U konzervatívcov pod Tatrami Únava z Fica automaticky neznamená hlas pre progresívcov

Z pootvorených dverí pavlínskeho kostola v Kežmarku počuť vravu. V laviciach však už nikto nesedí, iba skupinka dám v zrelom veku si v predsieni kostola rozdáva úlohy. Po omši zostali dlhšie, aby chrám vyčistili.

„Prosím, handru,“ vraví jedna zo šesťdesiatničiek kamarátke, zatiaľ čo stúpa po priečkach sklápacieho rebríka a snaží sa utrieť prach z kovaných mreží, ktoré oddeľujú predsieň od hlavnej lode.

Upratovaciu čatu vyruším otázkou o politike. Niektoré ženy mierne uhnú pohľadom. „Veľa ľudí je tu z politiky unavených,“ povie jedna z nich. „Nieže unavených… keby stamaď vypadli,“ rozzlostí sa ďalšia a spustí kritiku na vládnu moc okolo Roberta Fica. „Ale kto po nich príde?“ pýta sa frustrovane.

Hovorím, že najsilnejšou opozičnou stranou je Progresívne Slovensko, a preto je možné, že po parlamentných voľbách bude rozdávať karty práve strana Michala Šimečku.

Túto nádej na zmenu ihneď zhodia zo stola. „Progresívci nevedia o svete nič,“ hovorí jedna z nich. „Nemusím ich,“ dodá ďalšia. Na šimečkovcoch nenájdu ani jednu pozitívnu vec.

Krátku debatu o progresívcoch ukončí hlasný zvuk vysávača. Ešte chvíľu a celý kostol sa bude lesknúť.

Upratovanie v kežmarskom Kostole navštívenia Panny Márie. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Nešlo len o voličky KDH, svoje podporovateľky tu má aj Igor Matovič. „Predchádzajúca vláda, čo bola pri moci, bola dobrá, len určitých ľudí mali dať preč a mohli pokračovať,“ hovorí jedna z nich s odkazom na politikov SaS.

Kežmarok a okolie je ideálnym miestom na zachytenie nálad konzervatívneho voliča vo vzťahu k Progresívnemu Slovensku ako lídrovi opozície a hlavnému vyzývateľovi Roberta Fica vo voľbách. 

Strana Smer tu totiž nedominuje a zároveň sa tu nedarí ani progresívcom. Navyše v Prešovskom kraji majú podľa aktuálnych dát agentúry Focus progresívci najnižšiu podporu spomedzi všetkých krajov.

Kým v Prešovskom kraji, v ktorom je nadpriemerne veľa voličov KDH a Hnutia Slovensko (obe strany tu mali vo voľbách 2023 dokopy takmer 30 percent), PS by podľa Focusu teraz volilo len 16 percent voličov. V Bratislavskom kraji by progresívcov volilo takmer 30 percent, v Žilinskom kraji 24 percent.

Snažili sme sa v kežmarskej časti podtatranského regiónu zachytiť imidž Progresívneho Slovenska a nájsť odpoveď na otázku, prečo zďaleka neplatí, že byť proti Ficovi znamená byť za progresívcov.

Sondu sme postavili na rozhovoroch s miestnymi konzervatívnymi lídrami, bežnými občanmi v uliciach mesta a priľahlých dedín, ale aj duchovnými, keďže je tu stále silné náboženské zázemie.

Kresťania majú voči progresívcom blok

Zovšeobecnene platí, že mladší ľudia, ktorí neriešia hodnotové otázky, vnímajú PS ako novú modernú stranu, zatiaľ čo starší reagujú skôr hodnotovo a tvrdia, že progresívci podporujú zvrátenosti. Strana na nich zároveň často pôsobí elitársky.

Žena kráčajúca okolo dominantnej kežmarskej Baziliky Svätého kríža tvrdí, že PS si to pred voľbami pokazilo svojím programom. „Niektorí by ich boli volili, ale negatívne sa zapísali, keď sa začali vyjadrovať k manželstvu a adopciám,“ hovorí asi štyridsiatnička, ktorá vo voľbách podporila KDH.

