Nárast drobnej kriminality Ľudia sa prestávajú cítiť bezpečne, tvrdia mestá a obce. Od Suska žiada zmenu legislatívy aj Ferenčák

Samosprávy upozorňujú na nárast drobnej kriminality a zhoršenie bezpečnostnej situácie v slovenských mestách a obciach. „Ľudia sa prestávajú cítiť bezpečne,“ zhodli sa starostovia a primátori zastúpení v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Podľa nich nie je dôvodom, že by si polícia nerobila svoju prácu, ale fakt, že „policajtov je málo a páchatelia sú čoraz drzejší s vedomím, že sa v prípade drobných krádeží dopúšťajú len priestupkov“.

ZMOS súčasne kritizuje nedostatočné postihovanie drobnej kriminality v priestupkovom konaní. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika je situácia veľmi vážna.

Navyše situáciu môžu podľa primátorov a starostov ešte zhoršiť konsolidačné efekty, ktoré znížia rozpočty samospráv, čo povedie k zníženiu počtu príslušníkov mestských a obecných polícií.

Tlak na zmenu trestných kódexov

Podľa bratislavského primátora Matúša Valla sa situácia zhoršila od jesene 2024, keď vstúpila do platnosti novela Trestného zákona. Primátori aj v tejto súvislosti začali volať po novej legislatíve. Medzi nimi nitriansky primátor Marek Hattas, ale aj koaličný poslanec Ján Ferenčák z Hlasu, ktorý šéfuje samospráve v Kežmarku.

„Veľmi jednoduchým riešením je upraviť legislatívu a nastaviť mechanizmy tak, že pri opakujúcej sa recidíve, aj keď je priestupková, musia byť sankcie,“ povedal Ferenčák pre Postoj. Podľa poslanca Hlasu je to úloha pre ministerstvo spravodlivosti alebo rezort vnútra.

V koalícii tak rastie nespokojnosť s Borisom Suskom a jeho novelou trestných kódexov, ktorú vlani schválili vládne strany na čele so Smerom.

Problém so Suskom majú podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Romana Michalka aj ďalší predstavitelia koalície. Nespokojnosť vraj vytvára jeho nečinnosť pri ďalších úpravách trestných kódexov v súvislosti s väzobným stíhaním Daniela Bombica.

Ministerstvo odkazuje, že zvažuje niektoré úpravy, ktoré by mali posilniť restoratívnu funkciu trestného práva, a priebežne monitoruje efektívnosť uplatňovania jednotlivých ustanovení zákona v praxi.

Rezort zároveň pre Postoj uviedol, že „nerozumie mediálnym odkazom pánov poslancov“. Dodal, že vyhlásenia určitej časti poslancov bez znalosti problematiky považuje za nešťastné.

„Tak ako sme v minulosti robili podporu pri legislatívnych zmenách poslaneckého návrhu pána Michelka, takisto sme pripravení komunikovať aj prípadné ďalšie legislatívne zmeny, ktoré poslanci majú. Pán Ferenčák má priamo kontakt na ministra spravodlivosti a kedykoľvek môže oficiálne požiadať o stretnutie a určite by bol prijatý,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti.

Susko vidí ako problém agresivitu páchateľov

Otázkou je, či by zníženie výšky škody v prípade problému s drobnými krádežami dokázalo situáciu vyriešiť. Podľa ministra nie.

Susko sa k riešeniu drobných krádeží vyjadril v stredu pred rokovaním vlády. Minister tvrdí, že v tejto súvislosti treba správne aplikovať a efektívne uplatňovať súčasnú legislatívu.

Podľa Suska nie je problémom ani tak výška škody či nárast krádeží, keďže ide o celoeurópsky fenomén, ale najmä narastajúca agresivita páchateľov. Vyplýva mu to po rozhovoroch s obchodníkmi.

„Zvyšovanie agresivity rieši Trestný zákon. Ak dochádza k násiliu pri samotnej krádeži alebo pri nevydaní predmetu, je to trestný čin bez ohľadu na výšku škody,“ uviedol Susko.

Rezort spravodlivosti v spoluprácu s ministerstvom vnútra pripravuje zmeny v priestupkovom zákone. Podľa Suska chcú vyriešiť napríklad „inštitút drobných obecných služieb, ktorý by riešil najmä prípady nemajetných páchateľov“.

Incidenty nemusia nahlasovať

Štát nedisponuje dostatočnými dátami o náraste drobnej kriminality, jedným z dôvodov môže byť, že obchodníci ani podobné incidenty nenahlasujú.

