Ako bude vyzerať budúcoročné šetrenie | Čo vieme o konsolidácii, na ktorej sa koalícia nedokáže dohodnúť

Rokovania o konsolidačných opatreniach vrcholia, dohoda však ani po včerajšom stretnutí nepadla.

„Jednoduchšie veci máme za sebou, snažíme sa teda nájsť zhodu možno na posledných kontúrach toho, čo ideme robiť,“ povedal po koaličnej rade minister financií Ladislav Kamenický.

Dodal, že ešte majú pred sebou rozhovory o tom, ako budú šetriť jednotlivé ministerstvá, čo by malo byť témou najbližšej koaličnej rady. Tá by mala byť vo štvrtok ráno. Konkrétne opatrenia by mali byť predložené na vládu tretieho septembra.

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa však včera vyjadril, že dohoda je dosiahnutá zatiaľ iba na päťdesiat percent. Zdá sa tak, že pár dní pred deadlinom nie je ani koalícii jasné, ako presne by konsolidácia mala vyzerať.

Opatrenia sa síce s určitosťou dotknú každého slovenského občana, niektorých odvetví či spoločností obzvlášť silno, nikto však zatiaľ s určitosťou nevie, čo možno od ďalšieho kola konsolidácie čakať.

Podobne ako minulý rok, aj teraz Ladislav Kamenický postupne presúval termín zverejnenia opatrení. Najprv mala byť koaličná dohoda dosiahnutá do konca školského roka, potom na konci leta.

No keďže predstavitelia koalície sa k opatreniam dostali až v polovici augusta, nie je prekvapivé, že k dohode zatiaľ neprišlo. A to ani po včerajšom rokovaní, ktoré malo priniesť konečné výsledky.

Času je však stále menej. Vláda totiž musí do 15. októbra Európskej komisii zaslať návrh rozpočtu, v ktorom už musia byť zakomponované aj konsolidačné opatrenia. Kamenický sa vyjadril, že opatrenia budú predložené na vládu tretieho septembra, čo je hraničný termín.

To znemožňuje akúkoľvek odbornú debatu či príspevky zainteresovaných, umožní to iba schváliť opatrenia a zakomponovať ich do rozpočtu. Nebude však už čas na ďalšie úpravy či pripomienkovanie. To vláde podnikatelia a odborníci vyčítali aj vlani a už teraz je jasné, že tento scenár sa zopakuje aj tento rok.

Huliak bráni hazard

Stále tak nie je známe, čo bude konsolidačný balíček obsahovať tentoraz.

Koaliční partneri sú viazaní mlčanlivosťou a ministerstvo financií si dáva obzvlášť pozor aj na úniky z pracovných skupín.

„Koaličná rada sa zároveň dohodla, že o záveroch, pokiaľ ide o konsolidáciu, bude verejne informovať až vtedy, keď dosiahne úplnú dohodu,“ napísal na Facebooku premiér Robert Fico minulý týždeň po rokovaní koaličnej rady.

Minister financií Ladislav Kamenický vysvetlil, že začiatkom leta predstavil koaličným partnerom balík 75 opatrení v celkovej výške 3,5 miliardy eur. Hneď na prvý pohľad bolo za nepriechodné označených sedem z nich.

Počas ďalších rokovaní sa ich počet znížil na 40, potom podľa Kamenického vybrali 20.

Jednotliví predstavitelia koaličných strán iba naznačili, aké opatrenia by preferovali či ktoré odmietajú.

Veľa sa napríklad hovorilo o dani z hazardu, jej zvýšenie pripustilo aj samotné ministerstvo financií.

Proti výraznejšiemu navyšovaniu sadzby je však minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Pripúšťa iba mierne zvýšenie o jeden percentuálny bod, vyššie zdanenie by podľa neho poškodilo štátny Tipos a celý trh stávkových spoločností.

Štátne kasína podľa huliakovcovMôžu vzniknúť, aj ak to obec nebude chcieť. Hazard bude povolený aj cez Veľkú noc a Vianoce

Miro Pastorek

Zároveň však predstavil spolu s poslancami vo svojom okolí návrh zákona, ktorý by rozšíril pole pôsobenia štátnej lotérie. Podľa huliakovcov by to mohlo štátnemu rozpočtu priniesť stovky miliónov eur.

