Transakčná daň sklamala Prečo štátu priniesla omnoho menej, ako sa predpokladalo?

Najväčšiu kontroverziu v minuloročnom konsolidačnom balíčku priniesla jednoznačne transakčná daň. Ide o nezvyčajnú daň, niečo podobné funguje iba v susednom Maďarsku a vo Venezuele, už krátko po jej predstavení sa menili jej nastavenia. Najmä však zvýšila celkové daňové zaťaženie podnikateľov.

Minister financií Ladislav Kamenický ju od začiatku obhajoval tým, že do štátneho rozpočtu prinesie značnú sumu a prispeje k tomu, aby sa konsolidácia rozložila aj na podnikateľov.

Podľa údajov z prvej prezentácie novej dane mala hneď v prvom roku priniesť 610 miliónov eur, išlo tak o jeden z najvýnosnejších bodov konsolidačného balíčka.

Chýbajú stovky miliónov

Fungovať mala začať od apríla 2025. Podľa prvého nastavenia sa na bankové prevody mala uplatňovať sadza 0,35 percenta, maximálne však 30 eur za transakciu. Výber hotovosti z banky alebo bankomatu mal byť spoplatnený sadzbou 0,7 percenta. Za využívanie karty mal byť ročný poplatok dve eurá.

Následne sa sadzby zvýšili, v dôsledku úprav v iných častiach konsolidačného balíka bolo totiž nutné nájsť náhradu za vypadnuté príjmy. Sadzba na bankové prevody sa zvýšila na 0,4 percenta a horný limit sa posunul na 40 eur. Sadzba na výber hotovosti sa zasa zvýšila na 0,8 percenta z transakcie.

Ešte na konci roka 2024 sa tak predpokladalo, že v roku 2025 prinesie nová daň takmer 600 miliónov, v roku 2026 dokonca viac ako 800 miliónov.

Reálne dáta však priniesli celkom iný príbeh.

Posledná daňová prognóza už totiž predpokladala, že v prvý rok fungovania transakčnej dane sa vyzbiera iba necelých 380 miliónov eur a v tomto roku by to malo byť iba 530 miliónov. Realita v roku 2025 bola ešte negatívnejšia. Ako ukazujú údaje o stave na účtoch štátneho rozpočtu, na konci vlaňajška daň z finančných transakcií priniesla iba necelých 340 miliónov eur.

Ako je to možné?

Minister financií Ladislav Kamenický sa zmenám v transakčnej dani dlho bránil. Foto: TASR/Dano Veselský

Príliš optimistické predpovede

V prvom rade treba povedať, že nižšie výnosy nepriniesla len transakčná daň, ale aj iné položky. Ukazuje sa, že celkový výber daní bol v tomto roku o 1,8 miliardy nižší, ako sa predpokladalo pri príprave rozpočtu.

Najviac k diere prispela daň z pridanej hodnoty, ktorá vyniesla takmer o jednu miliardu menej, ako sa čakalo.

Na jednej strane sa zdá, že prognózy boli príliš optimistické. K nižším výnosom prispel aj nižší rast HDP. Zlé odhady pri transakčnej dani možno súviseli i s tým, že pri ich vytváraní sa analytici nemali o čo oprieť. Ide totiž o veľmi málo používaný nástroj, ktorý v Európskej únii funguje iba v Maďarsku. Už pri schvaľovaní dane vládou a parlamentom preto odborníci upozorňovali, že výnosy sú veľmi neisté, keďže nevieme, ako bude daň fungovať a ako na ňu budú firmy reagovať.

Okrem toho sa počas schvaľovacieho procesu pridalo veľké množstvo výnimiek, čo výnos znížilo.

Hotovosť sa používa viac, ako sa predpokladalo

Analytici prognózy vypracovávali na základe odhadov toho, koľko sa uskutoční bezhotovostných prevodov. Práve tie sú totiž zaťažené transakčnou daňou.

No a zdá sa, že ministerstvo financií pri prognózach celkom neodhadlo, ako veľmi sa na Slovensku stále používa hotovosť, čo viedlo k nadhodnotenému odhadu výnosu zo zdanenia bezhotovostných transakcií.

Samotný Inštitút pre finančnú politiku koncom minulého októbra na Facebooku upozornil na to, že Slováci stále veľmi obľubujú hotovosť.

