Bezpečnosť obnoviteľných zdrojov Solárnej energii hrozia kyberútoky schopné ochromiť celú sieť a vyvolať black-out

Nadšenci solárnej energie by mali spozornieť. Tento spôsob výroby elektriny sa stáva ľahkým terčom kybernetických útokov.

Zasiahnutím daného segmentu energetiky majú totiž potenciál vyradiť z prevádzky prenosovú sústavu nielen v malom, ale na úrovni celých štátov.

Hlavnou slabinou výroby elektriny zo solárnej energie je to, čo sa až doteraz považovalo za jej výhodu – výrazná decentralizácia a „samospráva“.

Pôvod útokov je najmä v Číne a Rusku

O problematike kybernetickej bezpečnosti solárnej energie hovorila na nedávnom 9. ročníku konferencie českých odborníkov Solární energie a akumulace v ČR Erika Langerová z Českého vysokého učenia technického (ČVUT), ktorá sa tejto téme venuje vo svojom akademickom výskume.

Upozornila na presun kybernetických útokov od tradičných elektrární smerom k obnoviteľným zdrojom energie, ktorý je zjavný najmä v ostatných piatich rokoch. Podľa Langerovej boli zaznamenané tri reálne útoky na solárne elektrárne, ktoré viedli k narušeniu funkcie a dostupnosti systémov.

Z toho vyvstáva reálna hrozba masových black-outov, napríklad v podobe hromadného vypnutia alebo manipulácie s prevádzkovými parametrami cez cloudové rozhrania.

Problémom je podľa nej aj to, že sme ako Európa v prípade solárnej energie napriek odklonu od fosílnych palív len vymenili závislosť od Ruska za závislosť od Číny. 

V prostredí rastúceho medzinárodného napätia sa zvyšuje pravdepodobnosť, že práve energetické technológie budú zneužité ako nástroj nátlaku alebo útoku, ktorý by mohol ovplyvniť dostupnosť alebo riadenie tisícok inštalácií aj v niekoľkých krajinách naraz.

V prostredí rastúceho medzinárodného napätia sa zvyšuje pravdepodobnosť, že práve energetické technológie budú zneužité ako nástroj nátlaku alebo útoku.

Solárny biznis si túto zraniteľnosť začína uvedomovať, tlačí preto na zjednotenie európskych pravidiel pri požiadavkách na kybernetickú bezpečnosť predovšetkým pri vzdialenom riadení a cloudovom zdieľaní energie a jej tokov.

Ako však v tejto súvislosti pripomína portál info.cz, podľa európskeho Aktu o kybernetickej bezpečnosti, ktorý má vstúpiť do platnosti o dva roky, vyžadovaná certifikácia kritickej časti infraštruktúry sa môže napĺňať aj samodeklaráciou výrobcov, čo vôbec neeliminuje riziko vychádzajúce z toho, že dominantným výrobcom je stále Čína.

Ak sa pozrieme na celkové dáta, ktoré zaznamenávajú počty a ciele kybernetických útokov, mohlo by to vyvolať falošný dojem, že energetika či konkrétne segment solárnej energie nie sú nijako zvlášť ohrozené.

Podľa aktuálnej správy Mandiant Advantage Threat Intelligence, rešpektovanej platformy pre otázky kyberbezpečnosti, ktorá poskytuje aj praktickú ochranu, energetika nepatrí medzi najčastejšie ciele kybernetických útokov: najohrozenejší je finančný sektor. Hlavným motivátorom kriminality je aj v IT svete finančný zisk. 

Útok na energetickú infraštruktúru neprináša priamy finančný prospech a nepatrí ani do sféry bežnej kriminality. Skôr sa dá charakterizovať ako vojenský či teroristický útok s cieľom buď infraštruktúru vyradiť ako prípravu na „konvenčný“ útok, alebo vyvolať chaos a nestabilitu v spoločnosti, ktorá je potom menej schopná čeliť „konvenčnému“ útoku.

Celkové množstvo kybernetických útokov podľa jednotlivých sektorov však nevypovedá prakticky nič o ich nebezpečnosti pre celú spoločnosť.

Z hľadiska možných následkov na ľudské životy a zdravie je jeden útok na elektráreň, prenosovú sieť alebo povedzme vodárenskú infraštruktúru rádovo nebezpečnejší ako séria útokov napríklad na bankový sektor.

Finančný sektor bol v roku 2024 cieľom viac ako 17 percent útokov, kým energetika 4,3 percenta.

