Postreh o bulharskej kontrarevolúcii Bulharský oligarcha z tureckej strany Bulharov vytáča, ale má aj svojich fanúšikov

V pondelok 2. decembra vypukla v Sofii najväčšia bulharská demonštrácia za posledných dvanásť rokov, odhady sa pohybujú od 50 000 do 100 000 účastníkov.

Zábery ukazovali demonštrantov pokojne držiacich transparenty, ale aj strety s políciou po skončení zhromaždenia. Horeli kontajnery na odpadky, lietali petardy a rozbíjali sa výklady obchodov. Protivládni demonštranti zdemolovali kancelárie večne vládnucej strany GERB a strany tureckej menšiny DPS-NN, na ktorej podporu je menšinová trojkoalícia stredopravičiarov, socialistov a populistov odkázaná.

Výbuch masového hnevu v doteraz príkladne apatickej krajine je prekvapením, lebo spúšťač demonštrácií pôsobí tak trochu nevýrazne: vláda zopár týždňov pred zavedením eura predložila svoj prvý eurový rozpočet. Návrh zahŕňal dvojpercentné zvýšenie odvodov a zvýšenie dane z dividend, ale nepočítal so zvýšením sociálnych dávok. Vláda chcela dať len „svojim“ – plánovala zvýšiť platy úradníkov.

Tento rozpočet je už históriou, preľaknutá vláda ho ihneď stiahla, demonštrácie však pokračujú a žiadajú odstúpenie vlády a predčasné voľby. Dnes večer sa vo všetkých relevantných mestách uskutočnili ďalšie protesty.

Nové na tomto povstaní je, že jeho podporovatelia ho oslavujú ako bulharskú „revolúciu generácie Z“. Bulharsko medzi rokmi 2021 a 2024 volilo nový parlament sedemkrát (!), v priemere sa teda zvolebnievalo dvakrát do roka, práve mladí voliči však na svoje demokratické právo rezignovali – v predposledných voľbách padla účasť na historické dno 34 percent.

Odrazu sa generácia Z prebudila. Vo vzduchu visí revolučná nálada. Oduševnenie zachytilo aj množstvo exilových Bulharov: bulharská kamarátka autora, špičková reportérka, ktorá sa frustrovaná vzdala svojho remesla a radšej žije z vdovského dôchodku vo Viedni, je odrazu „celkom revolučne naladená“ a každých pár hodín preposiela správy o husárskych kúskoch mladých.

Opozičníkom sa podarilo na niekoľko dní preniknúť do anglickej verzie Wikipédie. O hlavnom nepriateľovi protestného hnutia tam bolo dovčera napísané: „Delyan Peevski is a Bulgarian pig, politician and an oligarch“, „Deľan Peevski je bulharské prasa, politik a oligarcha“.

Turecký úspech v zapadnutých krajoch

Štyridsaťpäťročný Peevski je naozaj ideálny terč: do predaja v roku 2021 cez svoju matku ovládal značnú časť bulharských médií, jeho vplyv je široko rozkročený až do tabakového koncernu Bulgartabak, jeho nominácia za šéfa bulharskej rozviedky viedla už v roku 2013 k podobnému povstaniu, no a od roku 2021 sa nachádza na Magnitského zozname USA, sankcionovaný je aj Spojeným kráľovstvom za korupciu, úplatkárstvo a spreneveru.

O Peevského súkromnom živote sa šíria rôzne legendy. Údajne má deti s dvoma ženami, jedno s blonďavou pophviezdou Cvetelinou Janevou, ženy oligarchu žijú podľa špičkovej exnovinárky družne vedľa seba v Dubaji. Podľa jednej verzie sa o jeho otcovi nevie vôbec nič, podľa druhej verzie rozvedený manžel Peevského matky neúnavne žaluje exmanželku a syna za korupciu, orgány činné v trestnom konaní ho však vraj blokujú.

