„Novela ústavy je odkaz Anny Záborskej, ktorý nemôžem ťahať ďalej. Ak má niekto záujem presadiť hodnotovú zmenu ústavy, tak to nemôže predkladať Smer,“ tvrdí 38-ročný poslanec hnutia Slovensko Igor Dušenka, ktorý sa chcel v minulosti zasadiť o to, aby bioetické a hodnotové otázky zostali v kompetencii národných štátov.
Do parlamentu sa dostal ako náhradník po úmrtí Anny Záborskej. V čom si z nej chce zobrať príklad a ktoré opatrenia by podľa neho bolo záslužné presadiť aspoň po jej smrti?
S hnutím Slovensko spolupracuje od roku 2014. Za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera bol riaditeľom kancelárie ministra financií. Je vôbec niečo, čo mu z obdobia vládnutia vyčíta? Prečo by na Matovičovej komunikácii nič nemenil? A čo chce v politike sám dosiahnuť?
Zaskočilo ma to. Keď som tu správu ráno dostal, bolo to pre mňa veľké prekvapenie. Hoci som prvým náhradníkom hnutia, ostatné mesiace mi ani neprišlo na um, že by tá chvíľa mala nastať v tomto volebnom období.
Úprimne, ja som to nevedel. Hoci pani Záborská bola súčasťou klubu hnutia Slovensko, nebol som s ňou v kontakte, a tak ako sa iniciatívne nezaujímam o osobný život či zdravotný stav poslancov, nikdy som sa nepýtal a nezaujímal ani o zdravotný stav Anky Záborskej. Informácia o zlom alebo vážnejšom stave sa mi do uší nedostala.
Obdivujem ju za jej vytrvalosť a húževnatosť presadzovať veci, o ktorých bola presvedčená. Je obdivuhodné, že nikdy zo svojich názorov neuhla ani pod paľbou veľkej kritiky a zosmiešňovania. Je mi vzorom aj jej pokora a slušnosť vo vystupovaní, tým sa chcem inšpirovať. Vystupovať slušne, pokorne, ale byť aj dôrazný a svoje názory nemeniť.
Pozrel som si návrhy zákonov, ktoré v ostatných rokoch pani Záborská predkladala, a jej pomoc tehotným ženám mi bola veľmi sympatická. Je tam viacero opatrení, ktoré by bolo z môjho pohľadu dobré a záslužné presadiť aspoň po jej smrti.
Nechcel by som byť hlavným predkladateľom. Ako nový poslanec nie som takým nositeľom tejto témy ako moja predchodkyňa. V hnutí sú iní poslanci, ktorí konzervativizmom žijú oveľa viac a je im tá téma bližšia. Ale rád by som to podporil.
Skôr sa vidím hodnotovo niekde v strede. Ako zástupca mladšej generácie nie som zarytý konzervatívec, ale nie som ani voľnomyšlienkarský liberál.
Toto je odkaz Anny Záborskej, ktorý nemôžem ťahať ďalej, a to z prostého dôvodu. Ak tu má naozaj niekto záujem presadiť hodnotovú zmenu ústavy, tak to nemôže predkladať Smer. Keby to predložilo KDH, ktoré tou témou žije a je v tom uveriteľné vyše tridsať rokov, tak by som ho podporil.
Smer si túto agendu neprávom privlastňuje. Nie je správne Smeru pripisovať zásluhy za obhajovanie kresťanských či konzervatívnych hodnôt, keď jeho dlhoročná politika je v rozpore s kresťanskou politikou.

Igor Dušenka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Postoj hnutia Slovensko je vyše pol roka úplne jasný a nemenný. Stotožňujem sa s tým. A ani si nemyslím, že by sa zmenou ústavy nejak posilnil konzervativizmus na Slovensku. Pre mňa to však nie je najpodstatnejšia otázka, ktorou by sme sa v parlamente aktuálne mali zaoberať.
KDH tou témou žije prakticky od svojho vzniku a je aj fundamentálnym východiskom jeho politiky a volebných programov. V prípade predloženia takej úpravy zo strany KDH sa tak aspoň vytvára priestor na rokovanie a následnú podporu. Ja osobne to síce nepovažujem za kľúčovú tému, ale ani by som nemal problém podporiť to.
Priznám sa, že som novelu ústavy vnímal najmä cez dve pohlavia a problematika suverenity išla pre mňa trochu do úzadia. Ale momentálne nevnímam žiadnu európsku legislatívu, ktorá by nám chcela nejakým spôsobom niečo nanútiť do nášho právneho poriadku v kultúrno-etickej oblasti.
Nevnímam to tak. Keď Igor Matovič upozorňoval na program PS, bolo to za mňa v poriadku, lebo bol v tejto oblasti cez čiaru, ale nepovažujem za rovnocenné dávať tieto témy do súvisu.
