Nevídané vzrušenie na Konzervatívnom summite Dokázali naši kresťanskí konzervatívci obrátiť mladú africkú moslimku?

Veľmi sa čudujem, že mnohí slovenskí konzervatívci nechodia, už nechodia alebo ešte nechodia na Konzervatívny summit. Nedokážem si predstaviť vynechať ani jeden ročník podujatia, ktoré západne od vás nemá obdobu a o ktorom sa po nemecky hovoriaci kresťanskí konzervatívci neodvážia ani snívať.

Pre mňa sa Konzervatívny summit stal takým rodinným stretkom. Cez rok sa stáva, že sa s nejakým človekom spojeným so summitom hádam do krvi, keď ma však ten istý človek zbadá v historickej budove vašej Národnej rady, osloví ma „Bratu v Kristu, vitaj“ a vôbec to nepôsobí falošne.

Určite, vstupné je pre bežného človeka drahé a treba otvorene kritizovať problém summitu s alkoholom: podáva sa až na večernej recepcii, obedný guláš som musel zapiť kofolou, no aj večerný výber pijatík bol neslovensky biedny – dve fľaše červeného (dve!) boli vypité skôr, než som sa k bufetu dostal.

Okrem toho nemám organizátorom veľmi čo vyčítať.

Sobotňajší piaty ročník už neotvoril multiotecko Boris Kollár, ale arcibiskup Cyril Vasiľ, prvý impulz dal skvelý poľský filozof Ryszard Legutko, veterán 50-ročného amerického prolife William Saunders nadchýnal s kresťanským zápalom a právnickou precíznosťou zároveň, a čo by mohlo byť vhodnejšie na konferenciu zameranú na demografiu ako mladá poľská poslankyňa, ktorá prednášala s guľatým bruškom?

Zvlášť to iskrilo, keď 48-ročná kresťanskodemokratická poslankyňa z Rakúska Gudrun Kugler zvolala na 26-ročného francúzskeho národniara čítajúceho svoje príspevky zo smartfónu: „Nie, ani vo veku 26 už nemáte čas – rýchlo sa ožeňte a majte deti!“ 

Rakúska poslankyňa Gudrun KuglerováVaša novela ústavy dáva ľuďom v Európe veľkú nádej

Jakub Lipták

Vzostup populistickej pravice

Túto sobotu som spoznal dvoch postarších pánov z legendárnych „okresných štruktúr“ KDH, páčil sa mi ich nadhľad a pokoj v duši, vystúpili aj poprední kádeháci Viliam Karas a Miriam Lexmann. Pritom sa nedalo prehliadnuť, že najmä vo výbere neslovenských panelistov je tu istý presun k protisystémovému populistickému konzervativizmu trumpistického a orbánovského razenia.

Patrioti za Európu, európske združenie pravicových nacionalistov, summit oficiálne podporili.

Niekoho to odradí, pre mňa je to však vzácna príležitosť nahliadnuť do dôležitého politického prostredia.

Keď som zbadal slovenskú spojku s nacionalistickou nemeckou opozíciou, zvedavo som sa jej opýtal: „A nie je v tej AfD veľa bláznov?“ „Nie, určite nie viac ako v iných stranách.“ „Fakt? V tej sivej nudnej CDU si však bláznov nedokážem predstaviť.“ „Nie? Viete, že sú medzi nimi takí, ktorí v Spolkovom sneme nenastúpia do výťahu, keď ma v ňom uvidia? To vám nepripadá šialené?“ Dohodli sme sa na tom, že sa v CDU vyskytuje minimálne diagnóza paranoje.

Vzostup populistickej pravice na summite obsahuje plusy a mínusy. Plus je, že je viac srandy. Mínus je, že prejavy nie sú vždy pevne zakotvené vo faktoch.

Tri príklady: novopečená poslankyňa českých Motoristov – ktorá je taká zbehlá v komunikačných technológiách, že sa v rovnakej miere pozerá doľava aj doprava – pravdepodobne oprávnene rozprávala o „šílených“ sumách, s ktorými si Európska komisia kupuje pozitívny obraz v médiách, ale na tie sumy si spomenúť nedokázala.

