Komentáre a názory 29. november 2022

Reakcia List slovenskej lekárky všetkým konzervatívcom

Kristína Visolajská
Kristína Visolajská

Lekárka Kristína Visolajská sa zamýšľa, „aká je hodnota lekárky v očiach konzervatívca“.

Lekárka Kristína Visolajská sa zamýšľa, „aká je hodnota lekárky v očiach konzervatívca“.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kristína Visolajská

List slovenskej lekárky všetkým konzervatívcom
Ilustračné foto TASR

Milí konzervatívci,

rada by som prispela vysvetlením do emocionálnej smršte posledných dní. K hromadným výpovediam lekárov a k našim požiadavkám sa vyjadruje takmer každý, avšak najväčšia kritika prichádza práve z konzervatívneho spektra.

70 percent všetkých lekárov na Slovensku sú ženy, preto buďme korektní, a ak hovoríme o odborároch, hovorme aj o odborárkach, a ak hovoríme o bezcitných vydieračoch, hovorme radšej o bezcitných vydieračkách. Bude to presnejšie.

Aj novinár denníka Postoj Jozef Majchrák rád pripomína Hippokratovu prísahu, ako aj bezcitnosť lekárok (lekárov) voči pacientom v rámci výpovedí, pričom za vzor kladie českého lekára, ktorý sa obetoval založeniu detského lekárstva na severe Slovenska. Majchrák má dojem, že (aj) odborárky vyvinuli na vládu brutálny nátlak a prejavili málo spoločenskej empatie.

Pýtam sa teda, aká je hodnota lekárky v očiach konzervatívca. Je lekárka aj žena, manželka a matka so svojím jedinečným poslaním v rámci rodiny alebo skôr budovateľka lekárstva a empatická zamestnankyňa, ktorá aj svoj osobný život zasvätí pacientom? Vidí konzervatívec lekárku ako pracovníčku, pre ktorú je normálne, že sa nevracia poobede za deťmi domov, ale zostáva v nočnej službe a cez víkend znova odchádza, aby plnila vznešené predstavy konzervatívnych mužov a žien o obete pacientom?

Zniesol by konzervatívec takýto život vo svojej vlastnej rodine s manželkou lekárkou?

Pýtam sa, kto si vypýtal súhlas od detí lekárok a lekárov, že budú vyrastať bez pravidelného láskavého objatia mamy a prítomnosti otca, lebo títo sa 250 hodín mesačne (každý, namiesto normálnych 160 hodín) obetujú „poslaniu“. Deti zaparkované samy kdesi pred televízorom alebo s platenou opatrovateľkou? Lebo vraj lekárky majú znášať nekonečné množstvo nelegálnych nadčasov a kamuflovaných pracovných výkazov, aby bola starostlivosť o pacienta „zabezpečená“ a majú „slušne“ upozorňovať na svoje ťažkosti, len aby sa „nevrátila smerácka mafia“? Lebo sa zaviazali Hippokratovou prísahou? Toto je predstava konzervatívnych mužov o lekárkach? A ak sa bránia jediným legálnym nástrojom, ktorým sú výpovede, tak sú „vydieračky“?

Pýtam sa, aké legálne nástroje máme my lekárky a matky použiť, aby sme si konečne vydobyli čas na svoje deti a manželov, na povolanie, ktoré je v spoločnosti jedinečné a nezastupiteľné, ktoré vyplýva z učenia Katolíckej cirkvi. Nie, nie je pre mňa téma skorší odchod do dôchodku, nezaujíma ma dôchodcovský bonus, aby mi moje deti raz posielali viac peňazí, keď budem na dôchodku.

Prosím si, aby som bola vo svojej rodine prítomná, aby som sprevádzala svoje deti na ceste dospievania, aby sme mali hlboký ľudský vzťah, na ktorý jediné, čo potrebujeme, je – náš spoločný čas.