Podľa policajnej šéfky Jany Maškarovej je nárast kriminality len dojmom. „Ľudia sa možno cítia viac potýkaní s pocitovou bezpečnosťou, ktorá sa zhoršila, ale faktom je, že kriminalita klesá,“ vravela na híringu pred členmi brannobezpečnostného výboru.

Ministerstvo tvrdí, že priemerná výška škody pri krádežiach v obchodoch je na úrovni 52 eur.

Únia miest Slovenska sa v utorok sťažovala, že dáta, ktorými argumentuje štát, sú „strašne nepresné“. Jej zástupcovia rozprávali o bezpečnosti v mestách na pôde rezortu vnútra. Na najbližších stretnutiach však očakávajú aj ministra spravodlivosti.

„Musíme vysvetliť, čo sa momentálne deje v teréne. Jednoducho je iná vec, čo minister hovorí z hľadiska štatistík, a iná vec je realita,“ zdôraznil predseda únie a trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Po zmene trestných kódexovKriminálnici sa pýtali, kedy začne platiť novela, teraz už majú zelenú

Kolektív autorov

Únia požaduje vytvorenie jasných zákonov a pravidiel, ktoré budú platiť pre všetkých, a potrebné podľa nej bude aj zjednodušenie nahlasovania priestupkov.

Rezort vnútra avizoval zákon o obecnej polícii, ktorý plánuje predložiť v novembri. Ide o legislatívu, ktorá by mala zvýšiť kompetencie mestským políciám. Za dôležité považujú primátori aj dohodu o tom, že na kľúčové rokovania krajských riaditeľov polície budú prizývaní aj náčelníci mestských polícií v danom regióne.

Otázkou bolo aj ponechanie miestnych občianskych a poriadkových služieb, ktoré pomáhajú s bezpečnosťou najmä pri marginalizovaných skupinách. Primátori však žiadajú, aby sa vo financovaní skupín pokračovalo z eurofondov, samosprávy to financovať nedokážu.

Dôležitosť týchto hliadok vyzdvihol aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško, podľa ktorého sa tam, kde hliadky fungujú, znížila kriminalita a je poriadok.

Čo žiada ZMOS

• znížiť výšku školy pri drobnej kriminalite;
• zaviesť princíp „trikrát a dosť“;
• navýšiť príslušníkov štátnej polície.

Čo žiada Únia miest Slovenska

• zjednodušiť pravidlá nahlasovania priestupkov;
• zaviesť princíp „trikrát a dosť“;
• ponechať miestne občianske a poriadkové služby;
• zlepšiť technicko-administratívne úkony v rámci priestupkového konania.

PS iniciuje parlamentný výbor

Opozícia v súvislosti s rastúcou kriminalitou iniciuje mimoriadny výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Progresívne Slovensko naň pozýva aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministra spravodlivosti Borisa Suska.

„Každý deň počúvame zúfalé vyjadrenia primátorov a starostov, ktorí túto situáciu nedokážu riešiť v rámci vlastných kapacít. Obecné a mestské polície dnes nepokrývajú celé územie Slovenska a navyše sú postihnuté dosahmi drastickej konsolidácie, čo celú situáciu ešte zhoršuje,“ skonštatoval poslanec Marek Lackovič z PS.

Urobiť nápravu v súvislosti s Trestným zákonom žiada aj opozičná poslankyňa Veronika Remišová zo strany Za ľudí.

Opozičná poslankyňa Národnej rady a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová rovnako apeluje na ministrov vnútra i spravodlivosti, aby okamžite urobili nápravu v súvislosti s Trestným zákonom a rokovali so samosprávami o zlepšení bezpečnostnej situácie ľudí.

„Prakticky ihneď po schválení novely dramaticky stúpla kriminalita, s ktorou sú konfrontovaní nielen predajcovia v obchodoch, ale čoraz viac aj bežní ľudia. Namiesto konkrétnych krokov však vláda samosprávam arogantne odkazuje, aby si v čase šetrenia zvyšovali počty mestských policajtov. Lenže v čase konsolidácie na posilňovanie stavov mestskej polície samosprávy nemajú peniaze, ale najmä – nikto nemôže nahradiť štát, ktorý zlyhal,“ povedala Remišová.

Problémom sú aj policajné kapacity, ktoré by mal minister podľa poslanca Jaroslava Spišiaka z PS posilniť. „Situácia v obciach a mestách je už neudržateľná. Štrukturálne zmeny a chaos v polícii, ktorý spôsobila táto vláda, problémy s kapacitami ešte viac prehĺbili. Zvládnutie nepriaznivej bezpečnostnej situácie nespočíva iba v počtoch, dôležitý je aj efektívny manažment,“ zdôraznil.