Bratislavská hlavná stanica Historickú budovu stanice navrhujú zbúrať, odborníci to kritizujú

Železnice Slovenskej republiky plánujú modernizovať železničné trate v Bratislave a v roku 2019 vypracovali štúdiu realizovateľnosti projektu Dopravný uzol Bratislava. K nej Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) spracoval hodnotenie, v ktorom neodporučil rozkladanie železničnej dopravy na viacero staníc v meste – ako o tom uvažujú ŽSR –, ale skonštatoval, že jediný spoločensky návratný je centrálny variant s Hlavnou stanicou.

„Žiadne európske veľkomesto nepresmerovalo časť vlakov z centrálnej stanice do iných koncových staníc a nové koncové stanice, akou je Filiálka, budovali naposledy v 19. storočí,“ píše sa v hodnotení ÚHP. Argumentuje tým uľahčením prestupov, prevádzkou menšieho počtu staníc a zrýchlením spojení v metropolitných regiónoch.

ÚHP dokonca vypracoval porovnanie viacerých európskych veľkomiest, podľa ktorého vo všetkých porovnávaných mestách jestvuje veľká centrálna stanica – teda okrem Budapešti a miest typu Paríž a Londýn, no tie nie sú s Bratislavou porovnateľné, ako konštatuje útvar.

Útvar zároveň navrhol „chýbajúce varianty“, ktoré sa v štúdii nenachádzali, no podľa hodnotenia by mali vysoké prínosy. Takto boli vytvorené štyri nové varianty.

Variant uvedený ako štvrtý v poradí ÚHP z nejakého dôvodu aj explicitne odporučil vo svojom facebookovom príspevku, kde uviedol: „Odporúčania ÚHP: (...) Prerobiť návrh novej bratislavskej hlavnej stanice s cieľom zvýšiť jej kapacitu. Riešením je rozšíriť koľajisko o priestor súčasnej staničnej budovy, ako to navrhuje aj Metropolitný inštitút Bratislavy. Ďalšími možnosťami sú presun stanice viac na východ či obchádzanie stanice nákladnými vlakmi.“

Hoci to ÚHP explicitne nenapísal, navrhuje zbúrať nielen prístavbu železničnej stanice, ale aj historickú budovu z roku 1871 od Ignáca Feiglera. Hoci budova prešla prestavbami – najvýraznejšou asi v roku 1939, keď získala strohejšiu podobu –, je zapísaná ako pamätihodnosť hlavného mesta.

Súčasťou budovy stanice sú aj niektoré umelecké diela – najvýraznejším je zaiste veľkorozmerná socialisticko-modernistická freska z roku 1960 od Františka Gajdoša. Na streche budovy sa zase nachádza bronzová skulptúra okrídleného kolesa od Heleny Mandičovej-Šinályovej z roku 1939.

V roku 1989 k pôvodnej staničnej budove pribudla prístavba, ktorá mala slúžiť ako dočasné riešenie nedostatočných kapacít stanice.

Vstupnej hale historickej budovy dominuje freska od Františka Gajdoša z roku 1960. Foto: Postoj/Andrej Lojan

ÚHP aj MIB odpovedajú vyhýbavo

Denník Postoj oslovil ako ÚHP, tak aj Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), aby vysvetlili svoj zámer zbúrať túto budovu. Ani jedna inštitúcia však priamo na otázky neodpovedala a nepotvrdila, no ani nevyvrátila zámer historickú budovu stanice zbúrať.

„ÚHP nehovorí, čo presne sa má so stanicou urobiť. Naším odporúčaním je primárne zvýšiť kapacitu koľajiska a nástupíšť,“ uviedol Rastislav Farkaš z Útvaru hodnoty za peniaze.

„Riešenia uvedené v hodnotení vrátane rozšírenia koľajiska o priestor súčasnej staničnej budovy sú návrhmi, ktoré treba z viacerých hľadísk preskúmať. Pre úplnosť dodáme, že väčšina alternatív rozpracovávaných expertmi v minulosti uvažovala o rozširovaní koľajiska a nahradení historickej budovy inou stavbou,“ dodal Farkaš.

MIB na otázky denníka Postoj, či naozaj navrhujú zbúrať budovu, neodpovedal. Poslal iba všeobecnú odpoveď o tom, že sa analyzujú viaceré varianty riešenia hlavnej stanice a že o tom, aký model bude zvolený, sa rozhodne po získaní rôznych posúdení. Na doplňujúce otázky MIB vôbec nezareagoval.

Pamiatkari a múzejníci s búraním nesúhlasia

Pre Iva Štassela z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP) nie je informácia o búraní stanice novinkou. „Hlavná stanica nevyhovuje súčasným nárokom ani objemovo (budova), ani plošne (koľajisko). Pri konzultáciách s architektmi nám už bol opatrne zvestovaný názor, že budova by sa mala zbúrať a na jej miesto by sa malo rozšíriť koľajisko,“ vyjadril sa Štassel pre Postoj.

Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave: „Zbúraním staničnej budovy sa kapacitný problém stanice nevyrieši.“Zdieľať

„Zároveň sme sa dozvedeli aj to, že ani pri tomto búracom variante sa nevyrieši problém malej šírky koľajového priestoru (málo koľají) a malej dĺžky nástupných priestorov (nezmestia sa tam dlhé súpravy). Keďže zbúraním staničnej budovy sa kapacitný problém stanice nevyrieši, javí sa z nášho hľadiska výhodnejšie budovu zachovať a novú stanicu posunúť inde vrátane novej budovy,“ dodal Štassel.

