Venezuela bez Madura Caracas obsadili gangy, armáda stojí za diktátorom, cenzúra sa neskončila

Život vo Venezuele má už dlho ďaleko od normálu, no od útoku Spojených štátov a únosu prezidenta Nicolása Madura sa situácia ešte viac vyostrila. V krajine Latinskej Ameriky, z ktorej už odišlo asi osem miliónov ľudí, sa neistota ďalej stupňuje.

Nádej na to, že situácia sa konečne zlepší a krajina sa dostane z katastrofálnej ekonomickej situácie a neslobody, sa mieša so strachom a skepticizmom.

Ľudia sa boja vyjadriť svoj názor a majú na to dôvod. Tamojšia vláda krátko po Madurovom únose urobila kroky na to, aby potlačila akýkoľvek verejný prejav oslavy tohto činu. Okolo štrnásť novinárov bolo uväznených, represie však pociťujú aj bežní ľudia, a to najmä v Caracase, hlavnom meste krajiny.

Vláda tam dala voľnú ruku ozbrojeným paramilitárnym gangom, ktoré sa už dávno stali symbolom policajného štátu, ktorý vybudoval Hugo Chávez a zdedil Nicolás Maduro.

Ako píše americký denník Washington Post, tieto gangy vytvorili po hlavnom meste checkpointy, na ktorých zastavujú autá, vypočúvajú ľudí a kontrolujú im mobily. Podľa denníka im prezerajú súkromné správy, ako aj príspevky na sociálnych sieťach a hľadajú čokoľvek, čo by sa dalo interpretovať ako podpora amerického zásahu.

„Píšeme si, ktorým cestám sa vyhnúť,“ hovorí pre Washington Post jeden obyvateľ hlavného mesta. „Počuješ veci ako ‚tam nechoď, zastavujú tam autá so samopalmi‘.“

Politickí väzni čakajú, deti čelia bezpečnostným zložkám

V prvých dňoch po americkom zásahu bolo mesto vyprázdnené, školy aj obchody zostali zatvorené. Všetci čakali, čo sa bude diať ďalej.

S postupom času sa život do ulíc vracia, stále však vládne atmosféra strachu.

Obrnené vozidlá národnej gardy blokujú ulicu vedúcu k prezidentskému palácu Miraflores po výbuchoch a počutí nízko letiacich lietadiel vo venezuelskej metropole Caracas 3. januára 2026. Foto: TASR/AP

Pochybnosti vyvoláva aj to, ako vláda pristupuje k politickým väzňom, ktorých je vo Venezuele podľa dát rôznych organizácií okolo 800.

Do dnešného dňa bolo oslobodených iba 73 z nich, pričom viacerí boli cudzinci pochádzajúci z Talianska, zo Španielska či z Argentíny. Americký prezident Donald Trump tento krok pochválil, iní však upozorňujú, že stále ide o malé číslo.

Neďaleko jedného z väzení sa tak utáborili rodiny politických väzňov a čakajú, čo bude ďalej. „Sú to dve rôzne reality. Chcú, aby svet videl, že všetko je normálne. Že sa tu nič nedeje,“ hovorí pre argentínsky denník La Nación Jenny Quirozová. Jej manžela uväznili koncom novembra za to, že vo whatsappovej skupine údajne kritizoval vládu.

Vláda sa naozaj snaží vysielať signály, že v krajine vládne normálna situácia. Deti však po vianočných prázdninách čakali v štátnych školách bezpečnostné zložky.

Aby sa armáda nevzbúrila

Dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová využila návrat žiakov do škôl na to, aby sa z jednej školy obklopená deťmi prihovorila národu cez televíziu. V príhovore na jednej strane ostro skritizovala Trumpovu vládu, zároveň však s optimizmom hovorila o budúcnosti krajiny a o tom, že Venezuela Spojeným štátom aktívne odoláva.

Rodríguezová, ktorá bola od roku 2018 viceprezidentkou krajiny, bola Trumpom poverená vedením Venezuely po Madurovom únose. 

Pre mnohých bolo sklamaním, že Američania nevybrali líderku opozície Maríu Corinu Machadovú. Ako však ukázala správa, ktorú zverejnil denník The Wall Street Journal, americké spravodajské služby vyhodnotili, že Rodríguezová bude lepšou voľbou, pokiaľ ide o stabilizáciu krajiny.

Britský magazín The Economist dokonca píše, že existujú fámy, že ona sama pomohla s realizáciou celej operácie.

Rodrígeuzová nie je jednoznačne proamerická a vo svojich vyjadreniach sa pohybuje medzi zmierňujúcim tónom, v ktorom vyzýva na spoluprácu so Spojenými štátmi, a protestmi proti vojenskej agresii, ktorými sa chce zapáčiť tvrdej chávistickej línii.

Delcy Rodríguezová bola od roku 2018 viceprezidentkou Venezuely. Dnes krajinu vedie. Foto: TASR/AP

Pravda je však taká, že nemá veľmi na výber. Trump totiž uviedol, že ak nebude plniť jeho príkazy, zachová sa k nej horšie ako k Madurovi.

Je iba málo ľudí v hispánskom svete, ktorí by sa z Madurovho konca netešili, niektorí však spochybňujú spôsob, akým sa to stalo. Iní to, naopak, schvaľujú a vysvetľujú, že Madurov koniec nebol výsledkom zásahu zvonka, ale kulmináciou dlhoročného procesu.

Pre Public Discourse to tvrdí aj Angel Alvarado, Venezuelčan, ktorý pôsobí na Univerzite v Pensylvánii a bol poradcom Madurovho protikandidáta Edmunda Gonzáleza.

