Ako sme na tom Má Slovensko najviac voľných dní v EÚ? A koľko cirkevných štátnych sviatkov naozaj máme?

Hovorí sa, že Slovensko má najviac voľných dní v Európskej únii – alebo že aspoň patrí na čelo tohto rebríčka. Vysokým počtom voľných dní vláda argumentovala aj pri ich rušení v rámci konsolidácie. Je to však naozaj tak?

Pozreli sme sa na to, ako Slovensko z hľadiska počtu voľných dní obstojí v konkurencii s ostatnými členskými krajinami Únie, kde všade voľnom oslavujú kresťanské sviatky, respektíve svojich patrónov, ako aj na vývoj počtu voľných dní od vzniku Slovenskej republiky.

Pre jasnosť pojmov uveďme, že štátny sviatok a deň pracovného pokoja nie sú synonymá. Terminus technicus deň pracovného pokoja zaviedli komunisti v roku 1951, keď túto kategóriu vytvorili pre Sviatok práce, dovtedy pamätný deň, čím sa stal de facto štátnym sviatkom.

Kategória dní pracovného pokoja prežila na Slovensku a v Česku až dodnes a zahŕňala nedele, štátne sviatky a niekoľko ďalších vymenovaných významných dní, počas ktorých sa nepracovalo.

Na Slovensku tento systém zmenila v roku 2020 Matovičova vláda, odkedy už neplatí, že štátny sviatok je automaticky dňom pracovného pokoja, ale môže byť všedným pracovným dňom. Štvrtá Ficova vláda na tento precedens nadviazala a dnes už polovica štátnych sviatkov (tri zo šiestich) je dňami pracovnými.

V tomto texte pre jasnosť a jednoduchosť používame pre štátom uznané voľné dni mimo sobôt a nedieľ pojem deň pracovného pokoja, respektíve voľný deň.

Novoročné salvy v Deň vzniku Slovenskej republiky. Foto: TASR/Jakub Kotian

Vráťme sa však do roku 1993, keď vznikla súčasná Slovenská republika. V tomto roku ešte platil zákon z roku 1951 – samozrejme, znovelizovaný – a na Slovensku sme slávili historicky najmenej dní pracovného pokoja: iba deväť.

Ako štátne sviatky sa slávili 8. máj a 5. júl. Podobne sa mal sláviť aj 28. október, no nový zákon o štátnych sviatkoch z októbra 1993 tento deň prekategorizoval na deň pracovného pokoja. Rok vzniku Slovenska bol zároveň posledným, keď sme deň vzniku Československa oslávili ako deň pracovného pokoja.

V prvom roku Slovenskej republiky sme mali voľno aj na Nový rok, Veľkonočný pondelok, prvého mája a v období Vianoc od 24. do 26. decembra.

Nasledujúci rok už bol účinný nový zákon, ktorý ustanovil trinásť dní pracovného pokoja. Pribudli dva nové štátne sviatky, a to Deň Ústavy SR 1. septembra a Výročie SNP 29. augusta, a štyri dni pracovného pokoja: 6. január, Veľký piatok, Sedembolestná Panna Mária a Sviatok všetkých svätých.

Zároveň voľnými dňami prestali byť 8. máj a 28. október.

Deň víťazstva nad fašizmom sa medzi dni pracovného pokoja vrátil v júni 1996, čiže opäť sa slávil až v ďalšom roku, a počet voľných dní na Slovensku tak stúpol na štrnásť. Ako ďalší voľný deň – tentoraz ako štátny sviatok – pribudol Deň boja za slobodu a demokraciu, čiže 17. november, ktorý sa prvýkrát slávil v roku 2001, a počet voľných dní v roku sa až do roku 2017 ustálil na počte pätnásť.

Keď sme slávili storočnicu vzniku Československej republiky v roku 1918, jednorazovo sa ustanovil nový štátny sviatok a zároveň voľný deň na 30. október, teda Výročie Deklarácie slovenského národa. Na jeden rok tak počet voľných dní u nás stúpol na šestnásť, no hneď v ďalšom roku sa vrátil na dovtedajší počet.