Podľa konzervatívcov mali progresívci naozaj radikálny program, v ktorom nezostali iba pri návrhoch na zavedenie inštitútu životných partnerstiev, ale chceli „rozšírenie manželstva pre všetky páry“. Žiadali aj zaviesť tranzície iba na princípe „sebaurčenia“ a liberalizovať potratovú legislatívu, pričom písali o „tehotných osobách“.

Alternatíva k FicoviCigániková aj Ódor by obetovali hodnotové témy, v programoch PS a SaS sa však škrtať nebude

Juraj Brezáni

„S týmto určite neuspejú, hlavne pre kresťansky orientovaných ľudí je toto veľký blok,“ opisuje Kežmarčanka miestne nálady. „Musia v niektorých veciach ustúpiť a komunikovať ekonomické témy,“ odporúča progresívcom.

Vie si predstaviť, že by KDH alebo Hnutie Slovensko po voľbách začalo spolupracovať s PS? „Najprv som si hovorila, že kresťania predsa nemôžu ísť do koalície s nimi, ale teraz to už vidím inak. V momentálnej politickej situácii áno,“ dáva šancu budúcej alternatíve k Ficovi.

Kľúčové podľa nej bude, aby si vydiskutovali, ktoré témy sa budú otvárať a ktoré nie. Červenú by dala kultúrno-etickým otázkam. „Ak to celé volebné obdobie nebudú riešiť, tak vtedy môže ísť PS s KDH,“ dodáva.

Obďaleč stojaci pán okolo päťdesiatky spomína ešte jeden aspekt, podľa ktorého môže byť veľká časť ľudí proti PS. „Žije tu asi sedemdesiat percent proruských ľudí,“ vyratúva svoje odhady. Veľká časť z nich vraj uvažuje o tom, že bude voliť Republiku, čo podľa neho súvisí aj s problémami okolo rómskych spoluobčanov.

Ulička rozdeľujúca kežmarské Hlavné a Hradné námestie. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Negatívny imidž progresívcov sa ukazuje aj v ďalších rozhovoroch s náhodne oslovenými respondentmi. Silne zastúpená je aj skupina ľudí, ktorá sa politikou odmieta zapodievať. „Najradšej od toho preč. Všetko to vkladáme do Božích rúk, uvidíme, čo bude ďalej.“

A zároveň je ťažké natrafiť na niekoho, kto by PS vedel oceniť. Podobne márne hľadali podľa miestnych povestí na Kežmarskom hrade ukryté poklady rodu Thökölyovcov. Voľby však nejakých voličov PS napokon objavili.

V Kežmarskom okrese by boli s prehľadom zložili vládu KDH a bývalé OĽaNO (dnes Hnutie Slovensko), ktoré by boli mali dohromady takmer 42 percent. Smer a Hlas v súčte získali 27 percent, SNS by sa do parlamentu nebola dostala. Progresívci získali v okrese takmer desať percent a Republika necelých sedem.

Výsledky parlamentných volieb v roku 2023 pre okres Kežmarok

• OĽaNO – 26,80 percenta – 9 036 voličov
• Smer – 15,14 percenta – 5 105 voličov
• KDH – 15,06 percenta – 5 079 voličov
• Hlas – 11,99 percenta – 4 042 voličov
• PS – 9,94 percenta – 3 353 voličov
• Republika – 6,74 percenta – 2 274 voličov
• SNS – 4,72 percenta – 1 592 voličov
• SaS – 3,39 percenta – 1 144 voličov

Ak by sme sa na to pozreli komplexnejšie, z dát agentúry Focus, ktoré má denník Postoj k dispozícii, naďalej platí, že PS je hlavne mestskou stranou veľmi silnou v mestách už od 20-tisíc obyvateľov, vo vidieckych oblastiach mimo Bratislavy však naráža na strop.

Posilňuje si pozíciu medzi najmladšími, no zároveň mierne začína rásť u seniorov, hoci ide len o minimálny nárast. Dáta mapujú vzorku dvoch prieskumov z leta 2025.