„Po prvé, rozhodujúci tlak neprichádzal od vonkajších síl, ale od samotných Venezuelčanov: občianskej spoločnosti, disidentov a najmä ľudí zvnútra režimu. Po druhé, na venezuelskom území nie sú umiestnené žiadne zahraničné jednotky. A nakoniec, venezuelský režim spolupracuje na procese stabilizácie a transformácie,“ vysvetľuje.

Nový vietor majú priniesť tí istí ľudia

Jedna vec je odstránenie diktátora, druhá však to, čo bude nasledovať. A tu sú mnohí skeptickí. Španielsky denník ABC konštatuje, že Trumpov výber ukazuje, aké majú Spojené štáty vlastne s Venezuelou plány.

Riadením krajiny nepoverili líderku opozície pre riziko, že neudrží pod kontrolou armádu. 

„Nejde o obnovenie demokracie, ale o zabezpečenie niekoho, kto bude mať autoritu nad uniformami. Rodríguezová chápe logiku vojenskej moci a veľmi dobre pozná armádny jazyk,“ píše denník.

„Pre Biely dom bola kontinuita pod novými pravidlami lepšia ako neistota zmeny moci, ktorá by mohla priniesť fragmentáciu armádnej štruktúry,“ dodáva.

Bývalý venezuelský prezident Nicolás Maduro rozvíjal vzťahy aj s Ruskom. Foto: TASR/AP

Armáda však zostáva podľa denníka aj naďalej zjednotená, a to ani nie tak vďaka ideologickému presvedčeniu, ale zásluhou štruktúr a toho, ako boli vojaci vychovaní. Väčšina dnešných veliteľov a generálov prežila celú svoju kariéru v chávistickom režime, ktorý formoval ich myslenie.

„To, čo sa v týchto chvíľach deje vo Venezuele, je tranzícia, ktorá nie je tranzíciou; zmena, ktorá nie je zmenou. Je to kontinuita podľa nových pravidiel,“ zakončuje španielsky denník ABC. Podobne sa na vec pozerajú aj iné španielske médiá.

Ako má vyzerať prebudovanie krajiny?

Trump sľúbil, že krajinu znovu vybuduje, sám však priznal, že to nebude jednoduché.

Venezuela iba od roku 2013 prišla o 70 percent hrubého domáceho produktu. To predstavuje najväčší ekonomický kolaps v modernej histórii s výnimkou krajín, kde bola vojna. Osemdesiat percent obyvateľov dnes žije v chudobe, polovica dokonca v extrémnej chudobe. Necelých tridsať rokov chávizmu zdevastovalo ekonomiku a vyhnalo z krajiny viac ako osem miliónov obyvateľov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio priblížil, ako by mal celý proces prebudovania krajiny vyzerať. Prebehnúť by mal v troch etapách.

Prvou má byť stabilizácia, ktorá má zabezpečiť, aby krajina neupadla do chaosu. Jej súčasťou bude námorná blokáda, aby ropné zdroje nepadli do rúk predstaviteľom chávistického režimu.

Nasledovať má rekuperácia, keď by sa podľa Rubia mali do Venezuely vrátiť zahraničné firmy. 

Poslednou etapou by mala byť tranzícia, počas ktorej by sa Spojené štáty prestali aktívne angažovať vo vláde. Rubio však nepriblížili žiadne detaily ani termíny.

Trump má na konte viaceré nedokončené mierové projekty

Ako však píše španielsky denník El Confidencial, celý plán je poznačený skepticizmom v dôsledku minulých skúseností.

„Trump prichádza do latinskoamerickej krajiny s históriou mierových plánov, ktoré už zastali – v Gaze, paralyzovanej od prvej fázy; na Ukrajine, uviaznutej v pomalých rokovaniach, ktoré poukazujú na územné ústupky –, čo posilňuje pochybnosti o životaschopnosti jeho venezuelského plánu. Nie je to len vinou nedostatku politických záruk, ale aj preto, že problémy sa objavili už od samého začiatku plánu,“ píše denník.

Nie všetci sú z Madurovho konca nadšení, v krajine sa konali aj manifestácie na jeho podporu. Foto: TASR/AP

Dodáva tiež, že odovzdanie moci Rodríguezovej ukazuje, že všetko ide rovnakým smerom ako doteraz. Neskončila sa ani cenzúra, ani prenasledovanie novinárov či politických aktivistov.

El Confidencial upozorňuje aj na to, že bude ťažké prilákať do krajiny zahraničné firmy, keď vo vedení zostali tí istí politici, ktorí krajinu zdevastovali a prikázali vyvlastňovanie.

Venezuelská novinárka Ronna Rísquezová preto nevidí budúcnosť Venezuely optimisticky. „Kiežby mali Spojené štáty plán zameraný na demokraciu, ale prvé kroky, ktoré vidíme, to nenaznačujú. Viac ich zaujíma ropa a prírodné zdroje,“ konštatuje.

To, že Venezuela bola v rukách diktátora, nespochybňuje ani ľavicový španielsky denník El País. Denník upozorňuje, že americký plán troch etáp počíta s opozíciou až v treťom bode.

Okrem toho majú venezuelskú ropu odberať výhradne Spojené štáty. Export tejto suroviny tvorí 98 percent celkového exportu Venezuely a krajina tak bude veľmi závislá od USA. El País upozorňuje, že sa prakticky stane ich vazalom.

Machadová má tak podľa denníka na tohtotýždňovom stretnutí s Trumpom kľúčovú úlohu: dosiahnuť, aby bola moc odovzdaná do rúk Venezuelčanov najviac do jedného roka. Práve zabezpečenie suverenity teraz spája oba politické tábory vo Venezuele.