Zdroj: Mandiant Advantage Threat Intelligence Report 2025

V prípade energetiky je najväčším terčom ropný priemysel, zameralo sa naň 39 percent útokov, nasleduje elektroenergetika a teplárenstvo s 15, respektíve 13 percentami. Zhodne po 8 percent útokov smerovalo na vodárenstvo a obnoviteľné zdroje.

Rast útokov na tento segment je však zjavný a rastie nielen s jeho postupným rozširovaním, ale aj tým, že sa výrazne spolieha na softvérové riadenie.

Potvrdené útoky aj podozrenia z ostatných rokov pochádzajú do veľkej miery z troch destinácií – Číny, Ruska a Iránu. V tejto súvislosti sa experti obávajú aj toho, že Čína a Rusko už minulý rok podpísali strategické dohody o spolupráci v kyberpriestore.

Na čo sa útočníci zameriavajú

Existujú rôzne spôsoby, ktorými útočníci dokážu udrieť na energetickú infraštruktúru.

Po prvé je to manipulácia s dopytom (Load Manipulation Attacks). Útočníci môžu prevziať kontrolu nad inteligentnými zariadeniami v domácnostiach. Ide o rôzne spotrebiče, ktoré si používatelia môžu spustiť na diaľku cez rôzne aplikácie, napríklad termostaty či ohrievače vody.

Útočníci ich po získaní kontroly môžu zapnúť naraz v tisíckach domácností, čo by viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu dopytu po elektrine a následne preťažilo lokálne prenosové siete. Pri väčšom rozsahu by mal takýto útok potenciál kaskádovo destabilizovať celú sieť a vyvolať výpadok.

V ďalšom prípade, tzv. vpúšťaní falošných dát (False Data Injection), by nešlo o reálnu spotrebu, ale o manipuláciu systémov riadenia siete, ktoré monitorujú a ovládajú tok elektriny. Manipulácia s dátami o spotrebe či výrobe by mohla viesť operátorov k nesprávnym rozhodnutiam, napríklad k zapínaniu alebo vypínaniu výroby elektriny, čo by spôsobilo reálnu nerovnováhu.

Manipulácia s dátami o spotrebe či výrobe by mohla viesť operátorov k nesprávnym rozhodnutiam, napríklad k zapínaniu alebo vypínaniu výroby elektriny, čo by spôsobilo reálnu nerovnováhu.

Takisto by útočníci mohli využiť DDOS útok, ktorý je pri kyberútokoch už klasikou. Ide o vysielanie veľkého množstva požiadaviek na riadiaci server, čo vedie k jeho preťaženiu a v prípade riadenia siete môže znamenať odpojenie komunikácie jednotlivých operátorov, k strate prehľadu o výrobe a spotrebe elektriny v reálnom čase či znefunkčneniu automatických systémov riadenia.

Potenciálnym terčom útoku môžu byť aj ochranné relé, ktoré chránia sieť pred preťažením. Ak by dostali falošné príkazy na odpojenie niektorých liniek a zdrojov, mohlo by to takisto vyústiť do preťaženia siete.

Slabé miesta

Zraniteľnosť solárnych zariadení spočíva v tom, že ide o najviac decentralizovanú infraštruktúru v energetike a že okrem zariadení, ktoré na riadenie výroby a toku využíva konvenčná energetika, potrebujú na prevádzku aj ďalšie komponenty.

Keďže ide o jednotlivé veľmi malé zdroje energie, o to viac je pri výrobe a toku vyrobenej elektriny do siete dôležitá vzájomná komunikácia jednotlivých zariadení.

Viac vstupov a výstupov, viac komunikačných prepojení znamená aj viac potenciálnych cieľov útoku. Na ilustráciu by sme si konvenčné elektrárne mohli predstaviť ako stredoveké pevnosti s hrubými múrmi a jednou, maximálne dvoma bránami. Obrancovia aj útočníci sa sústreďujú na bránu ako najslabšie miesto.

V prípade solárnych systémov sú namiesto jednej brány tisícky malých dvierok, okienok a prielezov. Obranca potrebuje na ich zabezpečenie omnoho viac síl a kapacít.

Či už ide o individuálne solárne panely, napríklad na strechách rodinných domov, alebo o veľké solárne parky, všetky potrebujú tzv. invertory alebo striedače. Tie premieňajú vyrobený jednosmerný elektrický prúd na striedavý, ktorý sa využíva v sieti, a generujú aj jeho frekvenciu.

Väčšina v súčasnosti používaných invertorov je pripojená na internet (ak chcete byť aj ako individuálny výrobca so svojím zdrojom pripojený k sieti, distribučná spoločnosť musí mať vždy aktuálne informácie o množstve elektriny, ktoré z vášho „soláru“ do siete prúdi).

