Pohľad z Moskvy Večný nepriateľ Ruska

Angličanka gadit. Toto úslovie možno z ruštiny preložiť ako „Angličanka sa do niečoho pletie“ alebo „niečomu škodí“. Jeho korene siahajú do polovice 19. storočia a pripisuje sa slávnemu ruskému vojvodcovi Alexandrovi Suvorovovi či iným významným mužom vtedajšieho cárskeho Ruska.

Za označením Angličanka sa skrýva kráľovná Viktória, panovníčka rozsiahleho britského impéria, ktorá mala po celý čas svojej vlády s Ruskom napäté vzťahy. Rusi napríklad stále cítia zášť, že počas krymskej vojny medzi rokmi 1853 až 1856 Veľká Británia spoločne s Francúzskom a Rakúskom prišla na pomoc Osmanskej ríši.

Posledných bezmála dvesto rokov sú Rusi presvedčení, že práve Londýn si praje konflikt s Moskvou. Že je permanentným nepriateľom. A to aj v časoch, keď obe mocnosti spája vojna proti spoločnej hrozbe. Počas prvej aj druhej svetovej vojny. Počas erózie Sovietskeho zväzu aj za jeľcinovského Ruska. Aj teraz.

Len nevinný príklad „zrady“ za všetky. Počas cesty vlakom z našej periférie do centra Moskvy si čítam knihy. Momentálne publikáciu ruského historika Olega Budnického o financovaní ruskej bielej emigrácie zo „strateného“ cárskeho zlata.

Budnickij v knihe s odkazom na Vladimira Novického, niekdajšieho námestníka ministra financií vlády admirála Kolčaka (Alexandr Kolčak bol vrcholný predstaviteľ protiboľševických síl v Rusku, ktorý sa orientoval na Londýn a vládol na východe Ruska medzi novembrom 1918 až februárom 1920), píše, že politika Veľkej Británie voči boľševikom sa pomerne skoro zmenila. 

Londýn prestal v roku 1920 podporovať bielu opozíciu a, naopak, usiloval sa o zblíženie s Leninovou vládou. Anglicko chcelo obnovením obchodných vzťahov s boľševickým Ruskom zlepšiť svoju ekonomickú situáciu.

Aj teraz, keď si vypočujete napríklad šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, môžete často počuť výraz Anglosasi (rusky Anglosaksy). S akcentom na prvú časť slova, anglo-.

„Dnes Anglosasi počítajú s tým, že porazia našu krajinu rukami kyjevského režimu, rovnako ako Hitler, ktorý zhromaždil pod nacistickými zástavami väčšinu krajín Európy. A ako záložnú možnosť pre prípad, že by Zelenského režim zlyhal, pripravujú kontinentálnu Európu, aby sa vrhla do samovražedného dobrodružstva a vstúpila do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom,“ hromžil ruský minister zahraničia z pódia medzinárodného vedecko-fantastického sympózia Sozdavaja budušča.

Podľa Lavrova, ako nedávno uviedol, Anglosasi – napriek všetkým predstavám o ich šľachetnosti – v rôznych obdobiach chceli nielen studenú, ale aj horúcu vojnu s Moskvou. V ruských archívoch sa vraj dokonca nachádzajú dokumenty potvrdzujúce, že Veľká Británia a Francúzsko ešte pred vpádom nacistického Nemecka do ZSSR v júni 1941 uvažovali o začatí vojny proti Moskve.

Zasahovanie do volieb

Krátko po začiatku nového roka som sa v jednej moskovskej reštaurácii stretol so známym z ruského ministerstva zahraničných vecí. A opäť sa objavila téma Veľkej Británie a jej zasahovanie do záležitostí iných krajín. A tak sa aj zrodila inšpirácia na napísanie tohto textu.

Tvrdil mi, že Veľká Británia pravidelne obviňuje ostatné krajiny zo zasahovania do volieb a zároveň sa prezentuje ako obranca demokracie. Londýn pritom bez váhania používa tie najodpornejšie metódy na diskreditáciu a zvrhnutie politických síl, ktoré sa mu znepáčili.

