Zmrazené ruské aktíva pre Ukrajinu Plán odmietla Európska centrálna banka. Ohrozuje nielen Belgicko, ale aj euro

Ukrajine dochádzajú peniaze a už o pár mesiacov môže nastať kritická situácia. Na pomoc zo strany Spojených štátov amerických sa už nemôže spoliehať, európske krajiny sú zas dosť zadlžené a ich ochota poskytnúť ďalšie peniaze je nízka.

Európska komisia vidí riešenie v použití zmrazených ruských aktív, ktoré niekoľko rokov ležia len tak na účtoch. Ich využitie by si však vyžadovalo komplikovaný proces, v ktorom by dôležitú úlohu mala podľa plánov Komisie zohrávať Európska centrálna banka.

Tá však takéto zapojenie odmieta. Ukazujú to najnovšie zistenia, ktoré v utorok zverejnil britský ekonomický denník The Financial Times. Zdá sa, že celý plán môže stroskotať.

Účet za vojnu: 100 miliárd za rok

Ak Európa nerozmrazí ruské aktíva pre Ukrajinu, môže mať vážny problém. Verejné financie krajiny sú vo veľmi zlej situácii a do veľkej miery závisia od prílevu peňazí zo zahraničia.

Vojna je totiž drahá. Do konca roka sa účet za vojnu vyšplhá podľa britského časopisu The Economist na 360 miliárd dolárov. V tejto sume sú zahrnuté ukrajinské výdavky na obranu, zahraničné dary zbraní a vojenské granty.

Iba tento rok vyjde Ukrajinu vojna na 100- až 110 miliárd dolárov, čo je asi polovica ukrajinského HDP.

Ako zároveň upozorňuje britský časopis, tradičné zdroje, z ktorých Ukrajina čerpala, postupne vyschýnajú. Po nástupe Donalda Trumpa na prezidentskú stoličku prestali prúdiť peniaze z Ameriky. Krajina si tak požičiavala, ako len mohla, aj tu už však naráža na maximálne limity.

Verejný dlh sa od začiatku vojny zdvojnásobil a dosahuje asi 110 percent HDP.

Ukrajine hrozí, že nebude mať na platy

Vojna nezvýšila náklady len v súvislosti s nákupom munície a zbrojárskej techniky. Ruské bombardovania ničia infraštruktúru, ako aj obytné zóny, ktoré treba rýchlo opravovať. Okrem toho sa zvýšili i výdavky na platy štátnych zamestnancov – sú nimi totiž aj vojaci.

Ukrajine však hrozí, že na tieto veci už na jar nebude mať peniaze.

Ruské bombardovanie ukrajinskej infraštruktúry a budov si vyžaduje neustále rekonštrukcie. A to zvyšuje štátne výdavky. Foto: TASR/AP

Po tom, čo Spojené štáty zastavili svoju pomoc, sa Európa ihneď prihlásila k tomu, že v nej bude pokračovať. Nie je to však také jednoduché.

Európske štáty majú už teraz vysoké verejné dlhy a nikomu sa nechce ísť do ďalšieho zadlžovania, čo by priama pomoc Ukrajine znamenala. Existuje aj ďalšia možnosť, a to úprava rozpočtu Európskej únie, v ktorom by sa časť peňazí vyčlenila pre Ukrajinu.

Ako však na stretnutí pre novinárov povedal zdroj z európskej diplomacie, išlo by o radikálnu zmenu a dosiahnutie dohody na nej nevyzerá pravdepodobne. Okrem toho, Ukrajina potrebuje peniaze už teraz, zatiaľ čo proces úpravy rozpočtu je zdĺhavý.

Preto Európska komisia prišla s nápadom použiť zmrazené ruské aktíva, ktoré už roky ležia ladom. O tejto možnosti sa hovorilo v podstate od začiatku vojny, reálnou možnosťou sa však stala až v druhej polovici tohto roka.

Členské krajiny o nej rokovali v októbri, no nedohodli sa a ďalšie rokovania boli odložené na december. Najviac výhrad malo Belgicko, kde je uložená väčšina ruských aktív. Ich použitie by pre krajinu znamenalo veľké riziko a od ostatných členských krajín tak žiada záruky, že nebude prípadné negatívne dôsledky znášať sama.

Nejde o konfiškáciu, ale o pôžičku

Proti sa vyjadril aj slovenský premiér Robert Fico. Opakovane to označil za konfiškáciu ruských peňazí, v skutočnosti však o konfiškáciu nejde.

V Európskej únii má Rusko uložené aktíva v hodnote viac ako 200 miliárd eur. V depozitári Euroclear, ktorý sídli v Belgicku, je z nich uložených 180 miliárd. 

