Motoristický novinár Karpat Cyklistu obieham tak, akoby som bol na jeho mieste, motorkárom by sme mali dať priestor

Michal Karpat z Autožurnálu hovorí aj o tom, že motoristi by mali v zápche umožniť motorkárom a jazdcom na skútroch preštrikovať sa dopredu. V rozhovore, ktorý si môžete pozrieť aj ako video, sme sa rozprávali i o tom, ako správne predbiehať cyklistov a ako ich neohroziť. Motoristický novinár tiež vysvetľuje, čo môžu urobiť cyklisti, aby v premávke neohrozili seba samých.

V druhej časti rozhovoru sme sa venovali elektrobicyklom, ktoré Michal Karpat takisto testuje. Približuje ich najväčšie výhody a hovorí, ako si vybrať prvý e-bike.

Vonku sa pomaly začína jar. Potrebuje auto po zime okrem prezúvania nejakú špeciálnu starostlivosť? Často sa hovorí, že by sme ho mali zobrať do autoumyvárne, aby sme z neho odstránili soľ. Je to pravda?

Ja by som auto umýval aj počas zimy. Vždy sa snažím vystriekať podvozok po dlhšej trase, aby na ňom soľ nepôsobila. To by som počas zimy robil pravidelne. A ak nie, tak na jar určite.

Pravidelne treba kontrolovať aj tlak v pneumatikách. Minule som si na pumpe išiel dofúkať pneumatiky a pumpár mi začal rozprávať: „Neverili by ste, s akými autami sem ľudia chodia: majú v pneumatikách tlak jeden alebo 1,2 baru, totálne podhustenie, ani nevedia, na čom jazdia, a ja im to všetko dofúkavam.“

Hovorím mu: Vidíte, robíte záslužnú činnosť, ľudia jazdia na autách bezpečnejšie. Mnohí si to neuvedomujú, ale aj tlak v pneumatikách je jednou zo základných vecí, ktoré treba riešiť. Platí to aj pri bicykloch – je potrebné skontrolovať tlak v odpružení.

Na bicykli vidím, že guma je mäkká; keď je podhustená na aute, tak to cítim.

Keď to cítite v aute, už je dosť mäkká. (Smiech.) Ale sú vodiči, ktorí to cítia a ktorí si to neuvedomujú. Takže po zime určite umyť auto a skontrolovať kvapaliny. Pokiaľ chodíte pravidelne do servisu, mali by to robiť aj tam.

Tí, ktorí nemajú celoročné pneumatiky, o ktorých sme už hovorili v inom rozhovore, budú o chvíľu prezúvať. Kedy je ten správny čas?

Vtedy, keď ranné teploty dlhodobejšie neklesnú pod sedem stupňov.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Takže keď je cez deň aj dvadsať stupňov, ale ráno ešte mrzne, nemá to zmysel?

Presne tak. Pozor by si mali dávať aj motorkári a automobilisti, ktorí vytiahnu svoje autá alebo motorky, keďže pocitovo je teplo. No v noci teplota klesá aj k bodu mrazu a asfalt je studený. Pneumatiky sa tak nedokážu zohriať a fungovať na studenej ceste. Studená letná pneumatika nefunguje, ako má, a šmýka sa.

Spomenuli ste jar, spomenuli ste aj motorky. Keď sa oteplí, na cestách je viac motorkárov aj cyklistov. Keď idem ako cyklista do cestnej premávky, ako mám jazdiť, aby som neohrozil seba ani druhých?

Ohľaduplne. Na slovenských cestách chýba viac pokory a hlavne myslenie za druhých. Ja mám byť ten, kto sa snaží predvídať a sledovať premávku.

Ak ako šofér obieham cyklistu, tak spôsobom, že si na bicykli predstavím seba – to, ako by mi bolo príjemné, aby niekto obiehal mňa. Teda začať od seba. Nebudem druhému robiť to, čo by som nechcel, aby robil on mne. Z pozície cyklistu zasa nebudem komplikovať život motoristom.

Napríklad keď idú dvaja vedľa seba?

To je vec bezpečnosti. Keď idú viacerí cyklisti za sebou v rade, obísť ich trvá dlhšie, ako keď idú napríklad šiesti v dvojstupe v troch radoch. Takisto štyria cyklisti v dvojstupe sú viditeľnejší, teda aj vodič si dá väčší pozor a udržiava aj väčší odstup. Je to lepšie, ako keď sa potom snaží medzi cyklistov vtesnať.

