Pohľad z Moskvy Trump si uvedomil, že ho Putin vodí za nos? V Moskve to nikomu neprekáža

„Berieme to celkom pokojne. Po prvé, Trump má všeobecne dosť drsný štýl vyjadrovania. Počítame s pokračovaním nášho dialógu s Washingtonom a nášho zamerania na nápravu ťažko poškodených vzájomných vzťahov,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na margo nedávnych tvrdých vyhlásení amerického prezidenta.

Trump deň predtým vyhlásil, že s ruským prezidentom Putinom nie je spokojný, pretože zabíja mnoho ľudí a Spojeným štátom navyše „servíruje veľa kecov“, aj keď sa neustále tvári veľmi milo, ale „sú to nakoniec len plané reči“.

S Putinom hovoril Trump naposledy začiatkom júla a vyhlásil, že ho rozhovor s jeho ruským náprotivkom sklamal, pretože nepriniesol žiadny pokrok. „Je to veľmi ťažká situácia. Hovoril som vám, že som veľmi nespokojný zo svojho rozhovoru s prezidentom Putinom. Chce ísť až do konca, len ďalej zabíjať ľudí, nie je to dobré,“ poznamenal následne. Naznačil tiež, že by mohol sprísniť sankcie proti Rusku.

Sprísnenie by malo prísť 14. júla. Americký líder sľúbil, že čo sa týka Ruska, z jeho úst zaznie „dôležitý prejav“. „Myslím, že v pondelok budem mať k Rusku dôležité vyhlásenie,“ povedal Trump v telefonickom rozhovore pre americký televízny kanál NBC News.

Trump zároveň uviedol, že očakáva, že americký Senát schváli zákon o prísnejších sankciách voči Rusku. Tie predpokladajú uvalenie nových reštrikcií voči krajine Vladimira Putina a sekundárne sankcie na krajiny, ktoré naďalej nakupujú ruskú ropu, plyn, urán a ďalšie produkty, vo výške 500 percent.

Peskov povedal, že Kremeľ si je vedomý priania Washingtonu rýchlo vyriešiť ukrajinský konflikt, ale to sa nedarí pre zložitosť problému. „Tu nie sú rozpory, tu je prianie USA vyriešiť problém politickými a diplomatickými prostriedkami a urobiť tak veľmi rýchlo. Ale komplikovanosť problému to neumožňuje,“ upozornil Peskov.

Hoci Kremeľ verejne deklaruje, že na nebi nie je žiadny mráčik, zmenu ruského prístupu k Trumpovi vidieť. Ruská propaganda prestala amerického prezidenta ostentatívne vychvaľovať. A naopak, začala svojim konzumentom podsúvať, že Spojené štáty chcú na rusko-ukrajinskom konflikte zarábať.

Pohľad z MoskvyRusi vzhliadajú k Stalinovi, je projekciou ideálneho politika

Jiří Just

Spoločenské vrstvy

Minulý týždeň som sa zúčastnil na politickej šou na Prvom kanáli ruskej televízie. A okrem iného tam padali také otázky ako: Premení sa mier medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorý sa tak usiluje Amerika, na novú Versailleskú zmluvu so všetkými následkami? Tlačia Spojené štáty, ktoré robia všetko vo svoj prospech, Európu k ozbrojenému konfliktu s Ruskom?

Ústretovosť a zhovievavosť mizne. Trump prestáva byť bojovníkom proti „globalistom“, ruská propaganda mu pomaly nasadzuje mundúr vojnového štváča. Nedá sa povedať, že nečakane.

„Viete, čo to je zrada? K zrade dochádza vtedy, keď sa s niekým priatelíš, niečo mu sľubuješ a potom svoj sľub nesplníš. Trump nesľúbil Rusku, že ho bude podporovať. Trump nesľúbil Putinovi, že zruší dodávky zbraní Ukrajine. Trump vyhlasoval, že je zástancom mierových rokovaní, prímeria a že nechce, aby vojna pokračovala,“ povedal mi Alexandr Kamkin, ruský politológ a docent Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.

Trump sa podľa experta usiluje o rovnakú vec, ako Amerika za vlády jeho predchodcu Joea Bidena: Rusov nesmie vojna proti Ukrajine posilniť.

„Preto v súčasnej rétorike a krokoch Donalda Trumpa nevidím žiadnu zradu. Naopak, z jeho strany a zo strany americkej administratívy ide o dôslednú politiku. Hra na dobrého policajta sa skončila. Teraz je na rade zlý policajt. A to nie je nič prekvapujúce, vzhľadom na Trumpov charakter sa to dalo predpokladať. Jeho kritická rétorika voči Rusku je v tomto smere logická a predvídateľná,“ dodáva Kamkin.

Kamkin podotýka, že ruská spoločnosť Európu vždy vnímala rôzne. Neexistuje niečo ako jednotný postoj voči nej. V súvislosti s vojnou proti Ukrajine a so sankčným tlakom voči Rusku sa však pohľad na Európu mení.