Spomínaná zmena systému v dňoch pracovného pokoja a štátnych sviatkoch prišla v roku 2020, keď sa štátnym sviatkom stal 28. október, no do § 2 zákona pribudol odsek 3, ktorý tento deň vyňal z dní pracovného pokoja. Argumentovalo sa vtedy tým, že Slovensko už má priveľa dní pracovného pokoja, a keďže vláda nechcela žiaden iný zrušiť, prišla s týmto filištínskym riešením.

28. 10.Všimli ste si, že je štátny sviatok?

Jakub Lipták

Odsek 3 sa odvtedy má sklon zapĺňať: koncom roka 2023 doň pribudol Deň Ústavy SR a v tomto roku aj Deň boja za slobodu a demokraciu. Ostávajú síce štátnymi sviatkami, no ide o všedné pracovné dni, de facto teda majú rovnaký status ako pamätné dni, ktoré tento zákon tiež vymenúva. Počet voľných dní v tomto roku poklesol na trinásť.

Zároveň sa v rámci konsolidácie na budúci rok jednorazovo zrušili ako dni pracovného pokoja 8. máj a 15. september, to znamená, že v roku 2026 budeme mať jedenásť voľných dní a v tom ďalšom by sme sa mali vrátiť späť k trinástim.

Na čele už nie sme

Je však pravda, že Slovensko má najviac voľných dní v EÚ? Pozreli sme sa na to, koľko takýchto dní majú ostatné členské štáty, pričom opäť treba uviesť niekoľko poznámok.

Do štatistiky sme zarátali len tie štátom uznané voľné dni, ktoré nepripadajú každý rok na sobotu alebo nedeľu – teda ak má krajina ako deň pracovného pokoja napríklad Bielu sobotu, Veľkonočnú nedeľu či Turíce, do štatistiky sme ho nezahrnuli.

Vo viacerých krajinách sa tiež počet voľných dní líši od regiónu k regiónu. V takom prípade sme uviedli číslo, ktoré zodpovedá regiónu, kde je dní pracovného pokoja najmenej.

Vedie to k určitému skresleniu, keďže napríklad v Španielsku majú dvanásť voľných dní len dve zo sedemnástich autonómnych komunít: Navarra a Kanárske ostrovy. Väčšina Španielska však má trinásť voľných dní, pričom Galícia a Aragónsko ich majú až štrnásť.

Podobný prípad je Nemecko, kde počet dní pracovného pokoja kolíše od desiatich (najmä na severe krajiny) po dvanásť až trinásť na juhu krajiny, kde navyše závisí od toho, či ide o katolícku alebo evanjelickú obec – napríklad katolícke obce v Bavorsku majú až trinásť voľných dní.

Okrem toho niektoré krajiny majú aj takzvané de facto sviatky – teda dni, ktoré nie sú oficiálne zákonom uznané ako voľné dni, ale v praxi sa počas nich aj tak nepracuje. Niektoré krajiny napríklad oficiálne neslávia 24. december, no neformálne sa vníma ako voľný deň. Takéto dni v našom porovnaní takisto nie sú reflektované.

Inými slovami, čisté porovnanie Slovenska so zvyškom EÚ sa celkom spraviť nedá a údaje v mape, ktorú sme spracovali, treba tak aj vnímať. V praxi sú v mnohých krajinách čísla o čosi vyššie, než ako uvádzame.

Tak či onak, rekordérom v pracovitosti je Holandsko s iba ôsmimi voľnými dňami, nasleduje Švédsko s deviatimi a po desať dní pracovného pokoja majú Belgicko, Dánsko, Írsko a Nemecko.

Jedenásť voľných dní majú v Estónsku, vo Francúzsku, v Luxembursku a Maďarsku, dvanásť majú Bulhari, Gréci, Lotyši, Poliaci, Slovinci, Španieli a Taliani.

