Szentendre je dvadsaťosemtisícové výletné mesto asi tridsať kilometrov od Budapešti. Je to aj centrum srbskej menšiny v Maďarsku. Pripomínajú to dva impozantné ortodoxné kostoly, aj keď srbčinu tu v uliciach už nepočuť.
Fidesz má míting na námestí, na ktorom sa spája viacero úzkych historických uličiek posiatych reštauráciami a cukrárňami.
Asi polhodinu pred príchodom Viktora Orbána na ňom už postávajú desiatky ľudí. Na prvý pohľad nás zaujme výrazný sedemdesiatnik v tradičnom zelenom bavorskom saku, ktorý pôsobí tak, že nemá problém podeliť sa so svojimi názormi.
„Ako člen Fideszu si nemôžem myslieť nič iné,“ odpovedá s úsmevom na otázku, či si myslí, že Viktor Orbán to opäť vyhrá. Potom začína ochotne rozprávať, aj keď viackrát upozorňuje, že určite nie je objektívny.
Pôvodným povolaním je psychológ, ale väčšinu produktívneho života prežil v Nemecku. Ostatných desať rokov však žije už v Maďarsku. Orbán je podľa neho skúsený politik, ktorý to už veľakrát preukázal. To podľa neho rozhodne aj v týchto voľbách.
„Postavil túto krajinu na nohy. Viete, ja to môžem porovnať s Nemeckom. Dnes sa v Maďarsku žije rovnako dobre ako v Nemecku za starých dobrých čias. Lenže mnohí ľudia to nedokážu doceniť a názor o iných krajinách si vytvárajú len na základe povrchných dojmov z krátkych návštev,“ vysvetľuje.
A zároveň dodáva, že ako psychológ nedokáže pochopiť, ako môže niekto voliť takú psychicky labilnú osobnosť, ako je líder najväčšej opozičnej strany Tisza Péter Magyar.
„Človek by mu nezveril ani kurník, nieto ešte riadenie štátu. Preto vám gratulujem k Robertovi Ficovi,“ lúči sa s nami, pretože míting sa už pomaly začína.

Viktor Orbán na mítingu v Szentendre. Foto: FB/Fidesz
V dave sa zapaľujú fakle a na scénu prichádza Viktor Orbán.
„Zajtra bude v ľavicových novinách, že nás bolo málo,“ prihovára sa asi päťtisícovému davu na námestí. Potom v mobilizačnom duchu hovorí o svojej skúsenosti z predvolebných ciest po krajine, ktorá jasne hovorí, že Fidesz opäť vyhrá voľby.
Viktor Orbán reční tak, ako sme u neho zvyknutí: hutne a štruktúrovane. Hovorí, že krajina má za sebou štyri náročné roky, ktoré ovplyvnili vojnové udalosti. Napriek tomu sa vláde podarilo veľa dosiahnuť. Zaviedli sa trináste a štrnáste dôchodky, zdvojnásobili sa detské prídavky a ženy, ktoré majú aspoň dve deti, nemusia platiť dane.
O demografii hovorí Viktor Orbán pomerne veľa a zakončuje to sloganom, že každá práca má zmysel len vtedy, ak jej plody máme komu odovzdať.
Na rečnícku otázku, vďaka čomu si mohlo Maďarsko takéto sociálne opatrenia dovoliť, si Viktor Orbán hneď aj odpovedá: „Nedovolili sme, aby boli naše peniaze presunuté na Ukrajinu. Mnohé západné krajiny to dovolili.“
Potom pokračuje, že po vypuknutí vojny Budapešť utečencom z Ukrajiny významne pomáhala a ukrajinské deti sa v Maďarsku môžu vzdelávať v materinskom jazyku, ale maďarská menšina na Ukrajine takúto možnosť nemá. „Jasne som v Bruseli povedal, že ak nebude ropa cez Družbu, tak nebude pôžička Ukrajine,“ oznamuje Orbán za potlesku námestia.
