Po stretnutí v Bielom dome Zelenskyj i Európania stretnutie s Trumpom zvládli. No mnohé ostáva otvorené

Výsledky stretnutia Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského v Bielom dome, ku ktorému sa následne pripojili Friedrich Merz, Emmanuel Macron, Keir Starmer, Giorgia Meloniová, Alexander Stubb, Mark Rutte a Ursula von der Leyenová, nabádajú k opatrnému optimizmu.

Najskôr všeobecný dojem a podprahové signály, ktoré sú tiež dôležité: nedošlo k žiadnej roztržke. Všetci zúčastnení ukázali veľké sebaovládanie.

Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel v čiernom obleku a pred novinármi opakovane vyjadril vďaku Trumpovi za jeho úsilie i americkej prvej dáme za jej list Putinovi týkajúci sa trpiacich ukrajinských detí. Aj Trump sa ukázal ako slušný hostiteľ.

Ak sa niekto nádejal alebo, naopak, obával, že Ukrajinci a Európania tu dostanú jednostranný diktát podmienok – niečo na spôsob mníchovskej dohody –, tak toto sa tiež nestalo. Spojené štáty, Ukrajina i hlavní európski hráči vyslali relatívne skonsolidovaný signál. Ak sa s Putinom stretol Trump na vojenskej základni kdesi na Aljaške, ukrajinskú a európsku delegáciu prijal priamo u „seba doma“.

Ten skonsolidovaný signál nie je málo, vzhľadom na napätia v posledných mesiacoch, jednak medzi USA a Ukrajinou a jednak medzi USA a Európou. Kremeľ, ktorý si užíva spory v západnom spojenectve a rád k nim tiež prispieva, čelí teraz Západu, ktorý vo veci tlaku na mierovú dohodu, zdá sa, chvíľu ťahá za jeden povraz.

Lopta je vlastne teraz na strane Vladimira Putina. Trump s ním v nadväznosti na stretnutie s Ukrajincami a Európanmi telefonoval. Putin je pod tlakom, aby prebehli nielen rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou na nižšej úrovni, ale aby sa priamo stretol a rokoval s Volodymyrom Zelenským, pričom Trump by sa k stretnutiu následne pripojil.

Pre Putina toto nie je úplne komfortná pozícia. Schôdzka na Aljaške sa mu hodila. Stretnutím s Trumpom totiž vyvolával dojem, že osudy sveta naďalej určujú výhradne alebo hlavne vzájomné rokovania Washingtonu a Moskvy ako počas studenej vojny a ostatní sa musia prispôsobiť. Avšak Trumpom presadzovaný formát tlačí Putina do postavenia, kde je vlastne rovnocenný Zelenskému, kým americký prezident vystupuje medzi nimi ako rozhodca a mierotvorca...

Niekto môže namietnuť, že ďalšie rokovania bez prímeria len predlžujú vojnu, a teda priestor pre ďalší ruský postup na fronte a ďalšie vraždenie ukrajinských civilistov ruským bombardovaním v zázemí. No vyzerá to tak, že vlom, ktorý sa minulý týždeň podaril ruskej armáde, majú Ukrajinci vojensky pod kontrolou, ich front sa nerúca a ruská snaha podryť morálku ukrajinského civilného obyvateľstva bombardovaním je vlastne to jediné, čo Moskva môže momentálne robiť.

Zelenskyj prijal Trumpovu hru. Je ochotný sa s Putinom stretnúť bez podmienok. Ak k stretnutiu nedôjde alebo sa odohrá a bude bezvýsledné, nech „čierny Peter“ v očiach Trumpa a sveta zostane v Putinových rukách...

Po rokovaní v Bielom dome sú však viaceré otázky stále otvorené. Podľa zverejnených informácií sa rokovalo hlavne o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu.

S Rusmi by sa malo dohodnúť, že Ukrajina nevstúpi do NATO, na druhej strane, Kyjev má dostať bezpečnostné garancie, zodpovedajúce článku 5 Washingtonskej zmluvy. Ešte pred rokovaním sa zdalo, že tieto garancie chcú dať Američania. To by znamenalo, že ak bude Ukrajina v budúcnosti napadnutá, Spojené štáty jej vojensky prídu na pomoc.

Ak k stretnutiu nedôjde alebo sa odohrá a bude bezvýsledné, nech „čierny Peter“ v očiach Trumpa a sveta zostane v Putinových rukách...

Vyzeralo to zvláštne. Ešte pred pár mesiacmi Trump vysielal signály, že by Američania mohli opustiť Európu a už vôbec sa nechcel nejako vojensky viazať na Ukrajinu. A teraz by Američania priamo garantovali bezpečnosť Ukrajiny zmluvou, ktorá by ich zaväzovala prísť Kyjevu na pomoc v prípade ďalšieho ruského útoku?! A Rusi by s týmto súhlasili? A čo by na to povedali Trumpovi skalní voliči, ktorí mu dali hlas, lebo predchádzajúci prezidenti sa v zahraničí angažovali príliš?

Po stretnutí už zase veci vyzerajú inak. Hovorí sa, že ukrajinskú bezpečnosť by po uzavretí mieru s Ruskom garantovali Európania a Američania by to celé iba z diaľky koordinovali a zabezpečovali. A to možno satelitnými informáciami a leteckými či námornými hliadkami.

To by však naznačovalo návrat k myšlienke, že nejaká európska „koalícia ochotných“ by vyslala vojakov na Ukrajinu. Lenže tá myšlienka ustúpila v posledných mesiacoch do úzadia aj preto, že armády Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva jednak nemajú kapacity, aby efektívne dokázali brániť dlhé ukrajinské hranice. Jednak to vehementne odmietajú aj samotní Rusi.

O čom sa podľa zverejnených informácií vo Washingtone nerokovalo, je otázka možného odstúpenia ukrajinských území Rusku výmenou za mier. Zdá sa, že ako výsledok stretnutia na Aljaške Putin zľavil zo svojich požiadaviek. Už nechce odstúpenie neokupovaného územia všetkých štyroch ukrajinských oblastí. Hovorí sa, že Ukrajinci by mali Rusom odstúpiť len Doneck, kým na zvyšku sporných území by sa frontová línia stala novou hranicou.

Je prirodzené, že Ukrajina sa nechce vzdať územia, ktoré Rusi nedokázali obsadiť. Prezident Zelenskyj okrem iného argumentuje, že to zakazuje ukrajinská ústava.

Otázka územia bude teda zrejme predmetom až prípadného rokovania zostavy Putin – Zelenskyj, respektíve Putin – Zelenskyj – Trump.