O francúzskom filme Zjavenie Keď neveriaci novinár skúma údajné zjavenie, ako sa to len môže skončiť? Napodiv prekvapujúco

Francúzi zdôrazňujú, že nám v rámci festivalu prinášajú diela, „ktoré výstižne ilustrujú francúzsku spoločnosť, kultúru, hodnoty a estetiku“. Táto veta má svoju váhu.

Tentoraz totiž do zostavy filmov zaradili aj film Xaviera Giannoliho, ktorý mal premiéru ešte v roku 2018. Názov je jednoduchý: Zjavenie.

V rôznych informačných textoch o filme sa píše, že je tam nastolená odvážna otázka, či môže byť vizionárka dcérou moslimky. Alebo že novinár odhalí podvody, a tak sa „jeho vlastná viera otriasa v základoch“. Recenzie laických divákov nevyzerali dobre, vraj je tam „úmorná túžba odovzdať sa duchovnu“.

A vtipná bola reakcia istého diváka, ktorý priznal, že celý čas rozmýšľal, či je ten film náboženský alebo protináboženský. 

Nuž, človeku sa po takých postrehoch príliš do kina ani nechcelo, ale keď sa tam napokon vydá, je aj prekvapený. 

V strede novinár v podaní Vincenta Lindona. Foto: Shana Besson

Dej je síce veľmi komplikovaný a prešpekulovaný, ale ak niekto čakal od tohto francúzskeho filmu odsúdenie podvodníkov v sutanách, ktorí sa priživujú na trápení jednej mladej dievčiny s ťažkým osudom, tak sa aj dočká, ale ak čaká, že všetky zjavenia sa budú javiť ako blud, tak sa nedočká. 

Scenárista a režisér v jednej osobe však svoj príbeh tak zamotal, že je celkom možné, že časť divákov komplikovanú pointu vôbec nepochopí alebo ju neprijme.

V malom francúzskom mestečku sa objaví mladá žena, ktorej sa údajne zjavila Panna Mária a odovzdala jej posolstvo. Novú vizionárku chráni tamojší kňaz františkán, dievča vstúpi do kláštora, je medzi sestričkami, ale duchovná vec už má aj iné rozmery, je tu ďalší kňaz, ktorý vycíti príležitosť zažiť slávu, má aj biznisový talent a vie využívať médiá.

Správa o zjavení a charizmatickej vizionárke sa tak rýchlo šíri. Do malého mestečka sa už valia ľudia. 

Už je z toho nervozita aj vo Vatikáne, treba niečo robiť. Treba to vyšetriť. Vyšetrovanie má svoje postupy, využívajú sa rutinne pri všetkých podobných javoch. Povolá sa teológ, psychiater, zástupca diecézy...

Ale tentoraz sa stane niečo nezvyčajné. Kardinál, ktorý zostavuje kánonickú vyšetrovaciu komisiu, si pozve do Vatikánu známeho novinára. A požiada ho, aby tú komisiu viedol. Hoci je to nepraktizujúci katolík, ktorý verí len v „niečo“.

Reportér je ponukou zaskočený. Vo vatikánskych archívoch mu poukazujú zväzky, ktoré sa založili k jednotlivým zjaveniam – a vidí, že mnohé údajné zjavenia kánonickým vyšetrovaním ani neprešli, prezerá si obrázky rôznych vizionárov, zápisy komisií a začne ho to zaujímať.

Reportér zažil nedávno v Sýrii pri svojej práci tragickú smrť priateľa, prežíva silnú osobnú krízu. Je unavený, smutný, bez motivácie pokračovať. Ale toto ho opäť prebudí.

Ponuku prijme a vyberie sa do mestečka v horách, aby skúsil vypátrať pravdu, hoci sám nevie, čo si pod tým má predstaviť.

Do mestečka už prúdia tisícky ľudí, už tu stojí na kopci socha Panny Márie, už nestíhajú parkoviská, hotely a penzióny, je to tu preplnené gýčovými suvenírmi, ale najmä veriacimi. Chcú sa ísť modliť hore k soche na miesto zjavenia, túžia vidieť mladú vizionárku či dotknúť sa jej.

Je to ešte takmer dievča, chodí v rifliach a mikine, ale je v nej niečo magické, ide z nej hlboký pokoj, s úsmevom ľudí hladí, je to dojemné, ľudia sú šťastní, mladá žena pôsobí veľmi presvedčivo. Ale vidíme ju aj v súkromí, v hlbokom predklone kľačí sama pred krížom, nie je to falošná zbožnosť.

Aj náš novinár je Annou do istej miery fascinovaný, ale má aj pochybnosti, niečo tu nehrá. 

Všetko to, čo sa deje okolo údajného zjavenia v malom mestečku, pozoruje so skutočným záujmom, zvedavosťou, nie je zaujatý a postupuje ako dobrý investigatívny novinár, všetko preveruje, skúma, chce poznať celý ten príbeh.

Dlho nevie, čo si má o mladej záhadnej novicke myslieť. Ona je ochotná a pripravená podstúpiť náročné vyšetrovanie. Nevyzerá ako klamárka, ale novinár cíti, že niečo tu nesedí.

Kánonická vyšetrovacia komisia postupuje rutinne, väčšina jej členov už má v tomto smere skúsenosti, vedia, na čo sa zamerať, aké postupy dodržať, ale zároveň akoby ani nemali záujem hlbšie sa zaoberať osobou Anny, ktorá údajne komunikovala s Pannou Máriou.

Komisia to ani nemá ľahké, miestni ľudia aj kňazi ju prijímajú s nedôverou, dávajú najavo aj odpor. Averziu vyvoláva aj novinár, ktorý je podľa miestneho kňaza jednoducho „prázdny človek“.

