Súdny dvor EÚ Ako môže prípad bulharského transsexuála ovplyvniť Slovensko

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) má na stole prípad, ktorý okrem individuálnych dosahov na účastníkov konania môže mať širšie následky aj na právne prostredie v iných členských krajinách.

Ide o prípad bulharského občana, v spise uvádzaného len iniciálami K. M. H., ktorý sa podľa vlastnej výpovede a zhrnutím príslušných odborných znaleckých posudkov už od raného detstva identifikuje ako osoba ženského pohlavia napriek tomu, že sa narodil ako osoba mužského pohlavia s tomu zodpovedajúcimi telesnými znakmi.

Problémom je nesúlad jeho vonkajšieho vzhľadu, ktorý evokuje osobu ženského pohlavia, s faktickým biologickým pohlavím a údajmi v osobných dokumentoch. To sťažovateľovi prináša problémy najmä v pracovnej oblasti v Bulharsku.

Aktuálne žije v Taliansku, kde má partnera, ktorý mu zabezpečuje aj živobytie, pričom v Taliansku absolvoval hormonálnu terapiu s cieľom dosiahnuť úplnú premenu z muža na ženu. Bulharské úrady mu však ako bulharskému občanovi odmietajú povoliť zmenu zapísaného pohlavia v rodnom liste, na základe ktorého sú vydávané aj ďalšie doklady totožnosti.

Na prípad upozornilo opozičné KDH, ktoré žiada, aby sa Slovensko pripojilo ku konaniu ako jeho účastník podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). („Členské štáty a orgány Únie môžu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.“ Čl. 40 ZFEÚ)

Kresťanskí demokrati varujú pred tým, že toto konanie môže vyústiť do všeobecnej povinnosti členských štátov uznávať úradné zmeny pohlavia bez ohľadu na okolnosti a dôvody individuálnych prípadov.

Kresťanskí demokrati varujú pred tým, že toto konanie môže vyústiť do všeobecnej povinnosti členských štátov uznávať úradné zmeny pohlavia bez ohľadu na okolnosti a dôvody individuálnych prípadov.

Aj vedľajší účastník konania (členský štát) totiž môže v prípade predkladať právne argumenty v prospech jednej či druhej strany sporu.

„Biologické pohlavie nie je otázkou vlastného výberu či módnych trendov. Navyše sú tieto otázky súvisiace s vysokošpecializovanými lekárskymi postupmi vo výlučnej právomoci členských štátov,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Podľa europoslankyne Miriam Lexmann práve takéto snahy podkopávajú dôveru voči Európskej únii a jej inštitúciám, pretože zasahujú do toho, čo má byť výlučnou kompetenciou členských štátov.

„Zároveň navrhneme právne riešenia na domácej pôde, ako do budúcna viac chrániť zvrchovanosť Slovenska, aby sa nestalo, že o tom, čo je naše právo, sa bude rozhodovať systémom o nás bez nás, v rozpore s presvedčením slovenských občanov, ako aj v rozpore s dnes platnými kompetenciami orgánov Európskej únie,“ doplnil podpredseda KDH Viliam Karas.

Súdny dvor EÚKDH žiada vládu, aby vstúpila do konania, ktoré by mohlo zaviazať krajiny uznávať zmeny pohlavia

Postoj

Existujú krajiny, ktoré na úradnú zmenu pohlavia vyžadujú súbor odborných medicínskych vyšetrení a posudkov, na druhej strane existujú také, ktoré zmenu pohlavnej identity osoby akceptujú aj na základe sebadeklarácie.

Ak by došlo k všeobecnej povinnosti tieto úradné zmeny naprieč štátmi uznávať, znamenalo by to v konečnom dôsledku uznávať deklaráciu osoby bez odborného posúdenia.

Sebadeklarácia by sa totiž považovala za najvyšší dosiahnutý štandard a každé obmedzenie v ktorejkoľvek členskej krajine by mohlo byť predmetom súdneho konania pre porušenie „práva“.

Nejde pritom len o individuálny status danej osoby na základe jej sebavnímania. Keďže ide o požiadavku úradného uznania zmeny, zasahuje to aj vzťahy tejto osoby s inštitúciami a inými osobami.

Ide napríklad o zaraďovanie odsúdených do príslušných zariadení, ktoré sú spravidla rozdelené podľa pohlavia. V krajnom prípade by sa tak odsúdený páchateľ – muž, ktorý sa deklaruje ako žena – mohol dožadovať zaradenia do ženskej väznice aj v krajine, ktorá takúto tranzíciu právne neuznáva. A že to môže spôsobiť nemálo problémov, vieme už z príkladu Škótska, ktoré istý čas takéto premeny uznávalo.

Balansovanie medzi ideológiou a popularitouRadikálna genderová politika oslabila škótskych národovcov. Premiérka rezignuje

Michal Lukáč

Tento príklad môže byť extrémny a môže ísť o zopár jednotlivcov, zákony by však mali byť dostatočne všeobecné na to, aby dokázali zabrániť práve takýmto najextrémnejším javom.