„Od roku 2018 patrí Slovensko takmer nepretržite medzi top päť krajín EÚ s najvyšším podielom výberov hotovosti z bankomatov na HDP,“ píšu analytici. A nielen to, ukazuje sa, že spolu s Bulharskom a Cyprom sa radíme medzi krajiny, kde sa tento podiel za posledných desať rokov zvýšil.

Používanie hotovosti u nás nie je obľúbené iba pri platení v obchodoch či za služby, využívajú ju stále aj podnikatelia pri vyplácaní faktúr. Platí to najmä v gastre a stavebníctve.

Tendencia v ostatných európskych krajinách je pritom opačná.

Zavedenie transakčnej dane mohlo používanie hotovosti ešte viac podporiť.

Prevádzky preferujú hotovosť

Na toto riziko pre denník Postoj upozornila aj prezidentka Slovenskej komory daňových poradcov Miriam Galandová. „Už od začiatku jej prijatia sme upozorňovali na to, že daň môže zvýšiť motiváciu využívať hotovosť, čo vytvára priestor pre rast sivej ekonomiky a je v rozpore s cieľom zvyšovať výber daní a bojovať s daňovými únikmi,“ hovorí.

Ako dodáva, zároveň upozorňovali, že výnos dane môže byť nižší, ako sa očakávalo, pretože daňovníci jednoducho zmenia správanie.

Kým za hotovostné prevody totiž podnikatelia nezaplatia nič, tie bezhotovostné sú zaťažené sadzbou 0,4 percenta z transakcie. Preto sa očakávalo, že podnikatelia sa začnú viac orientovať na hotovosť.

Krátko po zavedení novej dane sa tak v prevádzkach začali objavovať nápisy, ktoré zákazníkov motivovali platiť v hotovosti.

„Predtým až pomaly deväťdesiat percent platilo kartou a teraz sa to dostalo asi na päťdesiat percent. Turisti väčšinou platia stále kartou, ale domáci to chápu, vždy sa pozrú do peňaženky, a ak tam majú hotovosť, zaplatia tak,“ povedal vtedy denníku Postoj spolumajiteľ rodinného pivovaru Schenk Matej Pätoprstý.

Nové dane a drobní podnikateliaĽudí vyplácame v hotovosti a miesto rozvoja podnikania rozmýšľame, ako ušetriť

Jakub Lipták

Transakčná daň takto mohla prispieť k nižším výberom aj pri iných daniach. Ako totiž upozornila daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thorton Sylvia Hallová, táto daň „vyslovene povzbudzuje na presun do hotovosti a tým na nepriznávanie ďalších daní – či už z príjmov, alebo DPH“.

Opozičná SaS bojovala za zrušenie transakčnej dane, zatiaľ však bezúspešne. Foto: TASR/František Iván

Údaje o výberoch z bankomatov z druhého štvrťroka 2025 však zatiaľ neukazujú, že by sa hotovosť začala používať výrazne viac.

K nižšej efektivite výberu daní však zrejme prispela aj novela Trestného zákona. Ako upozornila Nadácia Zastavme korupciu, po novom už daňové podvody do 20-tisíc eur nie sú trestným činom. Analýzy nadácie zároveň ukázali, že daňové trestné činy sa za posledné roky odhaľujú a vyšetrujú podstatne menej.

Zmeny pokračujú

Transakčná daň sa nevyhla ďalším zmenám ani počas roka 2025. Na konci septembra parlament schválil novelu, podľa ktorej túto daň od roku 2026 už neplatia živnostníci. Za návrh hlasovali všetci prítomní koaliční aj opoziční poslanci.

Vyňatie živnostníkov z povinnosti platiť transakčnú daň presadzovala SNS. Strana pôvodne navrhovala oslobodiť od dane živnostníkov aj menšie firmy s obratom do 100-tisíc eur. Po dohode v rámci koalície bol napokon predložený a schválený pozmeňujúci návrh, v ktorom sa už hovorilo len o živnostníkoch.

Pre firmy však platí aj naďalej a zostáva teda aj motivácia používať hotovosť.

Záplatou má byť zrejme nová povinnosť pre podnikateľov. Od marca budú musieť takmer všetci umožňovať aj bezhotovostnú platbu, čím chce štát obmedziť používanie hotovosti.

Ministerstvo financií tak ide proti sebe. Na jednej strane totiž hovorí o nekompromisnom boji s daňovými únikmi, no na druhej strane firmy motivuje k tomu, aby sa dostali do sivej zóny.