REPORTÁŽ: Dúhoví blížni

Sobotňajšie popoludnie. Učebňa Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa pomaly zapĺňa. Stôl vpredu je prikrytý dúhovým obrusom, po chodbách pobehujú ľudia s dúhovými svetrami či odznakmi. O chvíľku začína štvorhodinový maratón diskusie o mieste homosexuálov v cirkvi.

„Raz na Vianoce celá moja rodina sedela pred televízorom, keď bratranci ukázali na moderátorku, ktorá o sebe netajila, že je lesba. Všetci začali hovoriť, aké je to hnusné. Na to môj otec dodal: Najradšej by som všetkých tepľošov postavil k múru a vystrieľal ich. O niekoľko rokov som si uvedomil, že hovorili o mne,“ rozpráva v úvodnom dokumente s názvom Through my eyes (Mojimi očami) mladý Američan vyrastajúci v kresťanskej rodine. Keď sa jeho otec dozvedel o synovej orientácii, vyhnal ho z domu, aby v ňom nebol prítomný taký strašný hriech.

Zmätok v duši

Tento mladý človek spolu s ostatnými účinkujúcimi rozpráva o svojom hlbokom vzťahu k Bohu. Mnohí z nich boli vedúcimi kresťanských „stretiek“ či zborov, svoju vieru prehlbovali osobnou modlitbou. Keď však prišiel čas, kedy sa ich rovesníci začali otáčať za dievčatami, v ich životoch sa všetko obrátilo na ruby. „Byť gayom je voľba, ja som si to nevybral, nemôžem byť gayom,“ opisuje zmätok vo svojom vnútri jedna z postáv filmu. „Len som sa modlil a modlil a plakal a plakal...,“ dodáva ďalší. Mladí ľudia sa spočiatku modlili, aby ich Boh zbavil týchto pocitov. „Chodila som do exgay komunít (skupiny, ktorých cieľom bolo „vyliečiť“ z homosexuálnej orientácie, poz.red.), no nespĺňala som žiadne kritéria, prečo by som mala byť homosexuálne orientovaná, nechápala som to,“ priznáva jedna z účinkujúcich.

Keď sa mladí homosexuáli zverili so svojím problémom blízkemu okoliu, pocítili odsúdenie a neprijatie. „Jediné, prečo som zostala kresťankou je, že som Krista potrebovala. Všetko ostatné sa vytratilo,“ opisuje so slzami v očiach mladá žena.

Logos pre LGBT

Po skončení dokumentu sa za dúhovým stolom ocitnú ďalšie tri „filmové“ postavy, panelisti diskusie Homosexualita a kresťanstvo – život v strede, zorganizovanej v rámci Filmového festivalu Inakosti. Dvaja Slováci a jeden Čech. Na prvý pohľad na nich nie je nič zvláštne. O životnej pozícii, v akej sa nachádzajú, však väčšina z nás pravdepodobne nikdy neuvažovala. Sú homosexuálmi, no túžia prežívať svoj vzťah s Bohom v spoločenstve veriacich.

„Chcel by som skupinku špecializovanú pre gayov ako majú mamičky či mladí pred manželstvom, kde by sme sa mohli modliť za naše potreby,“ priznáva Martin z Brna. Prítomným predstavuje ekumenické združenie Logos, ktoré homosexuálne orientovaným ľuďom v Čechách ponúka spoločenstvo . „Naším cieľom je motivovať a inšpirovať celú kresťanskú komunitu k tomu, aby bola odvážna pri nastoľovaní kontroverzných, či kedysi tabuizovaných tém,“ píše sa na stránke Logosu.

Priestor pre homosexuálov

Na Slovensku bolo pre homosexuálnych veriacich už v roku 1998 vytvorené združenie Rieky. Za cieľ si kládlo organizovanie týždenných stretiek pre homosexuálov v Bratislave a organizovanie odborných konferencií. V súčasnosti organizuje dvakrát do roka duchovnú obnovu pre homosexuálnych veriacich. „Rieky robili nátlak na to, aby sme sa zmenili. Zistili sme však, že to nie je cesta pre nás,“ hovorí diskutér Peter. Zo združenia preto odišli a podľa vzoru spoločenstiev z Rakúska či Švajčiarska v roku 2003 vytvorili nové združenie s názvom Medzipriestor.

„Po založení iniciatívy nám prišlo vrece s reakciami. Niektoré boli v zmysle, čo si to dovoľujeme, pliesť sa do cirkvi, stovky ľudí nám ale ďakovali za možnosť otvorene sa rozprávať,“ opisujú skúsenosti členovia Medzipriestoru. Podľa ich webovej stránky chce združenie vytvoriť priestor na stretávanie sa ľudí, ktorí chcú rozvíjať svoju vieru, ale aj prijať svoju homofíliu. V začiatkoch Medzipriestoru sa jeho členovia stretávali osobne, v súčasnosti fungujú len prostredníctvom internetu. Niektorí členovia sa nádejajú, že sa stretnutia obnovia, keď sa ich hlavná aktérka Mária Ščepková vráti z Írska, kde momentálne žije.

Z vnútra cirkvi tiež vzišla iniciatíva s názvom Linka Valentín, ktorá funguje pri Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach. Je určená na pomoc homosexuálnym kresťanom a radí im formou listov, ale aj osobných stretnutí.

Nevyriešená domáca?

Homosexuálni veriaci sa zhodujú v tom, že podobné združenia a iniciatívy im nestačia. Spája ich totiž spoločný menovateľ – zostávajú vnútri gay komunity. „Bol som aktívny katolík, viedol som stretká, kresťanské združenia, keď som sa však ,vyfarbil´, stratil som všetkých priateľov. Postupne mi začali naznačovať, aby som opustil svoje funkcie. Zrazu som asi nebol blížny,“ zapája sa diskutér Ľubo, ktorý úplne zanevrel nielen na cirkev, ale aj na vzťah s Bohom. Práve snaha otvoriť srdce týmto blížnym by mohla zabrániť podobným smutným koncom.

„Nechceme, aby sme pre cirkev boli len domácou úlohou, ktorú treba vyriešiť, ale predovšetkým ľuďmi,“ zhodli sa diskutujúci s mladými Američanmi z úvodného filmu.

Mária Škvarlová

Ilustračné foto: Flickr.com