Analýza prokurátorov Vláda zvýšila dane občanom a firmám, no daňovým podvodníkom vytvorila eldorádo

„Slabý žalúdočný kŕč mi pripomenie, že sa ma to týka,“ spieva sa v súvislosti s blížiacim sa termínom podávania daňových priznaní v piesni Relatívny pokoj od Slobodnej Európy.

Za tejto vlády vyvoláva platenie daní kŕč len u poctivých daňovníkov, keď sa pozrú na sumy, ktoré musia platiť v dôsledku spotvorenej konsolidácie z dielne Ladislava Kamenického. Tí nepoctiví daňovníci či rovno daňoví podvodníci môžu byť pokojní. Žiadne kŕče v žalúdku im nehrozia.

Naznačujú to výsledky analýzy trestného odboru Generálnej prokuratúry SR, ktorá hodnotila dosahy trestnoprávnych noviel z roku 2024 na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov daňového charakteru.

Len od augusta 2024 do februára 2025 muselo byť v dôsledku vládnych trestných noviel zastavených ešte pred začatím trestného stíhania 1 152 rozpracovaných prípadov a ďalších 1 169 už začatých prípadov sa muselo skončiť. Pritom vo viac ako troch stovkách takýchto prípadov už boli vzenesené aj obvinenia!

Až 681 fyzických a 106 právnických osôb sa vďaka trestným novelám súčasnej vládnej koalície vyhlo súdu za daňové trestné činy.

Ide o dôsledok zvýšenia hraníc škodovej sumy a skrátenia premlčania. Trestná novela navyše narušila dovtedy ustálenú aplikačnú prax prokuratúry. Viaceré prípady sa presunuli z oblasti trestného práva iba medzi správne delikty. A problémom je i to, že namiesto špecializovaných vyšetrovateľov komplikované daňové kauzy často končia na stoloch neskúsených policajtov...

Viac o výsledkoch analýzy trestného odboru generálnej prokuratúry v článku Kristíny Votrubovej.

Analýza generálnej prokuratúryVláda hovorí o boji s daňovými podvodmi, no práve trestná novela z jej dielne výrazne uvoľnila pravidlá

Kristína Votrubová

Keby slovenská spoločnosť nebola zo strany vlády denne ohlupovaná pseudotémami, štatistiky z prokuratúry by boli kolosálnym politickým škandálom. A minister spravodlivosti Boris Susko i minister vnútra Matúš Šutaj Eštok by mali vysvetliť, ako k tomu mohlo dôjsť.

Faktické amnestovanie daňovej trestnej činnosti sa totiž deje v situácii opakovaných pokusov vlády o konsolidáciu verejných financií, ktoré sa obmedzujú hlavne na zvyšovanie daňových sadzieb a zavádzanie nových daní, pričom rozpočtový deficit v percentách sa zmenšuje len minimálne.

Za týchto okolností neprekvapuje, že výber daní zaostáva za očakávaniami, ktoré si optimisticky naplánovali na ministerstve financií. Aj keď vplyv tu majú aj externé faktory (clá z USA) či rastúca komplikovanosť daňového systému s mnohými sadzbami a výnimkami.

V každom prípade za minulý rok štát vybral menej oproti pôvodným predstavám na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmov právnických osôb i na odborníkmi kritizovanej transakčnej dani.

Výber daní sklamalVyššie sadzby nezaručujú, že štát získa viac peňazí. Ukázal to aj výsledok z minulého roka

Kristína Votrubová

Voliči Smeru, Hlasu a SNS by sa nad štatistikami o negatívnom vplyve trestných noviel na postihovanie daňovej trestnej činnosti mohli zamyslieť. Neprišli s nimi opoziční politici, ale prokurátori. A ani o tom, že stav boja proti korupcii je katastrofálny, nehovorí Michal Šimečka, ale generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Vlani v novembri zase hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesi upozornila, že naša krajina je jedným z hlavných centier podvodov s DPH a colných podvodov v EÚ. Podľa nej „tretina podvodov s DPH, ktoré vyšetruje Európska prokuratúra, je spojená so Slovenskom“.

Vláda tým, že dopredu fakticky rezignuje na trestanie daňových podvodov, v podstate podrýva svoje vlastné daňové príjmy. Ide o prostriedky, z ktorých štát žije.

Vyšetrovať a stíhať daňové trestné činy je samo osebe náročné. No vládna koalícia by to aspoň nemusela podvodníkom uľahčovať. Nimi napáchané škody totiž budú musieť zatiahnuť poctiví daňovníci.