Mrzí ma, že celá debata sa zvrhla na to, aké „skvelé“ zárobky my lekárky budeme mať, ak budeme pokračovať v našom šialenom pracovnom čase. Myslíte si, že najlepšie, čo sa mi môže stať, je, že nebudem celé dni a noci doma a potom svojim osamelým deťom donesiem kopu peňazí? Dokážu si moje deti za tie peniaze kúpiť čas so svojou mamou? Alebo existuje niečo, čo má ešte väčšiu cenu?

Milí konzervatívci a konzervatívky, úcta a rešpekt k žene, manželke a matke sú hodnoty, pre ktoré som sa zapojila do práce na požiadavkách nás lekárok.

Podieľala som sa na požiadavkách, ktoré sme predložili vláde, lebo si ctím učenie Katolíckej cirkvi.

Žiadame vyššie platy, čím dosiahneme, že nás lekárok bude v nemocnici viac (nebudú toľko odchádzať do zahraničia) a prácu si môžeme rozdeliť tak, aby sme mohli napĺňať naše najzákladnejšie poslanie v rodine a v spoločnosti. Naším cieľom je mať (maximálne) normálny pracovný čas, a tak napokon aj nižší plat. Lebo žiadne peniaze sveta nám nenahradia čas s našimi blízkymi.

Žiadame, aby sa vzdelávanie lekárok upravilo tak, aby sa lekárky nemuseli odsťahovať na dlhé týždne a mesiace od rodiny kvôli vzdelávaniu, ale aby vzdelávanie „chodilo“ viac za nimi do regiónov. Lebo rodina ich potrebuje.

Žiadame, aby sa obdobie na materskej a rodičovskej dovolenke započítalo do odpracovaných rokov. Lebo my na týchto „dovolenkách“ pracujeme.

Žiadame, aby sme sa mohli počas rodičovskej dovolenky vzdelávať a tým sa priblížiť k atestácii a nemuseli sa kvôli vzdelávaniu vracať pracovať do nemocnice.

Žiadame, aby sa lekárkam rezidentkám znížili možné pokuty pri vypovedaní programu.

Už v minulosti sme sa s kolegami a kolegyňami z Lekárskeho odborového združenia vždy zastali lekárok a matiek a zabezpečili sme pre ne viacero podmienok. Napríklad sme zabezpečili, aby lekárky rezidentky mohli pracovať aj na skrátený úväzok (nielen na plný, ako to bolo dovtedy). Zvrátili sme nariadenie ministerstva zdravotníctva, že lekárka rezidentka môže byť doma s dieťaťom na rodičovskej dovolenke maximálne dva roky. Dnes môže byť doma toľko, koľko ostatné ženy. Naša kolegyňa musela zaplatiť 13-tisíc eur za to, že odmietla ísť pracovať na plný úväzok od ani nie dvojročného dieťaťa. Zabezpečili sme, že štát jej tieto peniaze po dlhých rokoch vrátil a uznal, že to bolo nielen protiprávne, ale aj amorálne.

V Lekárskom odborovom združení som si zobrala na starosť vzdelávanie mladých lekárov a lekárok, aby bolo kvalitné a dalo sa čo najviac skĺbiť s poslaním rodičovstva. Zároveň pracujem na sociálnych podmienkach pre lekárky, tak aby nemuseli robiť (nielen nelegálne) nadčasy.

Napriek tomu, že požiadavky, ktoré som aj ja vypracovala, dostali ministerstvo zdravotníctva a vláda už v lete, nijako na ne nereflektovali a situácia zašla až tak ďaleko, že sme stáli na prahu hromadného odchodu do nemocníc.

Ale neustúpili sme, lebo naše rodiny nás potrebujú práve teraz. Viac času už nemáme, nemôžeme svoje deti odkladať ďalšie roky. Naše problémy treba vyriešiť okamžite, lebo dlhodobým a slušným vysvetľovaním to nijako nešlo.

Pre toto všetko som podporovala hromadné výpovede lekárok a budem sa naďalej aktívne podieľať na napĺňaní požiadavkách vyplývajúcich z memoranda. Lebo slovenské lekárky si to zaslúžia.

MUDr. Kristína Visolajská

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0