Niekedy keď chcem obehnúť cyklistov, spomalím, pretože oproti ide auto alebo nemám prehľad, a chvíľu sa veziem za nimi. Vtom sa privalí auto, ktoré za mnou netrpezlivo bliká a snaží sa agresívne predbiehať. Čo v takom prípade? Táto situácia dokáže znervózniť.

V prvom rade treba dávať pozor na bezpečnosť cyklistu, aby ste ho neohrozili. Keď je niekto za mnou nervózny, radšej pôjdem dlhšie za cyklistom, nech nás nervózny vodič oboch obehne, a až potom obieham ja.

Ja by som do toho preniesol pravidlá z exotických krajín. Jazdil som v Indii, kde sa nepoužívajú spätné zrkadlá. Kto jazdí, stará sa iba o to, čo je pred ním. Nerieši premávku za sebou. Preto v Indii trúbia, lebo tým dávajú najavo, že idú niekoho obiehať.

V princípe to nie je zlé riešenie ani tu v zmysle, že som zodpovedný za toho, koho obieham, a obieham ho tak, aby som ho nevystresoval a neohrozil. Treba myslieť a predvídať, čo môže urobiť.

Motoristický novinár KarpatCeloročné pneumatiky zvládnu aj sneh, dobre odvádzajú i vodu, no nie sú pre každého

Pavol Hudák

Na čo ešte treba dávať pozor? V správach nezriedka vídavame fatálne nehody, keď cyklista nedostal prednosť.

Keď niekomu nedáte prednosť, je to vždy problém. Podstatný rozdiel je v tom, že cyklisti a motorkári sú zraniteľnejší.

V prípade cyklistov môže ísť o život, kým pri autách ide o plechy.

Presne tak, tam môže ísť o život aj v prípade, že len dobrzďujete a motorkára iba ťuknete. Pod váhou motocykla môže padnúť a zlomiť si kľúčnu kosť. Môže mať vážne následky aj pri nízkej rýchlosti.

Zásada je predbiehať bezpečne, pekne oblúkom, ponechať si na to čas, nerobiť to na poslednú chvíľu. Určite neobiehať v zákrute, kde nevidím, či niekto ide oproti. Často sa mi stáva u nás vo Vrakuni, kde sú ťahané zákruty, že vodiči sú nervózni, netrpezliví a obiehajú aj na týchto úsekoch. Trpím, keď vidím, ako takto prechádzajú okolo rodín s deťmi na bicykloch.

Vidím teda cyklistu, je tam zákruta, nemám rozhľad. Takže neobiehať?

Určite. Pôjdem radšej za cyklistom chvíľu pomaly, to nie sú ani minúty. Keď nejde o život, nejde o nič. O život by mohlo ísť, keby som šiel do zákruty. Dajme tomu čas. Myslím si, že dnes potrebujeme upokojiť premávku a reakcie.

Čo môže urobiť cyklista pre bezpečnosť na ceste? Aké chyby robieva?

V prvom rade by mal byť viditeľný, to je alfa a omega všetkého. Mať svetlo a reflexné prvky. 

Niekedy sa stretávam s tým, že cyklisti a kolobežkári nie vždy ovládajú pravidlá cestnej premávky. 

Zväčša ide o deti alebo mládež, keď cyklista nemá vodičský preukaz. Tam by som bol o to viac opatrný a obozretný. Stane sa, že ani dospelí nemajú vodičský preukaz, ale väčšina ľudí základné princípy a pravidlá na ceste ovláda.

Snažím sa vyhýbať jazde na bicykli po ceste, a keď sa tomu už nedá vyhnúť, vždy sa pozriem, či sa odniekiaľ nerúti auto. Dávam znamenie o zmene smeru jazdy a robím všetko predvídavo, aby som niekomu nevošiel do cesty na poslednú chvíľu.

Dôležité je, aby mal vodič šancu zachytiť, čo idem robiť: buď signálmi, alebo pohybom na bicykli, aby to pre neho neboli nepredvídané veci, aby mohol zareagovať. A, samozrejme, treba ísť po kraji, prípadne sa uhnúť, aby ma mohol bezpečne obehnúť vodič na aute.

Mala by tam byť predvídavosť a ohľaduplnosť. Ľudia musia na seba myslieť, aby sa neohrozovali.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Potom je tu ďalšia skupina účastníkov cestnej premávky – motorkári. Často vnímame, že jazdia rýchlo, nebezpečne, agresívne a myslia si, že sú nesmrteľní, aj keď nechcem všetkých hádzať do jedného vreca. Na čo si treba dávať pozor pri nich? Vždy ma vyľaká, keď ma motorkár obehne sprava.