S hnutím spolupracujem od roku 2014, odkedy pôsobím v legislatívno-právnom tíme hnutia. Celé roky som s kolegami pre poslancov pripravoval návrhy zákonov, pozmeňovacie návrhy, interpelácie či rôzne právne analýzy. Vždy som sa s politikou hnutia stotožňoval. Zrejme z toho titulu som bol navrhnutý tak vysoko aj na kandidátke.
Áno.
.jpg)
Igor Dušenka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Odmietol som to z osobných dôvodov, lebo sa mi vtedy narodil syn a nechcel som ísť do politiky na úkor rodiny práve v takom čase.
Spätne sa ľahko povie, že kandidátka nebola tvorená najšťastnejšie, ale keď človek vychádza z prieskumov a vyráta si, koľko miest na kandidátke je reálnych, tak je prirodzené, že sa neodhalí charakter a povaha kandidátov v čase, keď sa kandidátna listina zostavuje, a neviete sa za nich stopercentne zaručiť.
Myslím, že áno.
Považujem ho za možno najslobodnejšieho slovenského politika, aký tu kedy bol. Nie je závislý od žiadnych oligarchov či finančných skupín. Páči sa mi, že politiku robí úprimne, s tými najlepšími úmyslami a cíti s bežnými ľuďmi, pre ktorých tie návrhy pripravuje. To je pre mňa alfa a omega.
Nenapadá mi nič.
V zásade nie. Veľakrát sa vyjadrí hlasnejšie či expresívnejšie, ale nevyjadruje sa tak na dennej báze a v zásade len v krajných prípadoch, keď sa už človek nedokáže pozerať na to, čo vládna koalícia stvára.
Môžete byť erudovaný, ale keď neviete či nechcete zvýšiť hlas či použiť silnejší výraz, tak to tu na Slovensku skrátka zapadne prachom a nikto si na to ani nespomenie.
Možné to je, ale na ozaj hlasné upozornenie na tie najzávažnejšie problémy je tu práve Igor Matovič, prípadne iní poslanci hnutia. Ja svoj prínos vidím v inom.
Verím, že ako legislatívec dokážem upozorniť na skryté zákutia a problémy v koaličných návrhoch zákonov, ktoré boli neraz prehliadané. V tom vidím svoj prínos. Svoje skúsenosti chcem pretaviť aj do kvalitných návrhov, aby sa Slovensko opäť pohlo vpred a dostalo sa na správnu cestu.
Počas vlád Igora Matoviča a Eda Hegera som pôsobil ako riaditeľ kancelárie ministra a bolo tam také kvantum práce, že som politiku ako takú sledoval skôr okrajovo.
Dalo, preto neviem, ktoré rozhodnutie by som urobil inak.
.jpg)
Igor Dušenka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Ja som jeho konanie vtedy podporil. Hoci padla vláda, spravil správne rozhodnutie. Treba vnímať kontext a okolnosti, za akých sa to stalo. Uznávam, že v konečnom dôsledku to nevypálilo dobre, ale myslím, že sa vtedy rozhodol správne.
Aj keď sa Igor Matovič niekedy na adresu ostatných opozičných strán vyjadrí kritickejšie, je to skôr tým, že je naučený nedávať si servítku pred ústa a hovoriť veci tak, ako sú, aj keď tým môže do budúcna znižovať koaličný potenciál. Ale nikdy to nie je kritika, ktorá by niektorú z opozičných strán výslovne ostrakizovala, a tým sa len snažil naháňať hlasy hnutiu Slovensko.
Možno, ale na komunikácii Igora Matoviča by som nič nemenil. To by už nebol on, nebol by autentický a bola by to škoda. Naše hnutie robí jednu veľmi dobrú opozičnú politiku napriek tomu, ako sme vnímaní ostatnými opozičnými stranami alebo médiami. Ľudia našu energiu ešte ocenia.
Nie.
Ľudsky asi Igor Matovič a Julo Jakab. Ale ako člen legislatívneho tímu spolupracujem a výborne vychádzam úplne so všetkými poslancami.
Bol by som rád, ak by pojmy spravodlivosť a právny štát neboli len pojmami na papieri, ale aby naozaj fungovali. Chcem, aby sa ľudia opäť vedeli domôcť spravodlivosti. Aby trestný systém nebol nastavený len v prospech obvinených, obžalovaných či dokonca odsúdených, ako je to dnes, ale bol naozaj spravodlivý aj pre poškodených trestnými činmi.
Chcel by som sa zasadiť o posilnenie práv poškodených trestnými činmi. Posilniť transparentnosť a zaviesť silnejšie sankcie proti štátnym úradom, ktoré si svoje povinnosti neplnia, lebo tie súčasné už nemajú odstrašujúci účinok.
A rád by som sa povenoval aj kontrole politických strán a financovaniu kampaní. Je to nedostatočné a vidíme to aktuálne na strane Hlas, pri ktorej sa kopí jeden problém za druhým. Až na pár výnimiek to zostáva nepotrestané.