Priateľský Španiel tvrdil niečo v duchu, že nemeckí Zelení vznikli ako projekt východonemeckej ŠtB Stasi. No a vášnivý portugalský dedko z najrýchlejšie rastúcej pravicovopopulistickej strany Európy (Chega) vyslovil v podstate zväčša spochybniteľné tvrdenia. Napríklad keď zvolal, že „Zelení nikdy neposadili stromy“.

Zvlášť som bol zvedavý, ako sa na summit dostal pravicový až krajne pravicový francúzsky nacionalista, ktorý momentálne pôsobí už vo svojej piatej politickej strane.

Podľa mňa je menej závažné, že Nicolas Bay je medzi odsúdenými vo finančnej europarlamentnej kauze Marine Le Penovej. Ak v januári nevyhrá svoj odvolací súd, pôjde na desať mesiacov do francúzskej basy.

Závažnejšie je, že francúzsky europoslanec sa podľa Wikipédie pýši celým zoznamom zvláštnych káuz: jeden jeho bývalý asistent bol podozrivý z toho, že bol v skutočnosti ruským agentom. Zvlášť odpudzujúco na mňa pôsobila správa, že Bay si urobil selfie pred zlopovestnou väznicou Saydnaya – v čase, keď v nej sýrsky diktátor Assad dal mučiť a zabiť desiatky tisíc odporcov svojho režimu.

Keď som dotyčného videl na summite, ihneď som pochopil, prečo bol pozvaný: je to zvodca, francúzsky zvodca ako z katalógu.

Bay rozprával ako jediný panelista po francúzsky – a aká to bola francúzština! Ten hlas, to timbre, tá iskra v oku, keď vyslovil vznešené heslá ako fierté civilisation!

Nie je to politik, ktorého chcem mať ako spojenca, ale aspoň je sexy.

Profesor Ryszard LegutkoCivilizácia nie je len o absencii vojny. Kultúru a úctu k autorite sme vymenili za falošné rovnostárstvo

Artur Ciechanowicz

Náboženstvo a ľudia

Tu som pri téme, ktorá ma osobne na summite zamestnávala najviac a ktorú som otváral od rána od deviatej v kuloárnych rozhovoroch: Kde sú zase ženy? Kde sú mladé baby?

Aj keď bolo v sobotu medzi nami veľa uhladených pánov a relatívne málo smradošov, stredoeurópski kresťanskí konzervatívci ženám z nejakého dôvodu nevoňajú.

Na piatom Konzervatívnom summite sa objavila jedna výnimka. Takmer ma trafil šľak, keď som ju zbadal prvýkrát. Bola mladá, pekná, ušľachtilá a hovorila tou najfajnovejšou angličtinou. Tým, že mala v nose piercing, tenký prsteň zlatej farby, bola v niečom aj moderná.

Nebola to však Bratislavčanka, ale zahalená africká moslimka.

Keď som sa pýtal, prečo prišla na summit bielych kresťanov, bolo mi povedané: „Lebo je konzervatívka.“

Zvedavá sudánska slečna vraj študuje v jednom z nepočetných Orbánových inštitútov, ktoré vyslali na summit hneď niekoľko špičkových vyslancov. Tí sa typicky predstavili slovami, že sú „z Budapešti“, no neboli to Maďari.

Počas večernej recepcie som si všimol, že sebavedomá moslimská slečna s našimi ľuďmi angažovane debatuje.

Pristavil som sa a v strehu som počúval, ako postarší kresťanský pár s čistotou duše, ktorá sa vyskytuje iba v Českej republike, bojuje za spásu mladej duše.

A ako je tá mladá hľadajúca duša otvorená obráteniu.

Určite teda bola otvorenejšia ako jej európske rovesníčky.

Obrátenie sa napokon ešte nepodarilo, aspoň som zachytil, že Sudánčanka zhrnula debatu takto: „Islam aj kresťanstvo sú dobré, len ľudia čo z toho robia...“

Ale bolo to neuveriteľné konzervatívne vzrušenie.

Prídem aj budúci rok.