Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Mathernová Rusi zabíjajú čoraz viac civilistov, ľudia sú neuveriteľne vyčerpaní, ale stále odhodlaní

Katarína Mathernová je Slovenka pôsobiaca tretí rok ako veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine. 

Je veľmi aktívna nielen v diplomacii, ale aj na sociálnych sieťach, kde zdieľa veľa situácií aj zo svojho súkromného života. Stretli sme sa s ňou v Kyjeve.

V Kyjeve pôsobíte od septembra 2023. V týchto dňoch si pripomíname štvrté výročie vojny. Čo sa za ten čas na Ukrajine a pre vás osobne zmenilo?

Má to niekoľko rovín. Na jednej strane Ukrajinci začali odpor voči ruskej agresii takým tempom, že bolo očakávanie skoršieho konca vojny. Myslím si, že nikto z nás, rozhodne ani ja, sme si nemysleli, že tu budeme sedieť a hovoriť o začiatku piateho roku tejto brutálnej vojny. Je to niečo, čo má dosah na ľudí po celej krajine a už aj po celej Európe.

Zmenilo sa jednak to, že ľudia sú teraz neuveriteľne vyčerpaní a unavení. Cítiť tu neustály tlak z toho, že Rusi bojujú nielen na fronte, ale dennodenne atakujú mestá, dediny, civilné ciele, domy, bytovky, energetickú infraštruktúru, školy, škôlky, nemocnice, čokoľvek. 

Vojna je momentálne vo veľmi škaredej fáze. Rusi nevedia dosiahnuť úspechy na bojisku, a aby dotlačili ukrajinský režim k ústupkom, terorizujú civilistov, ktorých zabíjajú čoraz viac. Na fronte nepostupujú dostatočne rýchlo, najväčší postup mali presne pred dvanástimi rokmi, dnes je výročie anexie Krymu, a odvtedy sú to len percentá ukrajinského územia.

A hlavné, čo sa zmenilo, je táto zima. Najmä tu, v hlavnom meste Kyjeve, bola ukrutná. Dnes je −16, ale boli tu teploty až do −26! Rusi zbombardovali teplárne aj elektrárne okolo celého Kyjeva, kde je dnes zhruba pol milióna ľudí, ktorí nebudú mať teplo až do konca vykurovacej sezóny. Ľudia mrznú vo vlastných domoch, elektrická energia je dve až štyri hodiny denne, niekedy len v noci. Keď v noci zapnú elektrinu, ľudia si idú rýchlo oprať veci a nabiť telefóny a powerbanky.

Ste veľmi aktívna aj na sociálnych sieťach. Nedávno ste sa dostali do diskusie s hovorkyňou ruského rezortu diplomacie Máriou Zacharovovou. O čo šlo?

Bol to nechutný osobný útok na mňa a na Európsku úniu ako takú. Myslím, že Rusom sa veľmi páčilo, že vo svete sa deje toľko rôznych kríz zároveň a že Ukrajina vypadla z pozornosti svetových médií. Tým, že som vo svojom poste zverejnila fotku z kúpeľne, kde som spala na zemi počas jedného ich brutálneho útoku v noci z 2. na 3. februára, som zamerala pozornosť na dianie na Ukrajine. Post sa stal virálnym, dostalo sa to medzi mienkotvorných ľudí a to ich zrejme znervóznilo.   

Do posledných hodínAko západné tajné služby správne predpovedali ruskú inváziu, no nikto im neuveril

Christian Heitmann

Debatuje sa o možnosti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Kyjev tlačí na to, aby to bolo čím skôr, niektorí európski lídri vravia, že až po splnení všetkých kritérií. Čo je vaša pozícia?

Európska únia v dnešnom brutálnom svete, do ktorého sme sa prepracovali, bude oveľa silnejšia s Ukrajinou ako bez nej. Ukrajina má najlepšiu armádu v Európe bez akejkoľvek konkurencie. Jej veľkou výhodou je aj neskutočná odolnosť populácie a podnikavý duch. Inovačná kapacita, ktorú teraz ukazuje napríklad pri výrobe dronov, by nám veľmi ekonomicky pomohla. Samozrejme, je ešte celý rad reforiem, ktoré musí urobiť, aby sa mohla stať členom.

Treba tiež povedať, že od majdanskej revolúcie, teda od roku 2014, sa veľmi zmenila. Keď tí, ktorí poznali Ukrajinu predtým, ju porovnajú s jej dnešným stavom, musia povedať, že sú to dve rôzne krajiny. Implementácia reforiem akcelerovala hlavne po podaní žiadosti o vstup do Európskej únie, čo sa udialo štyri dni po začiatku vojny.

Samozrejme, keď sa hovorí o Ukrajine, vždy na stôl prichádza otázka korupcie. Na Ukrajine korupcia existuje, ale zároveň je to krajina, ktorá s korupciou bojuje. Máme tu protikorupčnú prokuratúru a protikorupčný súd, ktoré nekompromisne pracujú. Je tu veľmi silná občianska spoločnosť, veľmi silné a nezávislé médiá so skvelou investigatívou.