Proti sa však postavili aj niektorí koaliční partneri. Pravdepodobnosť, že by návrh prešiel, je teda nízka.

Lákavé peniaze z druhého piliera

Vieme aj to, že ministerstvo financií uvažovalo o zvyšovaní daní z nehnuteľnosti. Spomína sa to aj vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 z apríla tohto roku.

Z dokumentu vyplývalo, že práve táto daň je horúcim kandidátom. V hre bola vyššia daň z investičných bytov cez vyššie zdanenie druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Ďalšou možnosťou bolo vyššie zdanenie viacpodlažných budov.

Či sa tak stane, však nie je známe.

Špekuluje sa aj o zásahoch do druhého piliera. Viacerí vládni predstavitelia na čele s premiérom nepatria medzi jeho fanúšikov a vlády Smeru už viackrát pristúpili k jeho úpravám.

Hlas je však proti jeho obmedzovaniu, a ako sa po piatkovom koaličnom rokovaní vyjadril Tomáš Drucker, „ochráni“ ho aj tento rok. Strana sa však nebráni jeho otvoreniu či zmenám v automatickom vstupe.

Takéto úpravy by však nepriniesli štátnemu rozpočtu v budúcom roku výraznejšie sumy.

Zníženie odvodu, ktorý je aktuálne na štyroch percentách, by však prinieslo okamžite veľké peniaze. Skresanie odvodu na polovicu by štátu vynieslo viac ako pol miliardy. Oľutoval by to neskôr, keď dnešní prispievatelia do sociálneho systému pôjdu na dôchodok, to už však aktuálna vláda nebude musieť riešiť. Aj preto je toto opatrenie lákavé.

Koniec výnimkám z DPH?

Počas leta prišlo Progresívne Slovensko s informáciou, že vláda plánuje ďalšie zvýšenie DPH, a to hneď o dva percentuálne body na 25 percent. Fico to hneď odmietol. Niečo podobné sa však stalo aj pred rokom. Keď sa na jar 2024 objavili dohady o zvyšovaní DPH, premiér bol zásadne proti, no nakoniec predsa zvyšovanie prišlo.

Tentoraz Robert Fico pripustil, že sa diskutuje o tom, aký efekt priniesli niektoré znížené sadzby.

Vlani totiž DPH stúpla z 21 na 23 percent, výnimky dostali napríklad potraviny, ale aj ubytovacie a stravovacie služby či knihy a učebnice. Je teda možné, že niektoré výnimky budú v rámci konsolidácie v budúcom roku zrušené.

Hovorí sa aj o zavedení digitálnej dane, presadzuje ju minister investícií Samuel Migaľ. Slovensko sa niečo podobné snažilo zaviesť už v roku 2018, no daň nepriniesla žiadne výsledky. Zdaňovanie technologických gigantov, ktoré majú na Slovensku len malé fyzické zastúpenie, je totiž veľmi náročné a majú s ním problém aj väčšie krajiny ako my.

Podľa premiéra bude šetriť aj štát sám na sebe, ministri majú za úlohu sekať výdavky, kde sa dá. O zoštíhľovaní štátneho aparátu sa síce veľa hovorí, no realizácia tejto úlohy je náročný a zdĺhavý proces. Nezdá sa však, že by vláda k tomu pristupovala systematicky, no bez toho veľké šetrenie na jednotlivých ministerstvách nepríde.

Ciele nám unikajú

Koaličným stranám postupne dochádza čas a dohoda tak bude musieť prísť už v najbližších dňoch.

Konsolidácia je totiž absolútne nevyhnutná, keďže hospodárenie štátu sa nedarí zlepšovať. V minulom roku dosiahol deficit 5,3 percenta, rok predtým to bolo 5,2 percenta HDP. Cieľom vlády bolo pritom dosiahnuť do konca volebného obdobia trojpercentný deficit.

Tento cieľ bol označený ako dostatočný na to, aby verejný dlh prestal rýchlo rásť a stabilizoval sa. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však už medzičasom upozornila, že situácia sa zmenila a deficit je potrebné znížiť aspoň na 2,5 percenta HDP.

Svoje ciele aktualizovala aj vláda a už nepočíta ani s tým, že by v rámci tohto volebného obdobia dosiahla trojpercentný deficit. A to ani za predpokladu, že konsolidácia bude ďalej pokračovať.