Bulharský problém by mal zostať v Bulharsku

Spor bulharského občana žiadajúceho úradnú zmenu pohlavia sa po viacerých rozsudkoch v Bulharsku dostal až na Súdny dvor EÚ. Obrátil sa naň bulharský Vrchný kasačný súd. Z právomoci požiadať o výklad súladu bulharského práva s právom EÚ poslal do Luxemburgu (sídlo SDEÚ) súbor otázok na tzv. prejudiciálne konanie.

Pýta sa, či zásady rovnosti vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Charty základných práv EÚ vyhovujú takému zneniu bulharskej legislatívy, ktorá bráni úradnej zmene pohlavia u osoby prehlasujúcej sa za transsexuála. Tiež či táto zásada rovnosti nie je narušená tým, že v inom členskom štáte je takáto možnosť úradnej zmeny dovolená.

Otázka smeruje aj k tomu, či sa na tento prípad vzťahuje povinnosť členských štátov uznať osobný stav osoby, ak bol uznaný v inom členskom štáte, hoci je občanom Bulharska, ale aj to, či je prípustný taký výklad bulharskej ústavy, ktorý uznáva pohlavie len ako biologickú kategóriu.

Kompletné znenie prejudiciálnych otázok je k dispozícii na tomto odkaze.

Detailný popis všetkých okolností vrátane osobného príbehu sťažovateľa a doterajších súdnych rozhodnutí v Bulharsku nájdete tu.

Dozvedáme sa napríklad, že už pred týmto prípadom a pred výkladom bulharského ústavného súdu sa viacerým žiadateľom v Bulharsku podarilo súdne vymôcť úradnú zmenu pohlavia. Zamietnutie preskúmavanej žiadosti tak môže javiť známky diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania s touto konkrétnou osobou.

Pred týmto prípadom a pred výkladom bulharského ústavného súdu sa viacerým žiadateľom v Bulharsku podarilo súdne vymôcť úradnú zmenu pohlavia, zamietnutie preskúmavanej žiadosti tak môže javiť známky diskriminácie.

Výklad ústavy, ktorý stanovil, že pohlavie je výlučne biologickou kategóriou, však štátnym inštitúciám ani všeobecným súdom nedáva možnosť uznať žiadosť tejto osoby na úradnú zmenu pohlavia.

Objavuje sa tiež argumentácia, že SDEÚ nijako neviaže členské štáty ku konkrétnej právnej úprave uznávania zmeny pohlavia:

„V tomto prípade prevažuje verejný záujem nad záujmom transsexuálnych navrhovateľov na povolení zmeny ich pohlavia v registroch osobného stavu. Zmena údajov vo vystavených listinách o osobnom stave žiadateľa, ktorý tvrdí, že je transsexuál, sa prejaví na občianskoprávnom stave iných osôb vrátane maloletých a nespôsobilých na právne úkony (detí žiadateľa), ako aj jeho manželského partnera. Z toho by vyplývalo určenie pôvodu osoby narodením nie z dvoch osôb rôzneho pohlavia (matka a otec), ale z osôb rovnakého pohlavia; to platné právo Bulharskej republiky nepripúšťa.“

Bulharský Vrchný kasačný súd vo svojej žiadosti o výklad argumentuje aj procesom samotnej tranzície, resp. premeny z jedného pohlavia na druhé.

Najprv by podľa jeho názoru mali byť zabezpečené jednoduché a zvratné zmeny – teda úradná zmena pohlavia zapísaná v osobných dokumentoch, až potom tie nezvratné – hormonálna a chirurgická premena: „Je v záujme transsexuálnej osoby, aby nebola nútená najprv podstúpiť rizikové biologické kúry a nezvratné chirurgické zákroky ako podmienku možnosti neskoršej zmeny pohlavia v zmysle osobného stavu.“

Súdny aktivizmus poškodí dôveryhodnosť Súdneho dvora aj EÚ

Na súdny aktivizmus, ktorý sa snaží do legislatívy štátov dostať úpravy, ktoré sú nepriechodné cez národné parlamenty, sme zvyknutí najmä od Európskeho súdu pre ľudské práva. Napríklad v podobe pretláčania stupňov uznávania homosexuálnych zväzkov najprv ako registrovaných partnerstiev a z toho vyplývajúcich „povinností“ prijať tzv. „manželstvá“ s následným vyžadovaním uznávať aj nároky smerom k biologickým deťom jedného z takýchto partnerov.

ESĽP a homosexuálne zväzkyAko súd vo svojich verdiktoch čoraz viac pritvrdzoval

Erik Potocký

Rozhodovanie Súdneho dvora EÚ je však omnoho závažnejšie, ako to býva v prípade ESĽP. Hoci ten ide vo výklade jednotlivých článkov omnoho ďalej ako iné súdy a využíva článok o práve na súkromie najmä na prelamovanie status quo predovšetkým v kultúrno-etických sporoch, jeho rozhodnutia v zásade nie sú vymáhateľné. Slúžia však ako precedensy pre rozhodovanie iných súdov, zvlášť na národnej úrovni.