Trinásť dní v roku okrem Slovákov nepracujú Česi, Fíni a Rakúšania a štrnásť dní Chorváti, Malťania a Portugalci.

Najviac voľných dní – pätnásť – majú na Cypre, v Rumunsku a Litve.

Inými slovami, do roku 2023, keď sme mali pätnásť voľných dní, sme skutočne patrili ku krajinám na hornej hranici, no už od minulého roka to neplatí.

Oslavy výročia Slovenského národného povstania. Foto: TASR/Ján Krošlák

Štátne a cirkevné – ako to je?

V bežnom, ľudovom ponímaní sa dni pracovného pokoja rozlišujú na sviatky „štátne“ a „cirkevné“ – sám premiér Fico začiatkom júna tohto roka hovoril o tom, že by sa mal zrušiť „jeden štátny a jeden cirkevný štátny sviatok“. Táto dichotómia je však veľmi nepresná.

V prvom rade sviatok nie je najvyšším stupňom v hierarchii liturgických dní v Katolíckej cirkvi. Takým je slávnosť, pričom niekoľko slávností je prikázaných – hovorí sa im prikázané sviatky –, čo znamená, že katolík je vtedy povinný zúčastniť sa na omši. Počas liturgického roka je deväť prikázaných sviatkov a okrem toho ešte mnoho ďalších slávností a sviatkov, ktoré sa s touto povinnosťou neviažu.

Z dní pracovného pokoja sú prikázanými slávnosťami v Katolíckej cirkvi štyri dni. Ide o 1. január – ktorý je však dňom pracovného pokoja z nenáboženských dôvodov – a okrem toho ešte o 6. január, 1. november a 25. december. No nie všetky dni pracovného pokoja, ktoré sa možno laikovi zdajú „cirkevnými“, v skutočnosti majú v rámci cirkvi status prikázaných sviatkov.

Napríklad ak sa pozrieme na Štedrý deň, ktorý slávia za štedrovečerným stolom a pri vianočnom stromčeku aj neveriaci ľudia a mnohí ho vnímajú ako hlavný deň Vianoc, tento deň nie je v cirkvi sviatkom. V liturgickom kalendári je 24. december posledným dňom adventu, ale inak všedným dňom.

Mnohých môže miasť, že je zvykom na Štedrý deň chodiť na polnočnú omšu. Tá je však v skutočnosti už vigílnou omšou z 25. decembra, teda zo slávnosti Narodenia Pána.

Podobne Veľkonočný pondelok nie je v Katolíckej cirkvi prikázaným sviatkom, hoci je súčasťou veľkonočnej oktávy. Keďže ho však niektorí ľudia môžu vnímať ako súčasť slávenia Veľkej noci, teda kresťanských sviatkov, môžu tak nadobudnúť pocit, že ide o „cirkevný sviatok“. Rovnako tak 26. december, ktorý je v zákone pomenovaný ako Druhý sviatok vianočný, je v liturgickom kalendári sviatok svätého Štefana, ktorý však nie je pre katolíkov prikázaným.

Aj keď pre katolíkov nie sú prikázanými sviatkami ani 5. júl, teda svätého Cyrila a Metoda, a dokonca ani 15. september, teda Sedembolestná Panna Mária, nemení to nič na tom, že tieto sviatky sú dôležité pre našu krajinu a pre slovenských katolíkov.

Sviatok všetkých svätých. Foto: TASR/František Iván

Kresťanské voľné dni má celá EÚ

Pozreli sme sa, v ktorých krajinách EÚ sú ktoré cirkevné sviatky a inak významné náboženské dni aj dňami pracovného pokoja.

Šiesty január, teda Zjavenie Pána, ktorý slovenská vláda navrhovala zrušiť ako deň pracovného pokoja, sa okrem Slovenska slávi v ďalších deviatich krajinách: v Grécku, Rumunsku, Španielsku, Chorvátsku, na Cypre, v Rakúsku, Poľsku či vo Švédsku a Fínsku. No napríklad Česi a Maďari už idú v tento deň do práce.