„V 20. storočí sme my Maďari vždy chceli byť mimo vojny, ale nie vždy sa nám to podarilo. Nechceme vojnu, ale vždy je to tak, že na jej odmietnutie treba odvahu. Nemám rád veľké slová, my to však urobíme, ja tú odvahu mám. Do ďalšej vojny sa zatiahnuť nedáme. Ale na to potrebujeme vašu pomoc,“ burcuje Viktor Orbán svojich priaznivcov.
Vizuálna kampaň Fideszu je plná ukrajinskej symboliky. Na bilbordoch je zobrazený napríklad prezident Volodymyr Zelenskyj s heslom „Hlasujme tak, aby on nemal posledné slovo“. Alebo je líder opozície Péter Magyar vklinený medzi Zelenského a Ursulu von der Leyenovú a prezentovaný ako nebezpečná voľba pre Maďarsko.
V tejto súvislosti sa celkom nedá obísť otázka, prečo prezident Zelenskyj teraz v predvolebnom čase tak eskaluje konflikt s Viktorom Orbánom, keď to očividne viac pomáha Fideszu ako opozícii.
Balázs Jarábik, slovenský Maďar a zároveň expert na Ukrajinu, si myslí, že Zelenskyj tým nesleduje maďarské voľby, ale európsku politiku. „Jeho primárnym cieľom je maximalizácia sankcií proti Rusku, maďarské voľby ho až tak veľmi nezaujímajú,“ hovorí Jarábik pre Postoj.
„Verím, že Fidesz vyhrá, aj keď to bude tesné,“ zveruje sa nám asi štyridsaťročná žena zo Szentendre, zamestnankyňa farmaceutickej firmy. „Mnoho ľudí sa rozhoduje až teraz, keď sa vo svete deje toľko nebezpečných vecí,“ naráža na vojnu v Iráne. „Máme strach, chceme, aby sa to už konečne upokojilo. S Viktorom Orbánom je väčšia šanca na to, že tu budeme žiť v pokoji.“
Nyúl je štvortisícová dedina neďaleko Győru. Míting strany Tisza (Strana rešpektu a slobody) sa koná na priestranstve tesne vedľa železničnej stanice.
Cestou tam je klasická dedinská krčma, v ktorej sa prichádzajúci účastníci zastavujú na pivo alebo pohárik „pálinky“. Spolu s kamarátom, ktorý mi tlmočí, tam vchádzame aj my, aby sme si kúpili vodu.
Vnútri sa už čulo politizuje. Prihovára sa nám muž v strednom veku a hovorí, že aj on bude voliť Tiszu. Dokonca je vlastníkom nákladného auta, z ktorého korby bude o niekoľko minút rečniť Péter Magyar. Pripája aj historku, ako bol nedávno za kamarátom vo Veľkom Mederi a v krčme sa vraj s kritikou Viktora Orbána tak rozohnil, že ho museli hamovať, aby od miestnych „fideszákov“ nedostal po papuli.
Orbán má však svojich priaznivcov aj tu. Krčmárka v istej chvíli zákazníkov okríkne, aby už prestali hovoriť o Magyarovi, lebo inak všetkých vyhodí. Hovorí to síce položartom, ale dostatočne dôrazne na to, aby bolo všetkým jasné, do ktorého politického tábora patrí.

Péter Magyar prichádza na míting v Nyúle. Foto: FB/Tisza
Péter Magyar prichádza do Nyúlu vlakom. Jeho vstup na scénu, kde ho očakáva asi dvetisíc ľudí, pôsobí efektne. Z vlaku vystupuje s vlajkou v ruke, rušňovodič zhromaždeným ľuďom zatrúbi na pozdrav a cestujúci, ktorí pokračujú ďalej, kývajú z okien.
„O dvadsaťdva dní vyhráme voľby s veľkým náskokom, ukončíme túto vojnovú psychózu, ktorú šíri Orbán, a zavedieme fungujúci štát,“ prihovára sa líder Tiszy zhromaždeným.
