Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. apríl 2017

Nešťastný Sudán 

Krajina, ktorá väznila Petra Jašeka, sa spomína najmä kvôli vojnám, občianskym nepokojom, hladomorom, diktátorovi a náboženskému prenasledovaniu.
Nešťastný Sudán 

Na predmestí Chartumu, hlavného mesta Sudánu. Foto - Flickro.com / ChristeleC

Takmer okamžite po skončení britskej koloniálnej kontroly a získaní nezávislosti v roku 1956 vypukol v Sudáne konflikt medzi prevažne moslimským severom krajiny, ktorý je osídlený najmä Arabmi, a juhom, kde žijú černošské kmene hlásiace sa ku kresťanstvu a pôvodným animistickým náboženstvám. 

Sudán bol až do rozdelenia na severnú a južnú časť najrozhľahlejšou krajinou Afriky. V severnej časti, ktorá si ponechala názov Sudán, dnes žije asi tridsať miliónov obyvateľov, 97 percent sú moslimovia, takmer výhradne sunniti. HDP na hlavu je asi štyritisíc dolárov, Sudán tak patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.

Dôvody tejto občianskej vojny neboli iba náboženské. Dôležitú úlohu v nej zohrával aj boj o kontrolu nad zdrojmi vody či ropnými poliami. Konflikt prebiehal s krátkou prestávkou až do roku 2005. Podľa odhadov si od roku 1983 vyžiadal život dvoch miliónov ľudí a z ďalších štyroch miliónov obyvateľov sa stali utečenci. Dôsledkom bojov bolo aj niekoľko hladomorov.

Prečítajte si:
Rozhovor s Petrom Jašekom, ktorý strávil 14 mesiacov v sudánskom väzení Zdieľať

V roku 2005 bola medzi južným a severným Sudánom podpísaná mierová dohoda a obidve časti sa dohodli, že príjmy z ropy si budú deliť pol na pol. Po referende v roku 2011 vyhlásil Južný Sudán nezávislosť. 

V Sudáne (tento názov sa už dnes vzťahuje iba na severnú časť krajiny) vládne od roku 1989 prezident Umar Bašír. Správa sa ako typický diktátor. V roku 1991 umožnil, aby sa v krajine usídlil Usama bin Ládin aj s časťou štruktúr al-Kájdy. Odísť musel až v roku 1998, keď americké letectvo zbombardovalo farmaceutickú továreň v Chartúme, v ktorej sa režim údajne pokúšal vyrábať jadrové zbrane. 

V roku 2003 vypuklo povstanie v oblasti Darfúr, na západe krajiny, ktoré si už vyžiadalo stovky tisíc obetí. 

Inzercia

Katedrála sv. Mateja v Sudáne v hlavnom meste Chartúm. Kresťania tvoria v krajine menej ako päť percent populácie. (Foto – Flickr.com / David Stanley)

V Sudáne, kde je väčšinovým náboženstvom islam, žije približne päť percent kresťanov. Často sú terčom útokov, ktoré vláda nielenže nevyšetruje, ale podľa viacerých indícií aj sama iniciuje. Prestúpenie na kresťanskú vieru sa trestá smrťou. 

Pokoj však po vyhlásení nezávislosti nezavládol ani v Južnom Sudáne. Prebieha tu občianska vojna, ktorá má príčinu v rivalite dvoch najsilnejších kmeňov. 

Približne 40 percent obyvateľov Južného Sudánu sa hlási ku kresťanstvu. Najviac, asi dve tretiny z nich, sú rímski katolíci. Vatikán bol tiež jedným z prvých štátov, ktorý uznal nezávislosť Južného Sudánu. 

Zvyšní obyvatelia Južného Sudánu sa hlásia k animizmu a približne desať percent aj k islamu. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.