Veľký piatok je zasa dňom pracovného pokoja až v osemnástich krajinách EÚ. Do práce idú iba Belgičania, Íri, Francúzi, Holanďania, Chorváti, Litovčania, Luxemburčania, Rakúšania, no aj Poliaci a Slovinci.

Vo Veľkonočný pondelok, hoci z cirkevného hľadiska nejde o sviatok, majú voľno až v 23 krajinách európskej dvadsaťsedmičky. Do práce však idú Estónci, Španieli, Malťania a Portugalci.

Mnohé v minulosti katolícke krajiny majú voľno aj na sviatok Nanebovstúpenia Pána, deň pracovného pokoja je v tento deň až v pätnástich krajinách EÚ, medzi nimi aj v Poľsku, Rakúsku, Španielsku, Belgicku či v Taliansku alebo aj v Slovinsku a Chorvátsku.

Voľno majú mnohé krajiny aj na Turíčny pondelok. Ide o sedemnásť krajín Únie vrátane Poľska, Rakúska, Maďarska, Dánska, Belgicka, Nemecka či Francúzska.

Ďalším významným cirkevným sviatkom, keď sú ľudia vo väčšine krajín EÚ doma, je Nanebovzatie Panny Márie 15. augusta. Pracovať nemusia obyvatelia pätnástich krajín – ide napríklad o Poliakov, Rakúšanov, Francúzov, Belgičanov, Španielov, Talianov, Rumunov či Slovincov.

Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Foto: TASR/Martin Medňanský

Pätnásť krajín v Únii má voľno aj 1. novembra. Okrem Slovákov si oddýchnu aj Poliaci, Maďari a Rakúšania, kým Česi napríklad v tento deň zasa pracujú. Voľno má aj Belgicko, Bulharsko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko či Švédsko – no napríklad v tejto škandinávskej krajine sa uvedený deň oslavuje vždy iba v sobotu.

Na ďalší cirkevný sviatok, ktorým je Božie telo, majú voľno opäť Poliaci, Rakúšania, Chorváti a Portugalci. Rakúsko, Španielsko, Portugalsko a Malta majú voľno aj 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Mnohé krajiny v Európe si pripomínajú aj Deň reformácie, napríklad Slovinsko alebo niektoré spolkové krajiny Nemecka.

Patrónov slávi celá V4

Pozreli sme sa aj na to, ktoré krajiny EÚ majú štátny sviatok na deň svojho patróna.

Česko má za patróna svätého Václava, ktorého sviatok 28. septembra je zároveň štátnym sviatkom – Dňom českej štátnosti. Okrem toho podobne ako Slováci majú Česi voľno aj na svätého Cyrila a Metoda. V Česku je voľný aj 6. júl, keď si pripomínajú Deň upálenia majstra Jana Husa.

Sviatok na deň svojho patróna svätého Štefana (20. augusta) majú aj Maďari, ktorí zároveň slávia aj Deň ústavy. Poliaci si zasa 3. mája pripomínajú Pannu Máriu Kráľovnú Poľska.

Bulhari svojho patróna slávia 1. novembra, keď je v gregoriánskom kalendári svätého Ivana Rilského. Ten je v krajine národným svätcom a Bulhari majú tento deň voľný.

Štátny sviatok na deň patróna svätého Patrika má aj Írsko (17. 3.). Taliani zasa v tieto dni schválili, že opäť zavedú voľný deň sviatok svätého Františka z Assisi. Svojho patróna slávi aj Malta, a to svätého Pavla 29. júna.

Spolu teda ide o osem krajín Únie, ktoré svojich patrónov slávia voľným dňom, a zaujímavé je, že sa to týka aj celej V4. Faktom však je, že väčšina členských štátov nemá na sviatok svojho patróna deň pracovného pokoja.

No na rozdiel od Slovenska viaceré krajiny, kde je Panna Mária takisto považovaná za národnú patrónku, majú voľno počas iných mariánskych sviatkov.