Podľa plánu by Únia s Euroclearom uzatvorila dlhovú zmluvu s nulapercentným úrokom. Celkovo by malo ísť o 140 miliárd eur, ktoré by sa postupne vyplácali Ukrajine. Použili by sa tak na obranné účely, ale aj na bežné výdavky ako platy či rekonštrukcie.

Išlo by však o pôžičku. Tá by sa v budúcnosti splácala z reparácií, ktoré by malo Rusko Ukrajine po skončení vojny vyplácať. Keď by bolo všetko splatené, Rusku by sa peniaze vrátili.

Táto schéma má viacero problémov. Ten hlavný spočíva v tom, že aktíva musia byť zmrazené po celý čas, až kým by Rusko nevyplatilo reparácie. 

Český odborník na ruské hospodárstvoRusko nikdy neskolabuje pre ekonomiku. Technologicky klesne na primitívnejšiu úroveň, ale prežije

Kristína Votrubová

Zmrazenie aktív je však zadefinované sankciami, ktoré sa obnovujú každého pol roka, pričom obnova musí byť vždy podporená všetkými členskými krajinami.

Stačí teda, že by sa jeden štát rozhodol sankcie ďalej nepodporiť a Rusko by mohlo požadovať okamžité vyplatenie aktív. Keďže boli uložené v Belgicku, záväzky by na seba musela zobrať táto krajina a zo dňa na deň by musela nájsť 140 miliárd eur. 

ECB odmietla plán eurokomisie

A to je dôvod, pre ktorý sa Belgicko tomuto plánu bráni. Od Únie požaduje záruky, že prípadné problémy nebude musieť znášať samo, ale že sa riziko rozloží na všetky členské štáty.

Európska komisia preto navrhuje, aby sa tak stalo. Berie do úvahy aj to, že štáty by nedokázali tak rýchlo získať hotovosť, veriteľom poslednej inštancie by tak mala byť Európska centrálna banka (ECB).

Tá však podľa The Financial Times Komisii oznámila, že to nie je možné. Ich interná analýza totiž ukázala, že takýto postup by bol rovnocenný s poskytovaním priameho financovania vlád.

Komisia tak podľa zdrojov britského denníka hľadá alternatívy, ako by bolo možné získať rýchlo hotovosť v prípade potreby. Celý plán však prináša aj ďalšie vážne riziká, ktoré spochybňujú jeho prínos.

Euro ako nedôveryhodná mena

Keď sa ešte na začiatku vojny hovorilo o použití ruských aktív, ECB upozornila, že to môže mať veľmi negatívny vplyv na euro ako menu, keďže to môže nalomiť jej dôveryhodnosť.

Ešte pred dvomi rokmi banka varovala členské štáty pred rizikom podkopania legálnych a ekonomických základov, na ktorých stojí medzinárodná rola eura. Dôsledky použitia zmrazených aktív by mohli byť značné. Banka tak členské štáty vyzvala, aby EÚ nekonala v tomto smere samostatne, ale v rámci väčšieho medzinárodného spojenectva.

Euro totiž profituje z toho, že pre mnohé krajiny je spolu s dolárom rezervnou menou. To je vo veľkej miere založené na dôveryhodnosti v stabilitu a silu európskeho platidla. Použitie zmrazených ruských aktív by však túto dôveru mohlo výrazne naštrbiť.

Belgický premiér Bart De Wever nedávno napísal Európskej komisii list, v ktorom varuje pred použitím zmrazených ruských aktív. Foto: TASR/Belga

O takej hrozbe otvorene hovorí aj belgický premiér Bart De Wever v liste adresovanom Európskej komisii. Ako píše, prípadné použitie zmrazených ruských aktív by bolo proti medzinárodnému právu a vyvolalo by neistotu a strach na finančných trhoch, čo by poškodilo euro.

„Tieto riziká, bohužiaľ, nie sú akademické, ale reálne,“ napísal. 

Rusko by na odvetu nečakalo

Dá sa zároveň očakávať, že Rusko nenechá prípadné použitie zmrazených aktív bez odvety. 

Popredný ruský bankár Andrij Kostin podľa agentúry Reuters uviedol, že Moskva by podnikla odvetné kroky a mohla by rozpútať pol storočia trvajúci súdny spor o tieto peniaze.

Taktiež hrozí, že Moskva by skonfiškovala majetky veľvyslanectiev európskych krajín v Rusku, prípadne európskych firiem, ktoré v Rusku ešte pôsobia.

V neposlednom rade by išlo o nebezpečný precedens, ktorý by otvoril dvere podobným krokom v budúcich konfliktoch.

Najbližšie budú členské krajiny o pláne rokovať 19. decembra, dosiahnutie dohody na spoločnom postupe však bude veľmi ťažké.