Mladú novicku Annu hrá Galatéa Bellugi. Foto: Shana Besson

Veľmi zaujímavé je vidieť, čo sa deje v samotnom mieste zjavenia, ako živelne sa všetko vyvíja, nemá to nikto v rukách, ani starosta, ani kňaz, autobusy stále chrlia ďalších ľudí, ktorí s batohmi na pleciach putujú hore, kde sa ten zázrak údajne udial. Trochu to asi pripomína Medžugorie, kde sa tiež takto živelne a rýchlo rodilo nové duchovné centrum.

Občas film pripomína až dokument a to je vlastne veľmi silná línia filmu, vidieť, ako prichádzajú ľudia, starí, mladí, deti. Nik ich nemusel volať, naháňať, túžili sem prísť, modliť sa, počúvať. Aký duchovný hlad či túžba je v týchto ľuďoch! Nie sú vykreslení ako karikatúry, ako poblúznení chudáci, ktorí naletia na všetko. Hoci je tu aj odpudzujúci marketing či biznis s gýčmi.

Novinár si sám postupne skladá mozaiku Anninho životného príbehu. A narazí na tajomstvo, najlepšia priateľka Anny, jej najbližší človek, záhadne zmizla. Intuitívne vycíti, že práve ona je kľúčom k pochopeniu celej veci.

No prv než náš hrdina vec vypátra, udejú sa veľmi dramatické veci. 

Nečakajte nič trendové, teda niečo v štýle, že sa odhalí, že údajná novicka je v skutočnosti lesbička a svoje zranenie rieši vymyslenými duchovnými obrazmi alebo že mladá žena prežívala v detstve sexuálne zneužívanie, napríklad kňazom, a tak sa jej to pomotalo v hlave. Dokonca ani nič romantické sa neudeje, teda že by sa mladá novicka zamilovala do slávneho novinára.

Nič také nebude. Bude dráma, smrť.

Asi trochu prezradím z deja, ale samotnú pointu nepoviem.

Mladá Anna začína novinárovi dôverovať, máličko mu odhalí zo svojho života a možno pochopí, že on naozaj môže zistiť celú pravdu. Rozhodne sa pre mučenícku smrť. Chce priniesť obetu, chce trpieť a chce umrieť. 

Foto: Shana Besson

Ona presne vie, aký zmysel má jej smrť. Nikto ju nedokáže zastaviť.

Asi najviac to zasiahne dvoch mužov, ktorým na nej naozaj záležalo a ktorí medzi sebou viedli tichú vojnu. Potom skleslo sedia vedľa seba: nedôverčivý františkán a neveriaci novinár. Obaja chceli Annu chrániť, obaja zlyhali.

Takže koniec?

Komisia ukončila svoju prácu, už niet čo skúmať. Ale novinár vie, že ešte svoju prácu nedokončil.

A tak sa príbeh odvíja ďalej, možno je to už až príliš prešpekulované. Novinár sa vracia do Sýrie, no je to už trochu iný muž, táto skúsenosť s Annou otriasla nie jeho vierou, ale jeho nevierou.

A keďže Anna mu zanechá aj zopár tajomných listov, pátra ďalej a na konci sa dozvie, ako to v skutočnosti bolo. Anna nehovorila úplnú pravdu, ale nebola ani klamárka.

Nuž, človek by takýto koniec od francúzskeho filmu ani nečakal.

Ale pred pár týždňami kolega Ján Cipár napísal zaujímavý článok o tom, ako sú teraz vo Francúzsku rekordné počty krstov dospelých. A okrem iného píše: „Francúzsko sa síce stále označuje za ,prvorodenú dcéru cirkvi‘, no v posledných desaťročiach malo najmä pre silné sekulárne prostredie povesť postupne odkresťančovanej krajiny. Tento trend sa však v posledných dvoch rokoch akoby začína obracať.“

Foto: Shana Besson

Film Zjavenie vznikol ešte v roku 2018, pred pandémiou, ktorá údajne bola akýmsi spúšťačom nového trendu, teda návratu tisícov dospelých Francúzov k praktizovaniu viery. Je možné, že tvorcovia už pred siedmimi rokmi vycítili, že diváci aj v silno sekularizovanom Francúzsku prijmú takýto film. Že bude rezonovať.

Iste, možno by zarezonoval aj film o tom, ako niekde nejaké dievča tvrdí, že sa mu zjavila Panna Mária a potom to múdry novinár vyvráti a presvedčivo dokáže, že to bol hoax. Mohla by to byť aj komédia alebo dráma o tom, ako ctibažní kňazi zničili mladé dievča.

Ale to už by bolo v tejto dobe veľmi prvoplánové, banálne a málo prekvapivé.

A tak je tu trochu iný príbeh o mladej Anne, ktorá mala veľmi ťažké detstvo, najprv život u pestúnov, potom v detskom domove, chýbajúce zázemie, chýbajúci otec, hľadanie bezpečia v kláštore a silné priateľstvo s kamarátkou.

Viera je tu pre tieto mladé dievčatá z okraja spoločnosti, bez rodičov a rodinného zázemia kotvou, záchranou, bezpečím. U oboch dievčat je to hlboká vec, prekvapujúco autenticky žitá. Akoby práve tým najzraniteľnejším, najbiednejším bola ona najprirodzenejšia.

Veľmi pôsobivá je predstaviteľka Anny Galatéa Bellugi, nemusí veľa hovoriť, jej oči sú fascinujúce, aj uhrančivé, aj detsky čisté, nie div, že miestnemu farárovi stačili tie oči, aby uveril všetkému, čo ona tvrdí.

Ale zopakujem teda, že novinár zistí pravdu a je nečakaná. Viac nepoviem.