Motorkári na to povedia, že sami sa málokedy vybúrajú, a stáva sa to väčšinou, keď im niekto nedá prednosť alebo nečakane zazmätkuje v aute. Nechcel by som to súdiť. Mnohí po zime vysadajú na motorky. Odporúčal by som, aby sa rozjazdili, vrátili sa do kondície, aj čo sa týka reflexov a reakcií. Predsa, po zime to chvíľu trvá...

Áno, obiehanie sprava je vo všeobecnosti problém aj pri autách. Treba dodržiavať predpisy, jazdiť s rozvahou, snažiť sa čítať premávku a poznať svoj stroj. Keď sa chcem športovo povoziť, tak to nerobím na okresnej ceste, ale môžem ísť na okruh, kde mám bezpečný priestor.

Ako vnímate, keď sa motocyklisti na semafore prederú dopredu? Snažíte sa byť ústretový a chápete to alebo vás to rozčuľuje?

Motorka alebo skúter sú na to prispôsobené. Sú to svižné mašiny a motorkári to využívajú. Pokiaľ to robia bezpečne, normálne a nikoho neohrozujú, prečo nie? Motorky a skútre fungujú všade vo veľkomestách, kde im autá nechávajú koridory, aby sa mohli rýchlejšie preštrikovať cez zápchy.

Ja ako motorista by som mal byť ústretový a ponechať im priestor. Keď vidím motorkára za sebou, tak ho neohrozím tým, že pridám a nedovolím mu, aby sa predo mňa zaradil, ale spomalím a vytvorím mu priestor, aby sa mohol prekľučkovať.

Ja som si vybral ako dopravný prostriedok auto, tak stojím v zápche, lebo autom sa nepreštrikujem tam, kam s motorkou. To je to isté, akoby som nadával chodcovi, že obehne autá bez toho, aby čakal. Je však rozdiel robiť to agresívne a hulvátsky alebo s rozumom a rozvážne, aby som druhých nenahneval a neohrozil.

S teplým počasím je na cestách aj viac cyklistov. V poslednom období je čoraz viac elektrických bicyklov, ktoré tiež testujete. Priznám sa, že ja sa niekedy na ľudí s e-bikom pozerám ako na takých „fejkových“ cyklistov, ktorí trocha podvádzajú.

Tomu, kto vymyslel elektrické bicykle, by som dal Nobelovu cenu. Je to vhodné aj pre ľudí, ktorí by si na bicykel už netrúfali sadnúť, napríklad pre starších ľudí. Mnohí by si už netrúfli na bicykli ísť do prírody alebo do lesa.

Sú prípady, keď chlap jazdí na klasickom bicykli kilometre a manželka s ním nechce ísť, lebo jej stále vyčítal, že mešká a nestíha. Kúpi si elektro a jazdí. Zrazu to funguje a môžu chodiť spolu. V tomto to je úžasná vec a výdobytok modernej doby.

Tiež sa stretávam s tým, že niektorí na to frflú. No aj viacerí pretekári priznávajú, že odkedy to vyskúšali, tak tomu prepadli, pretože je to nákazlivé. Keď má niekto enduro bicykel, ktorý vyzerá skoro ako motorka, jazda na ňom s elektromotorom je veľký zážitok. Je to výborná pomôcka napríklad vtedy, keď sa niekto učí zvládnuť nejaký zjazd. Vďaka e-bicyklu si ho potom môže ľahšie vyšliapať hore.

Dokonca niektoré pretekárske tímy používajú e-bicykle ako tréningové, keď si najazdievajú jednotlivé profily trate. S e-bicyklom to dokážu obehnúť viackrát.

Mňa e-bicykle zaujali rovnako ako elektromobily alebo elektrické kolobežky. Zaujíma ma, ako sa vyvíjajú motory a batérie. Preto ich rád skúšam, testujem a sledujem.

Keď idem von cez víkend, tak ako otec chcem ísť spolu s rodinou. Sem-tam si však chcem vybehnúť sám, no nemám na to pol dňa alebo celý deň. Môžem ísť maximálne na dve-tri hodinky a na tento účel je to skvelé. Za kratší čas prejdem dlhšiu vzdialenosť a môžem si dovoliť náročnejší terén. Baví ma prekonávať na tom najtvrdšie stúpania a dať si do tela, testovať, čo zvládne bicykel a čo zvládnem udýchať ja.

Takže to nie je zadarmo.

Každý si myslí, že elektrobicykel šliape za jazdca, ale tak to nikdy nie je. Viete si na tom dať pekný kardiotréning. Aj tu na Kolibe chodievam na najstrmší výjazd, kde testujem záberové schopnosti bicyklov a dávam si aj do tela. Zámerne si vyberám prudšie kopce.