Minibunky progresívcov necítiť

Aj keď dávno neplatí, že PS má voličov výlučne len z Bratislavy, naďalej ide o stranu, ktorá v regiónoch výrazne zaostáva. Jej štruktúry sú aj podľa samotných regionálnych predstaviteľov PS nedostatočné.

Kežmarská bunka progresívcov, čo je de facto okresná organizácia strany v tomto spišskom meste, má iba osem členov. A potenciál rásť nie je veľký. Na verejné debaty a podujatia strany chodí podľa predsedu tejto miniorganizácie Pavla Ištoka asi 70 ľudí. Naposledy sa pred takým davom prihováral Ivan Korčok.

„Prírastok by bol žiaduci,“ vraví Ištok. Ak by sa aj nový člen hlásil, miestne bunky PS nemajú kompetenciu ho prijať. Človek musí prejsť vnútrostraníckym procesom a kontrolným mechanizmom, ktorý zo strany robí príliš centralizovaný politický subjekt, o ktorom rozhoduje pár vyvolených.

Odídenci z Progresívneho SlovenskaKritika sa tam nepripúšťa, riešenia prekričia ideológiou a bežných členov si nevážia

Jakub Lipták

Ištok je strane lojálny a spomína iba jedinú kritiku do vlastných radov, čo zároveň označil za slabinu: „PS ešte musí dobudovať regionálne štruktúry na krajskej úrovni.“

Okrem toho sú jeho slová veľmi ostražité. Rozhovor mohol poskytnúť až po schválení stranou, kam následne poslal tieto riadky na autorizáciu.

Na otázku, aký imidž má v regióne Progresívne Slovensko a či sa im darí v Kežmarku vysvetľovať politiku strany, odpovedá, že si nerobili žiadne prieskumy, preto nie je kompetentný sa k tomu vyjadriť. „Nestretol som sa s negatívnou reakciou,“ vraví s tým, že pri predvolebných kampaniach sa väčšinou pristavili sympatizanti strany.

Šéf kežmarskej bunky PS Pavol Ištok. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Držím sa čisto komunálnej politiky a zásady, že nie je dobré miešať ju s celoštátnou,“ hovorí. „V meste totiž potrebujeme v prvom rade spolupracovať. Hádky a intrigy nás len oberajú o energiu a brzdia. Nijako nemôžu pomôcť rozvoju mesta.“ Neplatilo by niečo podobné aj na národnej úrovni? „Tam je to viac otvorené,“ myslí si.

Na komunálnej úrovni rozvíjajú spoluprácu so stranami SaS, KDH a Demokrati. „Podľa osobného pocitu by tieto strany mali spolupracovať aj na národnej úrovni,“ odkazuje strane do Bratislavy.

A čo bude výzva malej miestnej bunky do budúcna? „Presvedčiť našou prácou ľudí v regióne,“ diplomaticky uzatvára Pavol Ištok.

To zlé zo Západu nechceme

Obraz politických strán je vo väčšine slovenských regiónov sploštený tým, ako stranu zastupujú miestni jednotlivci. Podľa mestského poslanca a šéfa okresnej organizácie KDH v Kežmarku Tomáša Šimoňáka ľudia nevedia, čo majú od progresívcov očakávať, keďže ich činnosť v regióne nijako nepociťujú.

„Miestnym, ako aj ostatným prekáža hlavne presadzovanie programu a hodnôt, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením,“ opisuje Šimoňák zmýšľanie konzervatívneho voliča.

Upozorňuje však, že pri debatách o programe PS sa často iba kĺže po povrchu a ľudia preberajú vyjadrenia vplyvných politikov, hoci často nemusia sedieť. Hovoria o 72 pohlaviach, homosexuálnych manželstvách alebo o tom, že rodičia nebudú mať vplyv na to, čo sa učia deti v školách.

„Panuje obava, a možno aj oprávnená na základe toho, čo sa deje na Západe, že dosiahneme nejaký stav, ktorý budeme považovať za absurdný a nebudeme to vedieť zastaviť,“ opisuje nálady.

