Popredný nemecký ekonomický novinár a analytik Wolfgang Münchau napísal pre portál Unherd text, v ktorom ostro kritizuje súčasnú európsku politiku vo vzťahu k vojne na Ukrajine.
Münchau označuje európsky prístup za najviac ponižujúcu porážku povojnovej éry, pretože Európa nemá konzistentnú stratégiu, ani čo sa týka vojny, ani čo sa týka mieru. O tom, čo sa stane na Ukrajine, preto rozhodujú Američania bez výraznejšieho európskeho vplyvu.
Vo svojom texte novinár analyzuje, ako sa Európa ocitla tam, kde je teraz, a čo jej chýba v porovnaní s americkým alebo čínskym politickým myslením.
Keď sa pozrieme na európsku históriu, je to podľa neho zvláštne. Európa mala kedysi veľkých diplomatických stratégov ako Metternich alebo Talleyrand, ktorí po porážke Napoleona zabezpečili v Európe mier na jedno storočie.
Okrem „šachových stratégov“ Münchau uvádza aj dlhodobé strategické projekty, ktorých vízie pre krajinu a kontinent siahajú za horizont momentálnych problémov. Radí sem napríklad Európske spoločenstvo či integráciu európskeho trhu v 80. a 90. rokoch. Dnes však takéto prvky chýbajú.
Druhý menovaný projekt novinár smutne označuje za „posledný“ dlhodobo strategický podnik Európy. Keď sa tvoril jednotný trh, približne 200-tisíc expertov v 2 300 technických orgánoch nad ním strávilo nespočetne veľa času. Keď sa tvorilo euro, bol to síce podobne ambiciózny projekt, ale Európa ho nikdy dlhodobo nezužitkovala ako geopolitickú silu, tvrdí Münchau.
Nedostatok stratégie podľa neho v súčasnosti vidno asi najlepšie na európskom prístupe k ruskej agresii na Ukrajine.
„Osobne ma bolí sledovať, ako sa Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, zosmiešňuje svojimi rôznorodými vojnovými rečami, ktorým chýba akýkoľvek strategický obsah. Ale nie je jediná,“ píše Münchau. Tvrdí, že neexistuje stratégia na ukončenie vojny ani na financovanie ukrajinskej obrany.
Upozorňuje, že v Európe ani nie je iný líder, ktorý by mal okrem silnej rétoriky aj jasnú stratégiu – ani v Londýne, ani v Paríži. Európske príspevky na ukrajinskú obranu sú podľa neho mizerné a Európa „outsourcuje“ aj financovanie, aj plánovanie vojny.
Münchau hovorí, že príznakom európskeho prístupu je to, že európski lídri o Ukrajine zvyčajne hovoria v pasívnom rode. Namiesto „porazíme Putina“ hovoria „Putin musí byť porazený“. „Inými slovami: Chceme, aby ukrajinskí vojaci zomierali a aby za to platili americkí daňoví poplatníci,“ parafrázuje novinár skrytý význam.

To isté sa podľa neho týka európskeho zbrojenia, po ktorom volá americký prezident Donald Trump. Keď ten európske krajiny vyzval, aby zvýšili svoje výdavky na obranu, začali ich financovať z dlhu.
Dobrým riešením by podľa neho bolo to, keby európske krajiny vykonali rozsiahlu analýzu nedostatkov obrany kontinentu, vypracovali stratégiu na ich vyriešenie a potom vyvíjali nové technológie.
Vojenské výdavky sa však nazývajú „výdavkami“, nejde o investície, píše novinár. Financovať ich požičiavaním si preto považuje za „monumentálne hlúpe“.
„Strategický mysliteľ sa pýta: Aké obete prinesieme, aby sme sa vyrovnali vojenským schopnostiam Ruska? Európsky vojenský plánovač sa pýta: Koľko si musíme požičať, aby sme sa dostali na prvú priečku v tabuľkách výdavkov na obranu? Ciele výdavkov na obranu sú to, k čomu nakoniec dospejete, keď nemáte žiadnu stratégiu,“ píše Münchau.
Stanovovanie nezmyselných výdavkových cieľov, neustále prijímanie nových sankčných balíkov, prejavy o tom, ako treba Vladimira Putina dostať pred súd, to všetko je podľa novinára prejavom toho, keď ucelenú stratégiu nahrádza útočisko byrokratických postupov.
Európa nie je ochotná zoštíhliť svoje obrovské sociálne programy, tak radšej ide do „procedurálneho divadla“ prijímania nových a nových sankčných balíkov, napriek ktorým tovar prúdi cez tretie krajiny, Čína podporuje Rusko a niektoré krajiny EÚ naďalej kupujú ruskú ropu a plyn.
Münchau si všíma ešte jednu ironickú vec – že Američania v súčasnosti v európskych salónoch spôsobujú pohoršenie presne tým, čo kedysi robili Nemci – nadväzovaním súkromných kanálov s ruskými náprotivkami.
Kedysi Nemci tvorili najpočetnejšiu skupinu na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, ruskom ekvivalente Davosu. Teraz sú to podľa novinárových informácií Američania, kto v Moskve a Petrohrade dychtivo čaká na uzatvorenie možných lukratívnych dohôd.
Novinár predpokladá, že postupom času Nemecko začne znovu obchodovať s Ruskom, pretože v skutočnosti neočakáva, že sa EÚ stane relevantným globálnym aktérom. Čerešničkou na torte je to, že sa hovorí, že by obnovenie tohto obchodu mohli sprostredkovať Američania, ktorí boli kedysi zásadne proti nemeckým obchodom s Ruskom.
.jpg)
Mancur Olson v knihe Vzostup a úpadok národov z roku 1982 píše, že úpadku vždy predchádza spomalenie inovácií a zameranie na distribúciu bohatstva namiesto jeho tvorby. Podľa Münchaua ide presne o situáciu, v ktorej sa teraz nachádza Európa.
„Európania si myslia, že si môžu zabezpečiť blahobyt a vplyv prostredníctvom regulácie, postupov, právneho štátu a medzinárodných inštitúcií. Európania snívajú o svete, v ktorom nikto nekoná strategicky. Je to tiež svet, v ktorom sú inovácie zriedkavé, svet je bez narušení a kreativity,“ uzatvára svoj text.
Trumpov prístup, akokoľvek oportunistický, podľa neho demaskuje absenciu dlhodobejšej európskej vízie a to je dôvod, prečo Trumpovu politiku európski lídri tak nenávidia. Ale je to márne a Európu podľa neho čakajú ďalšie zlé týždne.