Anglicko údajne zasahuje do volieb v cudzích krajinách. A môj známy ako argument uviedol – áno, Slovensko. Londýn vraj pred parlamentnými voľbami v septembri 2023 financoval blogerov a novinárov, ktorí údajne podporovali odporcov Roberta Fica a jeho strany Smer. Angličania podľa neho vynaložili veľké finančné sumy z vreciek britských daňových poplatníkov na podporu opozičných síl na Slovensku, čím Slovákom upreli právo na slobodnú voľbu.

Ako si môžete všimnúť, môj známy úradník z ruského diplomatického rezortu mi hovoril to, s čím vystúpil slovenský premiér Fico koncom júla minulého roka. Vtedy šéf slovenskej vlády oznámil, že Spojené kráľovstvo a britská agentúra Zinc Network ovplyvňovali voľby v roku 2023 v prospech Progresívneho Slovenska.

Ficovo škandalózne obvinenie, ktoré malo potenciál solídne zhoršiť vzťahy medzi Bratislavou a Londýnom, ako sa zdá, vyšumelo do stratena. Má však byť dôkazom, že Veľká Británia zasahuje do politickej súťaže v členských krajinách Severoatlantickej aliancie, teda do domácich záležitostí blízkych spojencov.

Británia v prvej päťke nepriateľov

Nie je preto nič prekvapujúce, že Veľká Británia sa umiestnila v prvej päťke nepriateľov Ruska. Prieskum ruskej nezávislej sociologickej agentúry Levada Centr z vlaňajšieho októbra ukazuje, že zatiaľ čo vzťah k hlavnému nepriateľovi Rusi prehodnocujú, záporný vzťah k európskym sokom rastie.

Pokiaľ v decembri 2017, teda po prvom roku prvého prezidentstva Donalda Trumpa, bezmála 70 percent Rusov označilo Spojené štáty za nepriateľa, v októbri 2025 si vyslúžila Amerika takéto hodnotenie od 39 percent respondentov.

A teraz spomínaný rast. Aktuálnym nepriateľom Ruska číslo dva je podľa sociologického prieskumu Európa, prípadne Európska únia. Myslí si to 29 percent Rusov. V roku 2017 takýto názor zastávalo 14 percent opýtaných. Takmer konzistentný je postoj voči Ukrajine. V minulom roku sa umiestnila v tabuľke nepriateľov Ruska na treťom mieste s 27 percentami. O osem rokov skôr Ukrajinu za nepriateľa považovalo 29 percent Rusov.

Štvrté miesto patrí Veľkej Británii. Podľa agentúry Levada Centr si takmer štvrtina Rusov myslí, že Londýn je nepriateľom ich krajiny. Pozoruhodné je, že v roku 2017 ho považovalo za nepriateľa 6 percent Rusov. Vtedy pred Anglickom v tabuľke stálo Poľsko, Nemecko, NATO aj protirusky naladené postsovietske krajiny.

Pritom Veľkú Britániu za nepriateľa považujú prevažne Rusi starší ako 55 rokov a diváci sledujúci ruské televízne kanály, ale aj používatelia internetu.

Má to svoju logiku. Veľká Británia je vedúcou krajinou koalície ochotných, ktorá pomáha Ukrajine diplomaticky aj zbraňami. Na Rusko aj Ruskom ovládané územia dopadali britské rakety Storm Shadow. Londýn celkovo poskytol Kyjevu pomoc vo výške 18 miliárd eur, prevažne vojenského určenia.

Po takmer štyroch rokoch plnohodnotnej vojny proti Ukrajine sa ruský zoznam nepriateľov skoncentroval na tých „najdôležitejších“.

S rastúcimi perspektívami ukončenia alebo prinajmenšom zastavenia konfliktu na Ukrajine sa objavujú prvé signály o budúcom možnom obnovení vzťahov medzi Európou a Ruskom. Podobné náznaky robí francúzsky prezident Emmanuel Macron, predsedníčka talianskej vlády Giorgia Meloniová a dokonca aj nemecký kancelár Friedrich Merz.

Toto zblíženie má nejasné obrysy a určite bude narážať na rôzny pohľad na európsku bezpečnosť na jednej strane z Európy a na druhej Ruska.

Avšak aj keby dnes na Ukrajine nastal mier a zajtra plynovody začali dodávať ruský plyn do Európy, Veľká Británia zostane pre Rusko nepriateľom. Je to asi nejaká genetická zákonitosť.