Dúha nad Slovenskou Vsou. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Existuje možnosť, že by konzervatívny volič prijal skutočnosť, že jeho strana by po voľbách spolupracovala s PS? „Niektorí z nás, ktorí vidia, čo robí táto vláda a koľko mala možností v minulosti posunúť Slovensko vpred, považujeme túto spoluprácu za možnú, lebo bez PS asi vláda v inom zložení ako dnes nevznikne,“ vraví Šimoňák.

Podľa neho bude treba „upustiť od radikálnych tém, ktoré nás rozdeľujú“. Situácia sa vraj zmenila natoľko, že prestaneme riešiť politiku a agendy a budeme riešiť, ako prežiť s prázdnymi peňaženkami.

„Korupcia a tento fatálny cval do pekiel, ako povedal Fico, by mal byť červenou pre každého konzervatívca a stonásobne pre toho, kto sa nazýva kresťanom,“ dodá na adresu súčasnej vládnej moci.

Voliči Smeru sú predvídateľní

Vo štvrtok večer je Kežmarok ľudoprázdny. Natrafiť na niekoho je možné len pred večierkou otvorenou nonstop, čo je na pomery pätnásťtisícového mesta nevídané, a ešte pred Hostincom pod hradom. Nie je však plno ani tam.

Pri výčape postávajú traja štamgasti, no majú na robote iné veci než baviť sa o politike. Rušiť nechcem ani staručkého pána sediaceho za stolom, ktorý oroseným kríglom s nápisom I love New York necháva mokré stopy od piva na už prečítanej strane novín.

Dnu vojdú ďalší hostia. Prišli vo dvojici a sú tichšie ako partia pri výčape. Na stole dve vodky a dve kofoly. Pivo si k panákom neobjednali, vraj aby to neprehnali a ráno boli fit.

Čo je však zaujímavé, volili Smer a dokonca jeden sa za to dnes už hanbí. Pochopil, že aj „Fico robí somariny, ktoré treba vyšetriť“. Druhý síce neprotirečí, no podotkne: „A Matovič čo nakradol?“

Radnica v Kežmarku. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Reč príde aj na progresívcov. Ak by sme chceli porovnať ich slová s prejavmi Roberta Fica na tlačových konferenciách, tak by sme rozdiel hľadali márne. V podstate presne verklíkujú slová šéfa Smeru.

„My neuznávame ich hodnoty ako drogy či 52 pohlaví,“ vraví jeden z nich. Napadne mu aj Green Deal, za ktorý vraj môže práve PS. „Neponúkajú riešenia. Matovič a Šimečka, to je šuviks,“ doplní ho ďalší. Samozrejme, nezabudnú spomenúť ani to, že predseda PS je platený z Ameriky. „Financujú ich, aj mladého, aj starého, rovnako ako Čaputovú.“

A ozaj, od poslednej návštevy novinára v tomto hostinci pribudol na polici za pultom k buste Lenina a zarámovaným fotografiám Dubčeka a Gottwalda aj Milan Rastislav Štefánik. Ktovie prečo.

Progresívci uspejú jedine cez ekonomiku

Progresívne Slovensko si dokáže zlepšiť svoj imidž práve cez ekonomické témy. Obzvlášť v čase, keď koaliční politici musia predstavovať opatrenia na ozdravenie verejných financií.

Bežní ľudia sa uťahovania opaskov obávajú, a preto ekonomickým problémom prikladajú väčšiu váhu ako tým hodnotovým, čo hrá do karát progresívcom. Vníma to tak aj primátor šesťapoltisícovej Spišskej Belej Peter Zibura.

„Pre ľudí teraz nie sú hodnotové veci nosnou témou,“ vraví šéf radnice vzdialenej asi desať minút autom z Kežmarku. „Ľudia zažívajú ťažké časy a podľa prognóz prídu ešte ťažšie,“ upozorňuje Zibura.

Poznamenáva však, že Spiš je v tejto časti rôznorodý, ekonomiku nemusia riešiť všade: úplne iné problémy majú ľudia v dedinách s veľkou rómskou komunitou a zas niečo iné by za problémy označili v blízkom Lendaku.