Peevského politická dráha je dlhá, od roku 2009 pôsobí ako poslanec bulharského Národného zhromaždenia. Etnický Bulhar začal v strane bývalého cára Simeona, potom však prešiel k Hnutiu za práva a slobody DPS, ktoré ako politická reprezentácia tureckej menšiny hrá podobnú rolu v bulharskej politike, ako kedysi hralo SMK v tej slovenskej.

Nedávno sa DPS rozštiepilo do dvoch strán, Peevského DPS-NN (NN znamená „nový začiatok“) získalo v parlamentných voľbách 27. októbra 2024 11,5 percenta a 29 z 240 mandátov, pôvodné DPS sa pod vedením svojho dlhoročného lídra Achmeda Dogana premenovalo na Alianciu pre práva a slobody APS a získalo o niečo menej, 7,5 percenta a 19 kresiel.

To tu začína byť záhadné. Napriek skutočnosti, že široké vrstvy bulharskej spoločnosti nenažraného oligarchu z duše nenávidia, ako volebný líder otvorene oligarchickej strany oslovil (pri 40-percentnej účasti) 11,5 percenta voličov. Nielen to, obe „turecké strany“ spolu ďaleko prekročili počet bulharských Turkov (podľa sčítania ľudu z roku 2021 8,4 percenta obyvateľstva) aj počet bulharských moslimov (2021, 10,8 percenta).

Doganova APS mala svoje najlepšie výsledky výlučne v baštách tureckej menšiny, kým Peevski žal úspech v rôznych vidieckych regiónoch. Napríklad v oblasti Vidin, ktorá ako súčasť severozápadného Bulharska bije v štatistikách Európskej únie (1946: 194 007 obyvateľov, 2021: 75 408) všetky depopulačné rekordy, volilo DPS-NN 21,5 percenta.

V kraji obklopenom Dunajom, srbskou a rumunskou hranicou, ktorý sa nachádza v maximálnej blízkosti centier západnej Európy, menej ako 700 kilometrov jazdy zo Slovenska, však žiadni Turci ani moslimovia nežijú.

Protest prívržencov DPS-NN v bulharskom Vidine. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Hľadáme stabilný štát, istotu pre ľudí, nie chaos a rozpad. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Rómovia proti chaosu

Keď peevskovci vyhlásili na deň pred dnešným kolom protivládnych protestov – na utorok 9. decembra o 18. hodine – po celej krajine „míting“ proti „chaosu“ a „násiliu“, autor spontánne vyrazil do Vidina. Chcel vidieť, kto sú záhadní prívrženci politickej strany, ktorou dokonca bulharskí colníci otvorene opovrhujú.

Cestovateľa vo Vidine očakáva zvýraznená depka krajiny, ktorá z viacerých medzinárodných prieskumov vychádza minimálne v Európe ako „najnešťastnejší národ“. Odpad a blato, rozkopané ulice, malebne prehnitý riečny prístav, nevábna kovová promenáda pozdĺž Dunaja, recepčná v smradľavom hoteli so šarmom sovietskej úradníčky. Na druhej strane môžu lákať prijateľné ceny: Deľan „Bulgartabak“ Peevski si zrejme dal záležať, aby cigarety príliš nezdraželi, v pohostinstvách sú priestory pre početných fajčiarov, no a jedna takzvaná „ťavia pizza“ za 11 eur nakŕmi šesť dospelých Egypťanov.

Demonštrácia Peevského strany sa koná pred oblastným divadlom na Európskom námestí, priamo na Dunaji. Podujatie sa podobá na flashmob – začína sa totiž neskoro a končí skôr. Nikto nechce zostať o sekundu dlhšie, ako je potrebné.

Účastníci sú vybavení straníckymi kartónmi: „nie chaosu“, „nie násiliu“, „hľadáme stabilný štát, istotu pre ľudí, nie chaos a rozpad“. Jeden kartón hlási, že „neexistujú druhotriedni Bulhari“, často sa skloňuje pojem „dôstojnosť“. Demonštranti, medzi nimi veľa detí, mávajú bulharskou a európskou vlajkou. Jeden pán drží kartón s impozantným portrétom Peevského: „Sme s vami, pán Peevski.“

Na rozdiel od protivládnych demonštrantov z generácie Z nikto neprišiel s vlastným transparentom alebo kartónom. Všetko je prefabrikované.