V Európe silnejú hlasy, ktoré spochybňujú pomoc Ukrajine. Čo si o nich myslíte?

Pomáhať Ukrajine treba, pretože hlavne z pohľadu nás ako malej krajiny potrebujeme, aby platilo medzinárodné právo a plnili sa medzinárodné záväzky. Nemôžeme si dovoliť, aby medzi štátmi existovali zákony džungle.

Rusko medzinárodné právo na dennodennej báze stále porušuje. Každý deň zažívame nielen v Kyjeve vojnové zločiny, ako sú útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru.

Ak by náhodou malo dôjsť k nejakej ďalšej veľkej vojne, chcem, aby nám ukrajinská armáda stála za chrbtom, nie aby sme jej čelili. Vyrastala som v období, keď si všetci mysleli, že vojna už nikdy nebude a že sme vstúpili do osvietenskej éry. Po dva a pol roka žitia vo vojne si viem predstaviť, že bude aj ďalšia, no práve preto je potrebné, aby sme boli spolu, Ukrajina a Európska únia.

Foto: Anton Frič.

Okrem toho, že ste vo vojnovom meste na tomto poste, čo je najväčšia výzva, ktorú ste nečakali?

Keď si odmyslím neustále sirény, raketové a dronové útoky, nebola som pripravená na kumulatívnu únavu a stres. Večer zaspávate a neviete, či vás zobudia sirény alebo výbuchy. Má to obrovský vplyv na organizmus. Dennodenne ma Ukrajinci prekvapujú, ako to zvládajú.

Počas obrovských mrazov som bola asi v troch-štyroch bodoch nezlomnosti. Sú to stany, kde je generátor a kde si ľudia dôjdu nabiť baterky, vypiť čaj alebo si na pár hodín odpočinúť. V niektorých sa dokonca dá aj spať, aby ľudia nemrzli vo vlastných bytoch. Je obdivuhodné, že také niečo funguje, často len na dobrovoľníckej báze.

Keď nepracujete, čím vypĺňate svoj čas?

Napríklad dnes ráno som bola so svojou trénerkou na nordic walk, čiže škandinávskej chôdzi. Doslova som tomu prepadla. Chodím aj na pilates. Keď je čas, je tu vynikajúca filharmónia, opera a balet.

Slovenská lekárka v DnipreNiektorí Slováci sa obávajú vojny, no želajú si, aby sa už Ukrajina vzdala. Udivuje ma ten zmätok

Jozef MajchrákAdam Takáč

Keď ste sa rozhodli ísť do Kyjeva, nad čím ste sa zamýšľali?

Na to miesto som sa hlásila cez vypísaný konkurz. Ukrajinou som sa zaoberala už osem rokov predtým. V Komisii som mala na starosti krossektorálny tím, ktorý sa venoval len Ukrajine, takže som poznala témy aj ľudí. Dokonca som z titulu svojej funkcie bola aj na inaugurácii prezidenta Zelenského. Cestovala som sem niekoľkokrát aj počas vojny, takže som bola na tieto podmienky mentálne pripravená.

Uvažuje sa už v rámci EÚ o povojnovej obnove Ukrajiny?

Rusi ničia civilnú infraštruktúru, množstvo z obnovy prebieha už teraz, stavajú sa napríklad veterné elektrárne a podobne. Samozrejme, že sa robia aj plány a ekonomické predpovede týkajúce sa veľkej obnovy, ktorá príde.

Stretávate sa ako Slovenka s výčitkami týkajúcimi sa toho, ako sa Slovensko správa voči Ukrajine?

Zo začiatku to tak bolo, ale oni vedia, že pracujem pre EÚ, nie je to také intenzívne. Navyše, po stretnutí prezidenta Zelenského a predsedu vlády Fica v Užhorode minulý rok sa situácia upokojila. Pre Ukrajinu je veľmi dôležitá otázka vstupu do Európskej únie a Slovensko to jednoznačne podporuje.

Chodí sem za vami váš syn? Ako vníma vašu prácu na Ukrajine?

Nechodí, stretávame sa doma alebo v Bruseli. Na Slovensku sme spolu trávili Vianoce. Nie je nadšený z toho, že mama žije vo vojne. Dúfam, že sa mi podarí ho sem toto leto dostať.

Maďarsko sa vyhráža, že zablokuje pôžičku EÚ Ukrajine pre údajné blokovanie prepravy ruskej ropy ropovodom Družba. Aký je k tomu váš postoj?

Verím, že túto pôžičku Ukrajine dáme. Ak ju nebudeme schopní dať, Ukrajina ekonomicky neprežije. Potrebuje pomôcť, aby fungovali verejné služby a celý štátny aparát. Veľká časť pôžičky má ísť na vojenskú podporu, z ktorej napríklad Spojené štáty už okrem poskytovania vojenského spravodajstva takmer úplne ustúpili, len predávajú, už takmer vôbec nedávajú žiadne vojenské vybavenie a zbrane.