O plyne a voľbách

Spor Ruska a Ukrajiny o zemný plyn utíchol. No rozhodne sa nevyriešil. Jeho vrcholný bod 1. januára 2006 je všeobecne známy – Rusko zastavilo dodávky plynu na Ukrajinu. Predchádzala mu navrhovaná revízia zmluvy o dodávkach, podľa ktorej sa mala zvýšiť cena za tisíc kubických metrov plynu zo subvencovaných 50 na trhových 230 dolárov. Ukrajina ruský návrh neakceptovala, maximom bolo pre ňu 95 dolárov. Pôvodná zmluva bola podpísaná tak, že ju mohli vypovedať alebo zmeniť vždy iba obidve strany spoločne.

Ukrajina sa po zastavení kohútikov zachovala tak, že odčerpávala časť plynu, ktorý prechádzal tranzitom cez jej územie do ďalších krajín. Zníženie dodávok plynu pocítilo na krátko aj Slovensko, v priebehu rekordne chladného januára hlásili jeho nedostatok viaceré európske krajiny. Na konci mesiaca sa Ukrajina k nadmernému odberu plynu priznala. Toľko fakty. Čo sa ale skrýva v pozadí?

Zemný plyn je horúcou témou dialógu oboch krajín už od rozdelenia Sovietskeho zväzu v roku 1991. Dodávky boli niekoľko krát prerušené z úplne prozaického dôvodu: Ukrajina neplatila faktúry, jej dlhy sa rátali v miliardách dolárov. Problémom bolo aj tieňové hospodárenie v energetike. Z transportov pre západnú Európu bol plyn odčerpávaný dlhé roky. Práve odtiaľ môže pochádzať rozsiahly majetok ukrajinskej oligarchie – do ktorej dlho patrila aj Júlia Tymošenková, Juščenkova spolubojovníčka a ministerka energetiky v jeho vláde v rokoch 1999 – 2001. Tymošenková však zmenila stranu a práve táto vláda sa ako prvá pokúsila vniesť do vzťahov v energetike poriadok. K tomuto bodu sa vrátila aj v roku 2005, keď vláda pod jej vedením chcela prejsť od neprehľadných finančných vzťahov započítavania dodávok plynu a tranzitných nákladov k jasnému peňažnému vyrovnaniu. 230 dolárov však bolo priveľa, najmä ak sa pozrieme na ceny, ktoré platia ostatné krajiny.

Ďalší dôležitý fakt hovorí o tom, že ruský energetický koncern Gazprom chce zastrešovať celý obchod s plynom medzi Strednou Áziou a Európou. Takto by bol v ruských rukách aj plyn, ktorý kupuje Ukrajina z Turkmenistanu. A to nie je ani zďaleka nereálne – ešte pred Oranžovou revolúciou totiž podpísal ukrajinský štátny podnik Naftogas zmluvu s Gazpromom, že od roku 2007 bude všetky dodávky plynu realizovať jeho dcérska spoločnosť. Súčasná ukrajinská vláda by však oveľa radšej obchodovala priamo s Turkmenistanom a to aj napriek totalitnému režimu v tejto krajine.

Ukrajinské hlasy hovoria o politickom podtexte zvýšenia ceny. Opozícia zoskupená okolo neúspešného prezidentského kandidáta Viktora Janukovyča kritizuje vládu za to, že zvýšenie vyvolala zámernou protiruskou politikou. Širšie súvislosti sporu potvrdil v novoročnom prejave aj Viktor Juščenko: „Pred rokom sme spoločne porazili diktatúru a dosiahli skutočnú slobodu. Teraz musíme urobiť ďalší krok – spoločne dosiahnuť hospodársku nezávislosť Ukrajiny.“ Cena plynu sa zdá byť odplatou za oranžovú revolúciu a prozápadnú orientáciu Ukrajiny.

Smerovanie Ukrajiny k Európskej únii a Nato však rozhodne nie je samozrejmosťou. Už onedlho sa ukáže, či Oranžová revolúcia nepriniesla iba krátku zmenu. 26. marca sa totiž konajú parlamentné voľby. Keďže Ukrajina je po zmene ústavy od 1. januára 2006 parlamentnou a nie prezidentskou demokraciou, sú mimoriadne dôležité. Hlavnou témou bude opäť súboj oranžových (najmä Juščenko a Tymošenková) a modrých (predovšetkým Janukovyč). Podľa prieskumu zverejneného Centrom pre sociologický a politický výskum by Janukovyčova Strana regiónov získala 34,05 %, Juščenkova Naša Ukrajina 19,76 % a Blok Julie Tymošenkovej 12,82 percenta hlasov. Janukovyča podporujú viaceré menšie strany – a ak sa dostanú do parlamentu, Janukovyč jeho podporu zrejme získa. Je teda možné, že ukrajinsko-ruské vzťahy budú opäť vrelšie a hospodárska i politická nezávislosť Ukrajiny hmlistejšia.

Oľga Petrášková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo