Kam za operou a klasickou hudbou Oslava životných jubileí Iris Szeghy a Vladimíra Godára, monumentálne diela v Košiciach, Žiline aj v Bratislave

Prvá slovenská hudobná skladateľka Iris Szeghy

Iris Szeghy vstúpila do hudobného sveta v osemdesiatych rokoch ako prvá slovenská hudobná skladateľka. Je absolventkou kompozície na konzervatóriu v Košiciach a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Bola na štipendiách a pobytoch vo Varšave, v Budapešti, San Diegu, New Yorku, Stuttgarte, Hamburgu, Amsterdame a opakovane aj vo Švajčiarsku, kde aktuálne žije so svojím manželom. Je skladateľkou v slobodnom povolaní, ktorej diela znejú na najvýznamnejších festivaloch súčasnej hudby v Európe, Amerike a Ázii.

Vo svojej hudbe prepája prvky klasickej hudobnej tradície s postupmi súčasnej avantgardy, jej skladby nesú silné filozofické posolstvá, často sú inšpirované literatúrou, výtvarným umením, náboženskými textami, reflektuje v nich osobnú životnú skúsenosť.

Jej portfólio zahŕňa široké spektrum od skladieb pre hlas a sólové nástroje až po veľké orchestrálne a vokálno-inštrumentálne diela.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie na koncerte v piatok 20. marca o 19. h jej dielo V parku môjho otca, ktoré malo premiéru v roku 2015 v prestížnej sále Stadthaus vo švajčiarskom Winterthure.

Iris Szeghy skladbu venovala pamiatke svojho otca, ktorý bol astronóm s veľkým záujmom o botaniku. Odtiaľ pravdepodobne pramení skladateľkina fascinácia prírodou, ktorá sa zrkadlí aj v skladbe v hudobnom zobrazení šiestich stromov – brezy, duba, smútočnej vŕby, tamarišky, borovice a sekvoje. Táto jej kompozícia je nesmierne obrazotvorná, priam až kontemplatívna, evokuje myšlienky na záhradu prvotného raja.

Slovenská filharmónia uvedie jej dielo Hommage à Mednyánszky pre sláčikový orchester podľa obrazov Ladislava Mednyánszkeho na koncerte v nedeľu 26. apríla o 16. h, Košická filharmónia si jej jubileum pripomenie na septembrovom Medzinárodnom organovom festivale Ivana Sokola.

Skladateľ, pedagóg a hudobný teoretik Vladimír Godár

Vladimír Godár je širokej slovenskej verejnosti známy predovšetkým ako mimoriadne úspešný skladateľ filmovej hudby, a to aj pre jeho dlhoročnú spoluprácu s režisérom Martinom Šulíkom. Za hudbu k filmu Krajinka získal v Belgicku cenu Georges Delerue Award, označovanú aj ako Oscar za filmovú hudbu, za hudbu k filmu Slnečný štát ocenenie Český lev. Významná je aj ich spolupráca na kultových poetických filmoch deväťdesiatych rokov Záhrada a Orbis pictus.

Vladimír Godár je absolventom kompozície na bratislavskom konzervatóriu i VŠMU. Ako pedagóg pôsobil na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, na Katedre skladby a dirigovania VŠMU i ako pedagóg skladby na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Bol aj redaktorom časopisu Slovenská hudba, vedeckým pracovníkom Ústavu hudobnej vedy SAV, prezidentom Spolku slovenských skladateľov či prezidentom Výboru BHS. Aktuálne je vedúcim Oddelenia edičnej činnosti Hudobného centra.

V hudbe využíva Vladimír Godár prvky renesančnej a barokovej hudby, ktoré spája s modernými postupmi. Jeho hudobný jazyk je duchovne expresívny, počuť v ňom ozveny jeho spolupútnikov Alfreda Schnittkeho či Henryka Góreckého. Je to hudba poslucháčsky prístupná, no intelektuálne vrstevnatá, postavená na silnom citovom zážitku.

Reprezentatívny koncert jeho diel pripravil na nedeľu 22. marca o 18. h vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu festival Konvergencie, ktorý premiérovo uviedol celý rad jeho komorných diel.

Vypočujeme si na ňom prehľad jeho tvorby od osemdesiatych rokov až po súčasnosť. Pod vedením dirigenta Andrewa Parrotta vystúpia Hilaris Chamber Orchestra, Spevácky zbor Technik a celá plejáda prestížnych slovenských hudobníkov i basista Peter Mikuláš.

Narodeninový koncert na stredu 18. marca o 18. h pripravilo pre Vladimíra Godára aj združenie Albrechtina, ktorého je spoluzakladateľom. V Moyzesovej sieni vystúpia poprední slovenskí sólisti, Bratislavské gitarové kvarteto a Mucha Quartet.

Koncerty pri príležitosti oslavy jeho životného jubilea avizujú aj tohtoročné festivaly Košická hudobná jar a Bratislavské hudobné slávnosti a v jesennej časti budúcej koncertnej sezóny aj Slovenská filharmónia.

Veľké romantické symfónie v Bratislave, Košiciach i Žiline

Hudobnú lahôdku ponúka na dvojici abonentných koncertov vo štvrtok 26. marca a v piatok 27. marca o 19. h svojim návštevníkom Slovenská filharmónia. Dirigent Juraj Valčuha naštuduje s orchestrom Symfóniu č. 9 Gustava Mahlera, poslednú veľkú symfóniu posledného veľkého romantika skúmajúcu samotnú podstatu našej existencie a náš vzťah k prírode.

Dielo, ktoré bolo zároveň rozlúčkou skladateľa s pozemským svetom, je považované za jednu z vôbec najväčších symfónií, aké boli kedy napísané.

Štátna filharmónia Košice zase pripravila na koncert vo štvrtok 26. marca o 19. h Symfóniu č. 8 Antona Brucknera. Dielo trvajúce približne hodinu a pol naštuduje s Košickými filharmonikmi český dirigent Tomáš Brauner.

Počúvať toto monumentálne dielo je ako navštíviť majestátnu katedrálu. Je to dielo magickej vážnosti a podmanivej nadčasovosti, hlboké svedectvo o skladateľovej viere v Boha. Je zároveň veľkou výzvou pre dirigenta a orchester, aby interpretačne neskĺzli do monolitického toku zvuku, ale trpezlivo odkrývali hlboké lyrické hudobné myšlienky.

Aj do tretice ide o určujúce romantické hudobné dielo. Štátny komorný orchester Žilina naštuduje s dirigentom Petrom Valentovičom na dvojicu koncertov vo štvrtok 26. marca a piatok 27. marca o 19. h Symfóniu č. 6 Patetickú Piotra Iljiča Čajkovského.

Je to jedno z najsilnejších a najdojemnejších symfonických diel hudobnej histórie, ktoré zrkadlí autorovu túžbu po živote. V prvej časti koncertu zaznie skladateľov Koncert pre klavír č. 1 v podaní mladého slovensko-austrálskeho klaviristu Ryana Martina Bradshawa, ktorému odborníci predpovedajú veľkú sólovú kariéru.