Stopka pre náboženský charakter Bratislava zamietla plagáty BHD s Rembrandtovým márnotratným synom

V polovici júna sa bude konať štrnásty ročník akademického katolíckeho festivalu Bratislavské Hanusove dni, ktorý organizuje Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Mediálnym partnerom tohto podujatia je aj denník Postoj.

Organizátori si pre tento ročník festivalu zvolili tému zmierenia a jedným z hlavných rečníkov na festivale bude francúzsky katolícky filozof Fabrice Hadjadj. Aj preto jeho podobizeň môžeme v týchto dňoch vidieť na plagátoch, ktoré promujú BHD na reklamných nosičoch, takzvaných citylightoch, v centre Bratislavy.

Spoločenstvo Ladislava Hanusa si reklamné plochy prenajalo od súkromnej firmy JCDecaux, ktorá ich spravuje. Pôvodne sa okrem filozofa Hadjadja mali na citylightoch nachádzať aj plagáty tohto ročníka festivalu, na ktorých je motív holandského maliara Rembrandta, konkrétne časť jeho obrazu Návrat márnotratného syna. Okrem toho mal byť na plagáte nápis Rok zmierenia.

Plagát BHD, ktorý mesto zamietlo, a maľba Návrat márnotratného syna od Rembrandta

Na prekvapenie organizátorov firma JCDecaux im oznámila, že hlavné mesto tento motív plagátu zamietlo. „Odôvodnili to zmluvou s mestom z roku 1990, podľa ktorej na mestských citylightoch nemôžu byť vizuály s náboženským charakterom,“ hovorí predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst.

„Táto informácia je škandalózna a je na zváženie, či takáto zmluva nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky,“ myslí si Šúst a dodáva, že je to prejav vytláčania náboženstva z verejného života.

Magistrát sa odvoláva na zmluvu z 11. júla 1990 uzavretú medzi mestom Bratislava, zastúpeným Národným výborom hlavného mesta SR, a spoločnosťou GUVE, predchodcom firmy JCDecaux, ktorá mestské citylighty spravuje.

Keďže túto zmluvu organizátori festivalu nevedeli dohľadať ani na webových stránkach Bratislavy, ani v Centrálnom registri zmlúv, vyžiadali si ju cez infozákon a poskytli ju aj denníku Postoj.

Podľa § 9 ods. 2 tejto zmluvy „propagácia na plochách vyhradených podniku nesmie mať za obsah politický alebo náboženský charakter, alebo taký, ktorý porušuje dobré mravy alebo iné nutné ustanovenia ČSFR“.

Rembrandtov obraz zobrazuje podobenstvo z evanjelia, no fakt, že mesto to vyhodnotilo ako obsah s náboženským charakterom, pôsobí účelovo. Na obraze sa totiž nenachádza ani vyobrazenie Krista, ani žiadny náboženský symbol.

„Je tam znázornené podobenstvo o márnotratnom synovi. Je to o tom, ako syn, ktorý odišiel od otca a prehajdákal jeho majetok, oľutoval svoje hriechy a vrátil sa k svojmu otcovi. A ten mu nevynadal, ale odpustil mu a objal ho,“ vysvetlil Šúst.

„To, čo patrí ku skvostom európskej maľby a je základom európskej identity utváranej Aténami, Jeruzalemom a Rímom, nemôže byť v Bratislave na mestských citylightoch. Mohli by potom dať na plagát fotografiu Katedrály svätého Martina?“ pýta sa predseda SLH.

Denník Postoj sa s otázkami obrátil aj na bratislavský magistrát, odpovede neprišli.

Juraj Šúst okrem toho uviedol, že Spoločenstvo Ladislava Hanusa sa niekoľkokrát usilovalo aj o grant od Nadácie mesta Bratislavy na usporiadanie BHD, ale mestská nadácia im nikdy neprispela. 

Hlavné mesto pritom pravidelne podporuje napríklad Dúhový Pride Bratislava či festival Drama Queer. Za roky 2019 – 2023 Bratislava takzvaným dúhovým mimovládkam prispela sumou takmer 120-tisíc eur.

Zmierenia

Štrnásty ročník Bratislavských Hanusových dní sa bude konať 12. až 15. júna v Pálffyho paláci na Zámockej ulici. Organizátori sľubujú, že na festivale budú viaceré diskusie venované slovenským polemikám v kresťanskom aj celospoločenskom priestore.

„Napríklad v diskusii gréckokatolíckeho biskupa Lacha s evanjelickým biskupom Eľkom. Ďalšou témou bude zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi; téma zmierenia, polarizácie a súdržnosti bude rezonovať aj vo viacerých diskusiách konzervatícov s liberálmi, o vojne na Ukrajine či o americkom prezidentovi Trumpovi,“ priblížil Šúst.

Hlavnými rečníkmi festivalu budú Fabrice Hadjadj a Zac Crippen. „Hadjadj dokáže klasické pravdy priblížiť sviežim spôsobom a nasvietiť veci z nečakaných uhlov. Na festivale bude mať štyri vystúpenia, z toho dve prednášky, diskusiu so Zacom Crippenom a ešte jeden formát pre limitovaný počet návštevníkov zvaný Platónova jaskyňa,“ uviedol organizátor.

Fabrice HadjadjBývalý anarchistický nihilista, ktorý konvertoval v tichu parížskeho kostola Saint-Séverin

Ján Cipár

Zac Crippen je zástupcom americkej katolíckej modlitbovej aplikácie Hallow a jeho témou bude evanjelizácia v digitálnom priestore. Okrem toho vystúpi napríklad Peter Jedlička, slovenský neurovedec pôsobiaci vo Frankfurte, ktorý bude rozprávať o výzvach umelej inteligencie.

Medzi rečníkmi je aj Daniel Black, mladý muž z Česka, ktorý podľa Šústa prešiel náročnou životnou cestou tranzície a detranzície a stal sa jedným z hlavných aktivistov proti tranzíciám a ideológii transgenderizmu.

Na festivale majú svoje miesto aj umenie a história, viacero podujatí pripravil časopis Verbum, ktorý Spoločenstvo Ladislava Hanusa vydáva. V diskusiách vystúpia aj redaktori denníka Postoj. O Trumpovi bude diskutovať Lukáš Krivošík, o vojne na Ukrajine Christian Heitmann a hosťom Verbum talkshow o pápežoch a umelej inteligencii bude Pavol Rábara.

„Cieľom festivalu je ukázať, že kresťanský a katolícky svet je intelektuálne svieži a na pulze dňa, je v zdravom zmysle pluralitný, dokáže slobodne hľadať pravdu a diskutovať so súčasným svetom a nebojí sa ani polemík vo vnútri,“ uzavrel Šúst.