, Drážďanoch i Prahe. V tejto sezóne ju čaká ešte rola Micaëly v Bizetovej Carmen, v ktorej vystúpi desaťkrát v milánskej La Scale a tri razy v tokijskej Suntory Hall. Publikum oceňuje jej žiarivý a čistý lyrický soprán s perleťovým leskom, jeho prirodzenú ľahkosť, tvárnosť a prieraznosť, muzikalitu, technickú precíznosť a herecké vlohy.

Dalibor Jenis je už viac ako 30 rokov stálicou na medzinárodnej scéne, účinkuje na operných javiskách vo Viedni, v Berlíne, Hamburgu, Londýne, Paríži, Miláne či Benátkach. V aktuálnej sezóne sa predstaví ešte v role Renata vo Verdiho Maškarnom bále v zürišskej opere a v role Rigoletta v rovnomennej Verdiho opere v Sydney, kde vystúpi aj na koncerte na oslavu Austrálčanky Joan Sutherlandovej, jednej z najväčších operných speváčok 20. storočia. Snúbi sa u neho herecká schopnosť stvárniť psychologickú hĺbku postáv, dramatická sila a emócia umeleckého prednesu s hlasom jasného kovového timbru a veľkého objemu.

Na Veľkonočnú nedeľu 5. apríla o 19. h zavíta na scénu Slovenského národného divadla Jonathan Tetelman, americký tenor čilského pôvodu, ktorý si ešte pred desiatimi rokmi zarábal ako newyorský DJ. Po debutoch v menších rolách prišla jeho šanca v roku 2020, keď v januári zaskočil na poslednú chvíľu v Londýnskej kráľovskej opere za Piotra Beczału v role Alfreda vo Verdiho La Traviate.

Bola to senzácia, publikum bolo nadšené, agenti sa predbiehali s ponukami. Pre Jonathana Tetelmana to znamenalo prestížnu nahrávaciu zmluvu s Deutsche Grammophon a pozvánku do Metropolitnej opery v New Yorku, príbeh ako z rozprávky. Postupne prišli angažmány vo Viedni, v Berlíne, Drážďanoch, Mníchove, San Franciscu, Los Angeles či Barcelone. V aktuálnom roku ho čaká prestížne vystúpenie s Berlínskymi filharmonikmi či rola Dona Josého v Bizetovej Carmen v milánskej La Scale.

V Bratislave uvedie s orchestrom Opery SND pod vedením dirigenta Valeria Galliho v spolupráci s hosťami večera, so sólistami našej opery Evou Hornyákovou a Danielom Čapkovičom, árie a duetá z Bizetovej Carmen, Verdiho Dona Carlosa a Rigoletta a Pucciniho opier La Bohème, Madame Butterfly a Tosca.

Händlova Agrippina v Brne a Vinciho Alessandro nell’Inde

Viedenský operný dom Theater an der Wien uvedie v piatok 10. apríla o 18. h v rakúskej premiére operu jedného z najvýznamnejších barokových operných skladateľov Taliana Leonarda Vinciho Alessandro nell’Inde (Alexander Veľký v Indii).

Ide o koprodukciu s nemeckým Barokovým festivalom v Bayreuthe, kde operu v roku 2022 uviedli po takmer 300 rokoch, a to v rýdzo mužskom obsadení rovnako ako na premiére v roku 1730 v Ríme. V tom čase mali totiž ženy vo večnom meste zakázané vystupovať na javisku.

V hlavných postavách tak uvidíme piatich kontratenoristov: Maayana Lichta (Alexander Veľký), Dennisa Orellana (indický kráľ Poro), Bruna de Sá (indická kráľovná Cleofide), Jake Arditti (Porova sestra Erissena) a Nicholasa Tamagna (generál Alexandra Veľkého), ktorých doplní tenorista Stefan Sbonnik (Porov priateľ a generál Gardante).

Ako napovedá už názov, dielo sa odohráva počas vojnového ťaženia Alexandra Veľkého v Indii, s typicky barokovou komplikovanou ľúbostnou zápletkou. Operu si vypočujeme v naštudovaní poľského barokového {oh!} Orkiestra pod vedením dirigentky Martyny Pastuszky v réžii skvelého kontratenoristu a umeleckého riaditeľa Bayreutského barokového festivalu Maxa Emanuela Cenčića. Následne zaznie ešte v šiestich reprízach.

Opera Národného divadla Brno pripravila pre návštevníkov po Alcine ďalšiu barokovú hudobnú lahôdku od Georga Friedricha Händla. Premiérovo v sobotu 11. apríla o 18. h a do konca sezóny ešte v piatich reprízach uvedie jeho operu Agrippina.

Sujetom diela je snaha cisárovnej Agrippiny, manželky štvrtého rímskeho cisára Claudia, dosadiť na trón svojho syna Nera, čo sa jej nakoniec mnohými intrigami podarí.

Operu si vychutnáme v podaní orchestra Collegium 1704, ktorý sa špecializuje na starú hudbu, a to pod vedením dirigenta Václava Luksa a v réžii generálneho riaditeľa divadla Martina Glasera.

V hlavných úlohách Agrippiny sa predstaví mezzosopranistka Pavla Vykopalová, Nera – kontratenorista Vojtěch Pelka, Claudia – basista Wojtek Gierlach, Poppey – sopranistka Doubravka Novotná, Ottoneho – kontratenorista Constantin Zimmermann, Narcissa – mezzopopranistka Monika Jägerová, Pallanteho – basbarytonista Tadeáš Hoza, a Lesba – basista David Nykl, všetko speváci s bohatými skúsenosťami s historicky poučenou interpretáciou barokovej hudby.