Jeho prejav je rozháranejší ako Orbánov, ale má charizmu a ide z neho energia. Žartuje na adresu Fideszu, ktorý kedysi začínal ako Zväz mladých demokratov, a hovorí, že dnes už nie sú ani mladí, ani demokrati a je teda najvyšší čas poslať ich do politického dôchodku.
Razantne sa vymedzuje voči Orbánovým obvineniam, že Tisza je strana vojny. „Tomuto režimu, ktorý bude trvať ešte dvadsaťdva dní, odkazujem, že my sme pokojný národ a do žiadnej vojny sa nechceme zapliesť ani tam posielať našich ľudí,“ hovorí Magyar a následne necháva dav skandovať: „Nechceme vojnu!“
Na tomto mieste treba povedať, že Tisza má na rozdiel od slovenskej opozície značne odlišné vyžarovanie. Jej mítingy síce majú výrazný protikorupčný obsah, ale srší z nich optimizmus a vedomie sily. Zároveň tieto zhromaždenia pôsobia veľmi vlastenecky, až národne. Nenarieka sa na nich, ako sa krajina vzďaľuje od EÚ, naopak, intenzívne je prítomná vlastenecká rétorika a národná symbolika.
Samotný Péter Magyar vo svojich prejavoch pracuje s historickou symbolikou: napríklad Viktora Orbána kritizoval za to, že pri svojom prejave pri príležitosti výročia revolúcie v roku 1848 viackrát skloňoval meno Zelenského, ale ani raz nespomenul Sándora Petőfiho. Básnika, s ktorým má väčšina Maďarov túto udalosť spojenú.
Celkom dobre to ilustruje aj volebná pieseň strany Tisza Potrebujeme lepšiu krajinu!, ktorá sa hrá na každom mítingu.
Práve toto sú dôvody, vďaka ktorým Tisza dokáže úspešne oslovovať aj niekdajších voličov Fideszu, čo je pre Viktora Orbána zlá správa. S istým zveličením sa dá vysloviť téza, že ak by zo slovenskej opozície išla podobná emócia ako zo strany Pétera Magyara, tak by to Robert Fico mal už v tejto chvíli asi spočítané.
Dôkazom toho, že Tisza úspešne loví v rybníku Fideszu, je aj päťdesiatnička, s ktorou sa na mítingu v Nyúle dávame do reči.
Pracuje ako skladníčka v Audi a pred štyrmi rokmi ešte volila Viktora Orbána. Ale vraj už pochopila, že Fidesz dával len prázdne sľuby, a dúfa, že tieto voľby už prehrá.
Sťažuje sa, že zdravotníctvo je v katastrofálnom stave a ceny všetkého stále rastú. Hovorí, že pravidelne chodieva do Komárna a má pocit, že Slovensko funguje lepšie, aj ceny v obchodoch sú tam priaznivejšie.
V Šoprone sa večer na mítingu Pétera Magyara zhromaždí okolo desaťtisíc ľudí, čo je na šesťdesiattisícové mesto veľmi slušná účasť. Celá akcia pripomína viac koncert ako politické podujatie. Dominujú mladí ľudia, hrá hudba a predávajú sa stranícke tričká a mikiny, na ktoré sa tvoria rady.
Dve devätnásťročné študentky, s ktorými sa dávame do reči, pôjdu voliť po prvýkrát. Ich odpoveď na otázku, prečo budú voliť stranu Tisza, je jasná, stručná a často sa opakujúca: „Všetko je lepšie ako to, čo tu máme dnes.“
So silnými prognózami, ako maďarské voľby dopadnú, treba byť ešte opatrný. Množstvo voličov je stále nerozhodnutých a predvolebné prieskumy majú vzhľadom na komplikovanosť maďarského volebného systému svoje limity.
Dá sa však tvrdiť, že okolo Pétera Magyara sa sformovalo hnutie, ktoré ma viacero podobností so spoločenskou vlnou spred šestnástich rokov, vďaka ktorej vtedy Viktor Orbán odstavil od moci politickú garnitúru okolo Ferenca Gyurcsánya.