Napríklad v prípade Slovenska by to znamenalo, že ak by sa niekto obrátil na slovenský ústavný súd vo veci neexistencie formálnej úpravy pre zväzky párov rovnakého pohlavia, ústavný súd by mohol konštatovať, že dochádza k porušeniu jeho práv s odvolaním sa na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva.

V prípade Súdneho dvora EÚ však ide o inú situáciu. Keďže ten skúma uplatňovanie európskej legislatívy a súlad legislatívy členských štátov s právom EÚ, môže v prípade konštatovania nesúladu zaviazať členský štát, aby zjednal nápravu. To znamená, že členskému štátu fakticky uloží povinnosť zmeniť svoje existujúce právne predpisy.

Ak súd skonštatuje, že členský štát porušuje právo EÚ, dostane čas na nápravu. Ak k náprave nedôjde, nasleduje konanie súdu, ktoré určí výšku finančnej pokuty.

Ak v stanovenej lehote k náprave nedôjde, nasleduje konanie súdu, ktoré určí výšku sankcie vrátane denného penále až do času nápravy.

Bohaté skúsenosti s tým má náš severný sused Poľsko, ktorý za vlády PiS viedol viacero sporov s inštitúciami EÚ, ale aj so samotným Súdnym dvorom, keď poľský ústavný súd rozhodol, že poľské právo je na poľskom území nadradené právu EÚ.

Pokutu s každodenným penále si Poľsko od Súdneho dvora vyslúžilo za podobu svojej legislatívy, ktorá upravovala vnútroštátnu organizáciu súdnej moci. Európska komisia v návrhu aj Súdny dvor v rozsudku to považovali za porušenie princípov právneho štátu. Poľsku za to navyše hrozilo aj zastavenie vyplácania eurofondov či zablokovanie peňazí z plánu obnovy.

Ak teda Súdny dvor v tomto prejudiciálnom konaní odpovie na otázky bulharského Vrchného kasačného súdu pozitívne, teda že Bulharsko porušuje práva konkrétnej osoby sťažovateľa, bude to znamenať, že Bulharsko bude povinné uznávať tranzíciu osoby vykonanú v inom členskom štáte a túto tranzíciu bude musieť zaznamenať aj do svojich matričných záznamov bez možnosti akokoľvek tento proces posudzovať.

No nebude sa to týkať len Bulharska. V prípade pozitívneho rozhodnutia už totiž bude existovať precedens a akékoľvek podobné spory budú rozhodované v jeho duchu.

Zmeny zákonov aj ústavy

A Slovensko tak bude rovnako povinné uznávať tieto procedúry vykonané v zahraničí bez ohľadu na jej dôvody.

Ani bulharská legislatíva totiž nevylučuje úradnú zmenu pohlavia. Bulharský Vrchný kasačný súd sa totiž okrem iného pýta, či „je prípustná vnútroštátna judikatúra, ktorá na základe náboženských hodnôt a morálnych predstáv nedovoľuje zmenu rodovej identity, iba žeby táto zmena bola nevyhnutná z medicínskych dôvodov v prípade určitých – intersexuálnych – osôb?“

V konečnom dôsledku by nám nemuselo pomôcť ani to, ak by naša právna úprava vychádzala zo znenia slovenskej ústavy. Prejudiciálne otázky v opisovanom spore totiž smerujú aj k spochybneniu základného zákona bulharského štátu.

Súdny dvor EÚ môže pod hrozbou pokuty donútiť členské štáty meniť nielen „obyčajné“ zákony, ale aj svoje ústavy.

Kasačný súd sa totiž pýta, či „je s ohľadom na právo na spravodlivý proces vyplývajúce z Charty a EDĽP prípustný záväzný výklad ústavy formou rozsudku Konstitucionen săd (Ústavný súd, Bulharsko), podľa ktorého sa pojem ‚pohlavie‘ má chápať iba v biologickom zmysle; je tento výklad zlučiteľný s požiadavkami práva Únie a môže predstavovať právnu prekážku zapísania zmeny pohlavia“?

Súdny dvor EÚ tak môže pod hrozbou pokuty donútiť členské štáty meniť nielen „obyčajné“ zákony, ale aj svoje ústavy.

Takéto zasahovanie môže byť v priamom rozpore s princípom subsidiarity a suverenitou členských štátov v kultúrno-etických otázkach.

Ak ide o konkrétny a závažný problém konkrétnej osoby, ktorého riešenie si vyžaduje úpravu osobného stavu sprevádzanú medicínskymi a chirurgickými zákrokmi, mal by byť riešený na individuálnej úrovni. Proces, ktorý sa spustil otázkami bulharského súdu, však môže viesť k nežiaducim následkom pre všetky členské krajiny.