Primátor Spišskej Belej Peter Zibura. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Primátor mesta si všimol ešte jeden zaujímavý fakt, nevedno, či už ide o fenomén. „Niektorí ľudia sa začali vracať zo západných krajín. Stavajú si tu domy, pretože život tam bol už náročný. Jednak sa im to ekonomicky neoplatilo, ale aj v hodnotových veciach videli extrémne rozdiely v porovnaní so Slovenskom a povedali si, že toto je už cez čiaru,“ opisuje. Dokonca osobne pozná takých ľudí.

A nezačnú sa miestni podľa týchto vzorcov báť toho, čo môže prísť zo Západu s Progresívnym Slovenskom? „Boja sa, aj keď to zatiaľ nie je prioritná téma. No pre nás, ktorí sme založení na ‚hodnotách‘, to je hrozba,“ vraví.

A či môže napríklad KDH neskôr spolupracovať s progresívcami? Odpoveď znie áno. Ilustruje to dokonca vlastnou skúsenosťou. Ako člen KDH kandidoval aj s podporou liberálov z SaS.

„Sám som príkladom toho, že sa dá odkomunikovať aj pre niekoho na prvý pohľad nezmyselná koaličná spolupráca,“ hovorí s tým, že vo volebnom výsledku sa napokon ukázalo, že ľudia to prijali. „Možno preto, že ma poznajú,“ dodáva s úsmevom.

Únava z morálnych kompromisov

Katolícky kňaz Andrej Legutký, ktorý je farským administrátorom vo farnosti v Jánovciach vedľa Spišského Štvrtka a popri pastorácii sa venuje skautom a rómskym deťom, by tak rázne progresívcov vopred neodsudzoval.

Na začiatok síce pripustí, že program Progresívneho Slovenska nemá detailne naštudovaný a nevie, do akej miery sa ich ideológia môže podobať na marxizmus a leninizmus, no vraví, že si treba v tejto súvislosti položiť otázku, či sú to ľudia dobra alebo zla.

„Môžem pripustiť nechcený a vedľajší zlý efekt, keď idem za dobrým cieľom, lebo nežijeme v ideálnom svete, ale nemôžem si vybrať zlú cestu, aby som dosahoval dobré ciele,“ hovorí.

Ako príklad uviedol spoluprácu KDH so Smerom pri novele ústavy. Pripomína, že sa nedá spolupracovať s politikmi, ktorí schvaľujú zlo napríklad v podobe ruskej agresie.

Ľudia podľa neho skreslene vnímajú aj dúhové pochody, ktoré sa síce spájajú s progresívcami, no veľakrát sú ich tvárou aktivisti, s ktorými by bežní homosexuáli či reálni transsexuáli nesúhlasili.

„Pracoval som s nimi, stretával som sa aj s homosexuálnymi ľuďmi, je to však svet úplne iný, ako ho prezentujú hulváti, ktorí strieľajú ľudí na ulici za to, že sú homosexuáli. Je to svet tichosti, utrpenia, často veriacich ľudí,“ pripomína.

Katolícky kňaz Andrej Legutký. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Katolícky kňaz zo Spiša dodáva, že ak by v budúcnosti v politike videl ďalšie pokusy o dosahovanie „dobrých cieľov so zlými ľuďmi“, vedel by si predstaviť voliť aj „liberálnych ľudí“.

„Ak mi Fico a jeho banda zrušia 17. november, tak nemôžem byť na ich strane. My sme vtedy išli s hlavou na klát,“ spomína na obdobie, keď ako prvák v ’89. demonštroval.

Budúce parlamentné voľby zjavne nebudú len dilemou medzi Smerom a PS. Existuje početná skupina voličov, pre ktorých je súčasná vláda toxická a ktorí zároveň majú obavy z toho, čo stelesňujú progresívci.

Odkaz z konzervatívneho regiónu je pre stranu Michala Šimečku jasný: veľkú väčšinu voličov určite nepresvedčí, no aktivitou svojich lokálnych straníkov a útlmom kultúrno-etických a iných radikálnych tém môže obmäkčiť tých konzervatívnych voličov, ktorí sú zo smerovania krajiny pod Ficom frustrovaní natoľko, aby dali spojenectvu s progresívcami aspoň jednu šancu.