Ak by k búraniu predsa len došlo, tak by MÚOP žiadal zachovať aspoň štylizovaný a zjednodušený odtlačok pôvodnej budovy v rámci nového konceptu.

Zachovať budovu treba aj podľa Železničného múzea Slovenskej republiky. „Budova je súčasťou železničnej histórie Bratislavy už vyše 150 rokov a v podstate celý ten čas významne ovplyvňovala kolorit veľkej časti Bratislavy. Aj keď sa jej vzhľad niekoľkokrát zmenil, stále ostáva zachovaná stavebná a architektonická podstata pôvodnej budovy, ktorá je hodná zachovania,“ vyjadril sa jeho riaditeľ Michal Tunega pre Postoj.

Tunega zároveň dodal, že ak by budova bola zbúraná, Železničné múzeum by malo záujem o zachovanie význačných prvkov z budovy. „Avšak vzhľadom na fakt, že zbúranie budovy je len v rovine teoretických úvah ako jedna z možností pri riešení uzla Bratislava, nie sú vytypované konkrétne prvky. Veríme však, že k zbúraniu tejto pamiatky nepríde a bude môcť ešte ďalšie roky plniť svoju funkciu,“ uzatvoril Tunega.

Budovu hlavnej stanice ako hodnú zachovania vníma aj bývalý riaditeľ Múzea dopravy Ernest Huska. „Pôvodná železničná budova dnes schovaná za prístavbou je autentická železničná budova. Nie je najstaršia, ale veď nechránime, čo je najstaršie, ale zachované hodnoty. V architektonickom výraze, v materiáloch, detailoch – prípadne v zachovanom rozsahu. To sú hodnoty budovy, ktoré stoja za zachovanie aj ochranu,“ uviedol Huska.

Priečelie historickej budovy je dnes zakryté prístavbou z roku 1989. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Urbanista: Pat a Mat v praxi

O budúcnosť železničnej dopravy v Bratislave sa dlhodobo zaujíma aj Peter Žalman, architekt a urbanista. „Diskusia o úpravách hlavnej stanice sa pravidelne opakuje už minimálne šesťdesiat rokov. Koncom 20. storočia prebehla dokonca aj veľkolepá architektonická súťaž na novú hlavnú železničnú stanicu v priestore na Karpatskej, nad Ymcou,“ vysvetlil Žalman pre Postoj.

Architekt a urbanista Peter Žalman: „Určite nič nebúrať, pokiaľ nebude jasnejšia vízia mesta v železničnej doprave.“Zdieľať

Odpoveď na otázku, ako ďalej s hlavnou železničnou stanicou, podľa neho treba hľadať v územnej koncepcii rozvoja metropolitného sídla, ktorá však nejestvuje. „Ako by mohla či mala Bratislava po roku 2050 vyzerať? Nikto nevie, Útvar hodnoty za peniaze má však jasné, že najlepší krok bude asanácia dnešnej budovy, rozšírenie koľajiska v oblúku a posun budovy k mestu. Pat a Mat v praxi, lepenie mesta za pochodu,“ myslí si Žalman.

Na búranie staničnej budovy sa Žalman pozerá kriticky: „Určite nič nebúrať, pokiaľ nebude jasnejšia vízia mesta v železničnej doprave. Peniaze sa dajú minúť aj zmysluplnejšie, napríklad presunom časti vlakov a dopravy na stanicu Nové Mesto. Je to, samozrejme, širšia téma a má ďalšie súvislosti, najmä urbanistické, nielen ekonomické.“

Kde má byť nová stanica, nie je jasné

Hoci má súčasná budova stanice podľa Ernesta Husku svoje hodnoty, uznáva, že stanica musí byť aj funkčná a mať požadovanú kapacitu prepravy. „Nie na dnešné pomery, ale aj pre budúcnosť,“ zdôraznil Huska. Stanica by podľa neho mala byť minimálne dvojpodlažná. „Pripomínam, že obslužná električka prichádza na mínus prvé podlažie a z neho sa musia cestujúci dostať na dnešné prízemie,“ dodal.

Cestujúci by sa podľa Husku mali z električiek vedieť dostať na nástupištia v podzemí. Rozširovanie stanice po povrchu nepovažuje za vhodné, ak je to možné pod zemou. „Negatívnym príkladom je tu Hlavná železničná stanica Viedeň, ktorá zaberá veľké plochy. Naopak, inšpiráciou by nám mohla byť Centrálna stanica v Berlíne, ktorá pracuje na relatívne menšej ploche na viacerých poschodiach,“ uviedol Huska.

Podľa Petra Žalmana nie je momentálne jasné, kde by sa mala nachádzať nová železničná stanica pre 21. storočie. „Aké budú hranice zastavanej Bratislavy v katastri? Akú veľkú chceme mať Bratislavu?  Až po diskusii o týchto otázkach nasleduje téma: ako tieto plochy obslúžiť, spojiť s dnešným a rozvíjajúcim sa mestom?“ pýta sa Žalman.

„Filiálka určite nebude hlavná železničná stanica. V nasledujúcich desiatich rokoch treba popremýšľať, poškicovať, pohádať sa a nájsť riešenie. Hlavná železničná stanica v dnešnej polohe už dávno dožila, pretrváva sčasti pre náš sentiment, sčasti pre momentálnu neschopnosť premýšľať a konať v širších súvislostiach,“ uzatvoril Žalman.