Automobilky hlásia problémy Zvyšovať dane a odvody sa nedá donekonečna. Prekročili sme kritickú hranicu

Keď začiatkom tisícročia Slovensko bojovalo o to, aby kórejská automobilka KIA postavila svoj prvý európsky závod u nás, nádejalo sa, že to veľmi pomôže ekonomike.

Išlo o veľkú investíciu mimo západného Slovenska, ktorá do okolia Žiliny priniesla tisícky nových pracovných miest.

V tom čase už na Slovensku fungovali dve automobilky – Volkswagen v Bratislave a Stellantis v Trnave. No až príchod kórejskej značky spečatil osud Slovenska ako automobilovej jednotky.

Tri automobilky zamestnávali dokopy niekoľko desiatok tisíc ľudí a vďaka nim vznikol ešte aj rozvetvený subdodávateľský reťazec so stovkami firiem po celom Slovensku.

Aj preto sa pre Slovensko o čosi neskôr rozhodla štvrtá automobilka Jaguar Land Rover, no a nakoniec aj piata značka – Volvo –, ktorá by mala s výrobou začať v najbližších rokoch.

Vyhasne naša hlavná ekonomická sila?

Celkovo dnes pracuje v automobilovom priemysle 260- až 280-tisíc ľudí. Dá sa tak povedať, že každý desiaty zamestnanec má prácu práve vďaka automobilovému sektoru.

Okrem toho automobilový sektor tvorí 11 percent HDP a okolo 40 percent nášho exportu.

Stačí týchto pár čísel, aby bolo jasné, že slovenská ekonomika výrazne závisí od vývoja v automobilovom sektore.

Ekonómovia túto prílišnú závislosť dlhodobo označujú za problém a riziko.

Ak začne mať sektor problémy, slovenská ekonomika si to odnesie, a veľmi.

Ako odstrašujúci príklad sa často používa príbeh amerického mesta Detroit, ktoré bolo tiež kedysi automobilovou veľmocou a po odchode automobiliek sa stalo symbolom úpadku.

Táto hrozba sa zväčšila s rozmachom elektromobility a tlakom na znižovanie emisií. A sú tu aj americké clá a nástup Číny.

No zdá sa, že najrizikovejší je faktor, ktorý sme si vyrobili my sami tu doma.

Na otvorení automobilky Jaguar Land Rover v Nitre v roku 2018 sa zúčastnil aj vtedajší premiér Peter Pellegrini. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Nedávno na to poukázal šéf Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek, ktorý už dlho predpovedá sektoru neblahú budúcnosť.

Odvetvie si síce vlani udržalo silnú výkonnosť, no ako sa píše v tlačovej správe zväzu, jeho budúcnosť čoraz viac ohrozujú zhoršujúce sa podmienky na podnikanie a investície na Slovensku.

„Výsledky máme, no strácame podmienky na ďalší rozvoj. Ak sa tento trend nezastaví, automobilový priemysel na Slovensku nezanikne náhle, ale bude postupne vyhasínať,“ uviedol Matušek.

Nová automobilka, aj tak menej áut

Čísla o výrobe zatiaľ zdanlivo problém nenaznačujú. Na Slovensku sa vlani vyrobilo 1,07 milióna áut, čo je oproti roku 2024 nárast o 80-tisíc.

Najviac vozidiel vyprodukovala najväčšia slovenská automobilka – Volkswagen. Z jej brán vyšlo približne 337-tisíc automobilov.

Kia oznámila prepad produkcie. Kým ešte v roku 2024 vyrobila viac ako 350-tisíc áut, vlani to bolo necelých 300-tisíc.

Nitrianska fabrika Jaguar Land Rover sa zrejme drží okolo 150-tisíc vozidiel, čo je maximálna kapacita továrne.

V čom je teda problém?

Makroekonomický analytik UniCredit Bank Ľubomír Krošňák nedávno upozornil, že celková výroba áut síce v tomto roku ešte rástla, no „rast produkcie ani zďaleka neprechádzal naprieč výrobnými závodmi automobiliek na Slovensku“.

Výroba sa zvýšila iba v jednej automobilke, v ostatných klesala, a to v rozmedzí o jedno percento až 20 percent.

Aj zväz automobilového priemyslu zhoršil svoje predpovede na nasledujúce roky. V tomto roku by mala výroba klesnúť na 1,02 milióna kusov.

V roku 2027 by mala opäť dosiahnuť 1,08 milióna. Ale to sa udeje iba vďaka tomu, že výrobu spustí aj piata automobilka.

Výroba v už fungujúcich závodoch tak bude naďalej klesať, ale zatiaľ zníženie celkových čísel zakryje spustenie novej fabriky neďaleko Košíc.

Foto: TASR/František Iván

Ak sa pozrieme na viacročný vývoj, zdá sa, že v roku 2027, keď bude mať Slovensko už päť automobiliek, sa u nás vyrobí menej áut než v roku 2018, keď fungovali iba tri automobilky.