„V Rusku existuje niekoľko spoločenských vrstiev, ktoré majú často rozdielne hodnoty, priority a vnímanie Európy. Napríklad inteligencia v Moskve a vedecké kruhy stále vidia v Európe svetlú stranu, zdroj dobra a zdroj dotácií. Nie je tajomstvom, že mnohí ruskí vedci veľmi aktívne využívali európske a americké granty. Pre nich je súčasný vývoj situácie, sankcie a zrušenie spolupráce so západnými univerzitami veľkou ranou. To je jedna časť spoločnosti.

Ďalšou spoločenskou vrstvou je stredná trieda, ruskí podnikatelia, úradníci, kreatívni ľudia, ktorí v Európe videli určitý vzor, ako sa má žiť. Teda urbanizmus, nové trendy v ekológii, zelená energetika. Preto stále vnímajú Európu ako svoju modlu.

A potom tu je Rusko bojujúce. Áno, tak môžeme túto časť spoločnosti označiť. Sú to regióny, vojaci, dobrovoľníci, tí, ktorí pomáhajú vojakom na fronte, kto vyberá a vozí humanitárnu pomoc. A tiež tí, ktorí majú tradične vlastenecké postoje. Tí všetci vnímali Európu ak nie ako nepriateľa, tak skôr ako ekonomického partnera, ale rozhodne nie ako spojenca alebo nejakého veľkého priateľa,“ opisuje rozdelenie ruskej spoločnosti politológ.

Podľa jeho slov pre poslednú skupinu, obyvateľov vidieka, miest a mestečiek na východ od Moskvy, je Európa príliš ďaleko. Zemepisne aj mentálne.

„Títo ľudia súčasnú Európu, modernú Európu s jej pochodmi gayov, so všetkými týmito zvláštnosťami, nikdy nechápali a nechápu. Nepriateľská pozícia Európy voči Rusku im len potvrdzuje ich protieurópske postoje, ktoré zaujali už dávno. Títo ľudia často obviňujú Európu z rozpadu Sovietskeho zväzu, z prebujnenej korupcie v Rusku a z ďalších negatívnych aspektov, ktoré spájajú so zhubným vplyvom Európy,“ myslí si expert.

Analytik a bývalý diplomat Balázs JarábikUkrajina prvú fázu vojny vyhrala, ale tú druhú stále môže prehrať

Jozef MajchrákChristian Heitmann

Európa ako hrozba?

Nemecký kancelár Friedrich Merz v prejave pred Spolkovým snemom vyhlásil, že diplomatické riešenia konfliktu s Ruskom sú vyčerpané. Podľa neho sa tak stalo vo chvíli, keď „zločinný režim používa vojenskú silu na otvorené spochybnenie samotného práva jedného národa na existenciu a snaží sa zničiť politickú slobodu celého európskeho kontinentu“. Nemecko nechce s Kremľom robiť žiadne kompromisy.

Znamená to, že eskaluje situácia medzi Ruskom a Európou? Už skôr Moskva kritizovala plány na posilnenie európskej bezpečnosti.

„Vidíme, že Európska únia teraz aktívne diskutuje o militarizácii EÚ a o rozvoji obranného segmentu. To je proces, ktorý pozorne sledujeme, pretože Európska únia stavia Rusko do pozície svojho hlavného protivníka,“ povedal tento rok na jar Dmitrij Peskov. Poznamenal, že takýto postup môže viesť k znepokojeniu Ruska, ktoré by v dôsledku toho muselo prijať príslušné opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti.

Peskov postoj EÚ označil za konfrontačný, čo je podľa neho protichodné k snahám nájsť mierové riešenie vojny na Ukrajine.

Kamkin podotýka, že v Rusku nepanuje jednotná pozícia, ako vnímať Európu: ako skutočnú hrozbu alebo ako rétoricky aktívneho suseda?

„V Rusku nie je jednotná pozícia vo veci európskej hrozby. Niekto ju vníma ako potenciálnu hrozbu, že nám Európa skutočne môže vyhlásiť vojnu. Obzvlášť tí, ktorí si pamätajú dejiny a vedia, čo sa stalo v roku 1914 a 1941 (vpád nacistického Nemecka do ZSSR). Niekto sa smeje Merzovi. Stavia sa k jeho vyhláseniam s iróniou. Niektorí sa domnievajú, že sa militarizácia Európy nebude úspešná. Že o nič nejde a Európania sa len zbláznili.

Sú však ľudia, ku ktorým sa radím aj ja, ktorí si myslia, že v skutočnosti všetky tie vyhlásenia o ruskej hrozbe a militarizácii sú namierené dovnútra do Európy. Pre samotných Európanov. Militarizáciu Európy skôr vnímam ako obmedzenie európskej demokracie,“ uzatvára Alexandr Kamkin.

Betlehem sa vracia do svojej východiskovej polohy. Rusko sa vníma ako obeť západnej agresie. Mier je v nedohľadne. A na ukrajinskom fronte sa ďalej umiera. Možno len Trump je trochu smutný, že ho priateľ Putin podrazil.