Na prvý pohľad je jasné: aspoň pre Vidinskú oblasť platí, že gro prívržencov oligarchického projektu sú Rómovia. Bulharskí Rómovia podľa sčítania ľudu predstavujú 4,4 percenta obyvateľstva, Rada Európy však už v roku 2006 odhadla skutočné číslo na 12 percent. Ako v marci priznal bulharský ústavný súd, kupčenie s hlasmi je v Bulharsku rozšírený fenomén. Majster v tejto disciplíne je vraj Peevski.

Stranícki rečníci vo Vidine sú síce zväčša bulharskí gadžovia, ale starostovia medzi nimi prichádzajú z obcí s veľkým počtom Rómov – a takmer všetci demonštranti sú Rómovia.

Provládny „proeurópsky“ flashmob trvá menej ako hodinu. Začína sa patriotickými pesničkami (Moje Bulharsko, moja prekrásna krajina, Vstaň, Bulharsko, vstaň) a je prerušený tancom bulharských dievčat v krojoch. Organizovaní rómski demonštranti sa aj tak rýchlo začínajú nudiť.

O 18.55 húfne zutekajú a idú si v inak ľudoprázdnom centre kedysi významného mesta kúpiť pizzu s majonézou a lepkavé sladkosti. Preč sa ponáhľajú aj funkcionári DPS-NN, biele a svetlomodré stranícke balóny dajú prasknúť a odkráčajú svižným krokom.

O 19.15 už na Európskom námestí nič nesvedčí o bulharskej kontrarevolúcii.

Prejavy boli nekonkrétne a patetické, padla iba jedna štipľavá poznámka o sofijskej mládeži, pojem „korupcia“ sa nevyskytol vôbec. Jeden funkcionár popieral, že išlo o „antiprotest“, inak sa odmietol vyjadrovať.

Demonštranti popierali, že dostali za hodinovú účasť na demonštrácii peniaze, nijako ju však nevedeli vysvetliť. Róm, ktorý robil „sedem rokov kamionistu v Norimbergu“, nazval Peevského „dobrým mužom“, „krajina je to dobrá, ale ľudia sú zlí“. Rómka, ktorá sa tiež naučila nemecky, odôvodnila svoju účasť tým, že „chcela vidieť ministra“. Keďže „minister“ neprišiel, ide domov.

Dunaj v rannej hmle v bulharskom Vidine. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Zástancovia eura

Dnes ráno ešte krátky pohľad do vnútrozemia Vidinskej oblasti. Jazda tam je čistým hororom, nejaké dediny akoby už nemali žiadnych obyvateľov, po eurofondoch tu na cestách niet ani stopy.

Obec Gramada, ktorá sa kedysi tak urputne bránila kolektivizácii, že bulharský komunistický vodca Todor Živkov sa gramadským roľníkom prišiel vyhrážať osobne, mala v roku 1956 4 817 obyvateľov, do roku 2024 sa to scvrklo na 933 duší.

Dnes ráno bolo v jednej primitívnej kaviarni s kávou za 60 centov plno. Bežala „b tv“, ktorá podľa štamgastov patrí Peevskému. Televízia ukázala usmiate rómske tváre zo včerajšieho protestu proti chaosu, veľmi sympatické a usmiate moderátorky potom v štúdiu prebrali blahodarný vplyv zavedenia eura na sociálne práva Bulharov, zvlášť na zníženie rozdielov v príjmoch mužov a žien.

Starší miestny Róm reláciu mlčky sledoval. Bol prívržencom Peevského. Na otázku, prečo sú v Bulharsku protesty, keď Peevski je taký dobrý, odpovedal: „Kvôli euru. Protesty sú proti euru. Bulhari ho nechcú.“