Ide zatiaľ iba o prognózy, zakladajú sa však na trendoch, ktoré možno pozorovať už teraz.

Nevieme sa spamätať

Krošňák poukázal, že americké clá mali citeľný vplyv na export. „Vývozy slovenských áut na americký trh sa postupne prepadli až o takmer polovicu,“ uviedol pri porovnaní dát z apríla až septembra minulého roka.

Do USA ešte v roku 2024 smerovalo 11 percent z u nás vyrobených áut, išlo teda o druhý najvýznamnejší trh. V septembri minulého roka to už bolo iba 6,6 percenta a krajina tak klesla na štvrtú pozíciu.

Znepokojujúcejšie je to, že na rozdiel od iných európskych krajín sa Slovensku nepodarilo spamätať zo šoku, ktorý spôsobili americké clá. V nedávnom rozhovore pre Postoj na to upozornila analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.

„Kým ostatné európske krajiny sa po augustovej dohode o clách vrátili viac-menej na pôvodnú trajektóriu, čo sa týka produkcie a vývozu áut, u nás to neplatí. Zostalo to v podstate zamrznuté,“ povedala.

Ekonomická analytička Zuzana MúčkaNie je pravda, že nás predbieha už aj Rumunsko. Okolité krajiny sa nám však vzďaľujú

Kristína Votrubová

Dôvodov je podľa nej viacero. Tým hlavným je to, že máme veľmi zraniteľnú ekonomiku pre zanedbanie štrukturálnych problémov ekonomiky. To, čo sa začalo ako malé nedostatky, sa postupom času zväčšovalo, až sa to stalo veľkým problémom.

Príkladom je nedostatok pracovnej sily a neschopnosť lákať talenty zo zahraničia. To považuje za veľký problém aj šéf zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.

Druhou časťou príbehu je podľa analytičky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konsolidácia. „Tým, ako je šitá horúcou ihlou, ako je nekompatibilne pozliepaná, taká patchworková, nesystematická, a takisto tým, ako rozbila daňovo-odvodový systém,“ vysvetlila.

Každý konsolidačný balíček obsahoval nejaké zvýšenie daní alebo odvodov, dostali sme sa tak na kritickú úroveň a tá už citeľne vplýva na našu konkurencieschopnosť.

Slovenskí pracovníci sú drahí, a to napriek tomu, že si na výplatnej páske nájdu menej ako ich kolegovia v okolitých krajinách. A nielen okolitých.

Sme drahí, no na platoch to necítime

Ak sa pozrieme na priemerné platy, stále platí, že sú násobne vyššie napríklad v Nemecku či Belgicku, ale toto porovnanie skresľuje realitu. Aby malo výpovednú hodnotu, je nutné porovnať platy na rovnakých pozíciách v rovnakých typoch fabrík.

Takéto porovnanie ukazuje úplne iný príbeh.

„Ak by sme porovnávali iba rovnaké fabriky, tak by sme zistili, že sme najdrahší. Sme o 15 percent drahší, ako je priemer EÚ,“ hovorí Zuzana Múčka.

Volkswagen Slovakia, ktorý je najväčším automobilovým závodom na Slovensku, vlani prišiel o dve zákazky. Foto: TASR/Jakub Kotian

Sama pravidelne upozorňuje na to, v akom zlom stave sú verejné financie, a vyzýva na to, aby konsolidácia pokračovala. Aj ona hovorí, že musíme pristúpiť k zníženiu daní a odvodov.

Oproti okolitým krajinám totiž naozaj strácame dych.

Strácanie konkurencieschopnosti môže znieť ako abstraktný termín, má však veľmi hmatateľné dôsledky.

V minulom roku sme takto prišli o dve zákazky Volkswagenu. Výrobu nových modelov umiestnila spoločnosť do fabrík na Pyrenejskom polostrove, a nie k nám.

Výkonný viceprezident zväzu automobilového priemyslu Pavol Prepiak pre Postoj vysvetľuje, že kritérií, ktoré firmy pri umiestňovaní zákaziek berú do úvahy, je veľa. Slovensko má problém najmä v tom, že je drahé a má veľmi nepredvídateľnú legislatívu.

Predstavitelia biznisu sa tak snažia presvedčiť vládu, aby zmenila kurz.

„Daňové zaťaženie už presiahlo maximum. Konsolidácia verejných financií bola doteraz postavená najmä na pleciach firiem a ľudí, čo sa prejavuje spomalením ekonomiky. Ak má Slovensko znovu rásť, bremeno sa musí presunúť na štát a na jeho výdavky,“ hovorí Matušek.

Zdá sa, že toto volanie začína mať vo vládnych kruhoch odozvu.

Začiatkom tohto roka už aj premiér Robert Fico priznal, že konsolidácia brzdí ekonomiku, a naznačil, že je možné, že odvody sa budú znižovať.

Nič konkrétne však premiér zatiaľ neavizoval.