Ohrození, ktorým invertory čelia, je niekoľko. Mnoho majiteľov si po inštalácii napríklad ponechá predvolené heslo, ktoré nie je pre útočníkov problémom odhaliť. Do systému sa dokážu dostať aj vtedy, ak má nesprávne nakonfigurovaný a neaktualizovaný firmvér.

Rovnako ako v prípade počítačových vírusov, aj v tomto prípade neustále prebieha súboj medzi kyberútočníkmi a vývojármi ochranných softvérov. Ak sa teda softvér invertorov pravidelne neaktualizuje, pre útočníkov je jednoduché preniknúť cez zastaranú ochranu.

Slabina môže úmyselne pochádzať aj od výrobcu. Práve v tom je bezpečnostné riziko technologickej závislosti od Číny. Sekvencie v kóde softvéru by mohli byť využité na štátom (v tomto prípade Čínou) riadený kybernetický útok napríklad na európsku prenosovú sieť.

Ďalšia slabina môže úmyselne pochádzať od výrobcu. Práve v tom je bezpečnostné riziko technologickej závislosti od Číny. V kóde softvéru môžu byť úmyselne vložené sekvencie označované aj ako „zadné vrátka“. Tie by mohli byť využité na štátom (v tomto prípade Čínou) riadený kybernetický útok napríklad na európsku prenosovú sieť.

Rovnako ako v prípade predtým spomenutých spôsobov útoku aj tu platí, že ak sa útočník dostane do invertora, môže zmeniť reálny výkon a tok elektrického prúdu alebo ho úplne vypnúť, odoslať do monitoringu falošné údaje, napríklad o zvýšenej produkcii elektriny, či zmeniť nastavenia invertora. „Bonusom“ je, že útočník môže tieto nastavenia zmeniť tak, aby sa stal súčasťou siete zariadení, ktoré neskôr využije na DDOS útok na iné ciele.

V ostatnom čase už niet mediálneho výstupu rôznych environmentalistických skupín, ktorý by sa pri vyjadreniach o energetike nekončil utopickou víziou, že všetky energetické problémy vyriešia tzv. energetické komunity. Predstava je, že si energiu samy vyrábajú, delia sa o ňu a prebytky posielajú do „veľkej“ siete, takže okrem sebestačnosti majú aj možnosť ekonomického prospechu.

Spolu s individuálnymi využívateľmi a spotrebiteľmi elektriny vyrábanej zo slnka s pomocou vlastných solárnych panelov sú práve tieto „komunity“ najzraniteľnejšou položkou.

Sú predstavované ako revolučný krok k decentralizácii a demokratizácii energetiky. Môže ísť o skupiny občanov, samospráv alebo aj firiem a primárne sa zameriavajú na spoločnú výrobu a používanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Pritom nie každý používateľ solárnej energie a inteligentných systémov v domácnosti je aj dostatočne informaticky zdatný, čo v decentralizovanom systéme zvyšuje riziko prieniku škodlivého softvéru. Stačí, ak si ho nedopatrením do svojho zariadenia stiahne jediný účastník: vzájomným prepojením sa útočník dostane do systému celej komunity.

Testy cloudov

Na druhej strane sú tzv. etickí hackeri: snažia sa či už ako súčasť bezpečnostných zložiek, alebo na báze dobrovoľníctva testovať rôzne informačné systémy a odhaľovať ich slabé miesta. V úvodnej fáze testovania sa správajú ako klasickí kyberútočníci; testovaná firma alebo inštitúcia teda o simulovanom útoku nie je informovaná, aby sa systém otestoval v normálnej prevádzke.

Po prípadnom prieniku do systému a identifikácii slabých miest dostane inštitúcia či firma informáciu o priebehu testovania aj s identifikáciou problému.

Ako však píše Info.cz, citujúc Eriku Langerovú, spoločnosti poskytujúce cloudové služby pre solárnu energetiku na upozornenia často ani nezareagovali.

Namieste je preto otázka, či by medzi poskytovateľmi cloudových služieb a prevádzkovateľmi fotovoltiky nemal existovať ešte jeden subjekt, ktorý by dohliadal na prenos dát a bol schopný identifikovať potenciálne hrozby.

Cloudové služby totiž patria v celom systéme k najzraniteľnejšiemu článku, keďže sa cez ne riadi celá sieť individuálnych solárnych zariadení. Ak sa tam útočník dostane, nemusí sa namáhať s prelamovaním tisícov invertorov a na destabilizáciu siete stačí drobná úprava prevádzky v cloude.