Pozrel som si, ako sa pohybujú ceny elektrobicyklov, a videl som aj cenovky ako pri autách. To si asi bežný človek, ktorý jazdí rekreačne, veľmi nekúpi. V akých cenových kategóriách sa dnes pohybujú bicykle pre rekreačného cyklistu, ktorý bicykluje raz za čas?

Testujem zväčša bicykle slovenských značiek, teda cenovo nižšie. Ale aj naše slovenské značky už majú vlajkové lode. Závisí to aj od bicykla. Dnes je éra tzv. SUV bicyklov, ktoré majú tvar rámu ako mestský bicykel, ale zároveň obsahujú odpruženie, blatníky a všetku vstavanú výbavu.

Potom sú zjazdové bicykle, ktoré sú vybavené rôzne. Máme väčšie a menšie batérie, silnejšie a slabšie motory. Treba si vyberať aj podľa toho, na čo chcem e-bicykel používať a kde. Zásadná vec je potom aj motor a batéria.

Každý by chcel e-bicykel s dlhým dojazdom, veľkým výkonom a čo najľahší, no to nejde. Čím výkonnejší elektromotor máte, tým má vyššiu spotrebu a vyšší odber. Na to treba veľkú batériu, ktorá má zasa vyššiu hmotnosť.

Vývoj dnes napreduje veľmi rýchlo. Existujú už aj bicykle, ktoré majú aj silný elektromotor, aj veľkú batériu, ale vďaka konštrukcii rámu a dielov sú celkom ľahké.

Batérie sa už dávajú do karbónových alebo titánových obalov. Len na motore a batérii sa dá ušetriť niekoľko kilogramov. Je rozdiel, či bicykel váži 25 kilogramov alebo 21 kilogramov. Každé kilo podľa mňa skúsení jazdci cítia.

Povedzme, že nechcem robiť žiadne extrémne jazdy – chodím po lesných cestách, po asfalte, občas si dám nejaké stúpanie – a chcem mať bicykel s odpružením a so solídnym dojazdom.

Už od dvetisíc, dvetisícpäťsto eur dokážete kúpiť veľmi slušný bicykel.

Sú aj lacnejšie bicykle. Rekreačným cyklistom stačia aj tie alebo riskujú, že už nebudú spoľahlivé a nebudú mať výdrž?

Dá sa aj lacnejšie. Dnes ide vývoj zásadným spôsobom dopredu. Z roka na rok to napreduje. 

Chcem si kúpiť prvý elektrobicykel, povedzme nejaký horský alebo crossový. Na čo sa mám zamerať?

Pozeral by som sa na motor a batériu, aká je ich kapacita, aké režimy motor ponúka a či spĺňa, čo od neho očakávam. Od toho je odvodená aj ďalšia výbava a prevody.

Vidíme aj v tomto odvetví expanziu z Číny alebo si v ňom držia prím európski výrobcovia?

Veľa komponentov na bicykle sa produkuje v Číne. Sú, samozrejme, aj výrobcovia z Európy. Aj jedna slovenská značka si dala zvarovať rámy v Európe. Ale aj tu cítiť Čínu. Jeden z najdôležitejších salónov bicyklov, resp. výstava dodávateľov komponentov, býva v Číne.

Aké dojazdy majú bežné rekreačné e-bicykle?

Na to má vplyv teplota, počasie, spôsob jazdy, terén a jeho profil, hmotnosť jazdca, štýl, ako šliape, alebo kadencia. Samozrejme, aj kapacita batérie a výkon motora. Rádovo sú dnes kapacity batérie 720 až 800 wattov. Sú už aj 900-wattové. Pri 700- či 800-wattovej batérii pri bicykloch za dva až dva a pol tisíca prejdete v teréne v pohode okolo sto až stodvadsať kilometrov.

Pri e-bicykli je dôležité udržiavať kadenciu šliapania, šetrí sa tým elektromotor a jeho spotreba. Keď kadenciu pravidelne meníte, odčerpáva to viac energie.

Sú e-bicykle spoľahlivé?

Motor v zásade funguje, pokiaľ ho mechanicky nepoškodíte alebo mu neuškodíte wapkou. Pri umývaní je potrebné dbať na to, aby sa do motora nedostala voda – umývať treba citlivo a povrchovo, nie pod tlakom. Motor si treba tiež vyberať podľa servisného zázemia a dostupnosti dielov. To by vám mal vedieť poradiť každý predajca.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast: