Analýza generálnej prokuratúry Vláda hovorí o boji s daňovými podvodmi, no práve trestná novela z jej dielne výrazne uvoľnila pravidlá

Novela Trestného zákona výrazne uľahčila život daňovým podvodníkom a prispela k tomu, že štát na daniach vybral menej, ako očakával. Ukazuje to najnovšia analýza generálnej prokuratúry, ktorú má denník Postoj k dispozícii.

Priamym dôsledkom novely je, že v sledovanom období, čiže od augusta 2024 do konca februára 2025, muselo byť zastavených ešte pred začatím trestného stíhania 1152 prípadov a ďalších 1169 už začatých prípadov sa muselo skončiť.

V 855 prípadoch išlo o stíhanie vo veci, v 314 prípadoch už boli vznesené obvinenia.

Zmena v trestnom zákonníku znamenala teda aj to, že mnohí obvinení boli zbavení obvinenia a ich prípady sa už pred súd ani nedostanú. Konkrétne ide o 681 fyzických osôb a 106 právnických osôb.

Najviac prípadov pred začatím trestného stíhania bolo zastavených v Žiline a v Bratislave.

Najviac obvinených osôb, ktoré si vďaka novele pomohli, bolo v Košiciach a Prešove.

Novela priniesla nejasnosti

Ako problém sa ukazujú najmä zmeny v škode.

Novela mala teoreticky priniesť zmenu k lepšiemu, rozšírila totiž definíciu toho, čo sa v daňových trestných činoch považuje za škodu. Po novom je to aj skrátená daň, neodvedená daň, nezaplatená daň, neoprávnené vratky DPH alebo neoprávnene získaná dotácia.

To, že po novom ide o škodu, je zásadné, pretože štát tak môže od obžalovaného v trestnom konaní vymáhať, aby túto sumu zaplatil.

Ako však upozorňuje analýza, v praxi to prinieslo chaos a rôzne súdy a prokuratúry vykladajú zákon odlišnými spôsobmi.

„Aplikačná prax podriadených prokuratúr vo vzťahu k ustanoveniu § 124 ods. 4 Trestného zákona účinného od 6. 08. 2024 nebola doposiaľ ustálená, pričom z jednotlivých zhodnotení krajských prokuratúr vyplynulo množstvo výkladových a aplikačných problémov spätých s týmto ustanovením,“ konštatujú autori analýzy.

Ďalším problémom je to, kto má škodu vyplatiť, a to najmä v prípadoch firiem. Nie je totiž jednotná odpoveď na to, či ju má zaplatiť firma alebo konateľ. Analýza upozorňuje, že chýba jasná legislatívna úprava, ktorou by sa dalo riadiť.

Uvoľnené pravidlá a neskúsení policajti

Hlavným dôvodom, prečo prišlo k zastaveniu mnohých konaní, je však to, že sa zvýšili finančné hranice škody.

Po novom je malá škoda nad 700 eur (pred novelou nad 266 eur), väčšia škoda je až nad 20-tisíc eur (predtým 2660 eur), značná škoda nad 250-tisíc eur (predtým 26 600 eur) a škoda veľkého rozsahu nad 650-tisíc eur (predtým nad 133-tisíc eur).

Výrazné posunutie hraníc spôsobilo, že mnoho starších prípadov jednoducho vypadlo z trestného práva a stali sa z nich iba správne delikty. Preto sa už nimi nemôže zaoberať polícia a musela ich posunúť na daňové úrady, ktoré však majú oveľa menšie kompetencie.

Tým, že novela zvýšila hranice škody a znížila trestné sadzby, mnohé daňové trestné činy dnes pripadajú bežným policajtom, a nie špecializovaným vyšetrovateľom. Aj to je podľa analýzy veľký problém, keďže daňové delikty sú veľmi komplikované a bežní policajti s nimi nemajú dostatočné skúsenosti. Okrem toho Policajný zbor nemá na tento typ kriminality dostatočné kapacity.

Aj toto má konkrétne dôsledky: počas siedmich mesiacov, na ktoré sa analýza zameriava, bolo podaných iba minimum obžalôb.

Na fakt, že ubúdajú odhalené daňové podvody, ešte koncom minulého roka upozornila Nadácia Zastavme korupciu.

Ako poukazuje v správe, v rokoch 2000 aj 2021 polícia odhalila zakaždým 50 trestných činov daňového podvodu. V roku 2023 ich bolo 43, v roku 2024 už iba 11, do septembra roku 2025 iba 9.

Podobný pokles podľa nadácie vidno aj pri ďalších daňových trestných činoch.

„Je teda na Slovensku menej či viac daňových špekulantov? Dáta samotnej finančnej správy, ktorá za výber daní zodpovedá, potvrdzujú skôr ich nárast,“ upozorňuje nadácia.

Ako pripomína, na zhoršený výber daní minulú jeseň upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad.

Výberu daní sa nedarí

Finančná správa zatiaľ pravidelne zverejňuje správy o úspešnom boji proti daňovým podvodom a problém vidí viac v komplikovanom daňovom systéme ako v chaose spôsobenom novelou trestného zákonníka.

V nedávnej tlačovej správe upozorňuje na vysoký počet daňových výnimiek, najmä pri DPH.

„Veľký rozptyl sadzieb DPH a množstvo výnimiek vytvára priestor na legálnu optimalizáciu a komplikuje kontrolnú činnosť. Zjednodušenie systému by pomohlo výberu daní aj podnikateľskému prostrediu,“ cituje správa prezidenta finančnej správy Jozefa Kissa.

Problémy daňového systému začínajú byť horúcou témou, štát totiž vlani na daniach vybral výrazne menej, ako očakával. 

Výpadok tvorí približne 1,2 miliardy eur. Najviac utrpel výber DPH, ktorý priniesol o takmer 700 miliónov menej.

Výber daní sklamalVyššie sadzby nezaručujú, že štát získa viac peňazí. Ukázal to aj výsledok z minulého roka

Kristína Votrubová

Čiastočne za to môže šok spôsobený zavedením amerických ciel, ale zhoršil sa aj celkový výber daní.

Národná banka Slovenska v zimnej správe o ekonomickom a menovom vývoji upozornila na to, že úspešnosť daniarov klesá. Ak by bol boj s podvodmi účinnejší, výnosy by boli výrazne lepšie.

„V roku 2025 by sme mohli mať základnú sadzbu DPH o percento nižšie a stále by sme mali rovnaké príjmy v rozpočte, keby sa výber daní oproti roku 2024 nezhoršil,“ povedal na tlačovej konferencii pri predstavovaní zimnej prognózy hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth.

O potrebe zvýšiť boj s daňovými podvodmi hovoria čoraz častejšie aj premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický. 

To je paradoxné, lebo ako ukazuje analýza generálnej prokuratúry, práve vládna koalícia dosiahla schválením trestnej novely to, že boj proti daňovým podvodom je menej úspešný.