Taktika prepaľovania Ľavá strana skúša svoju overenú stratégiu, ale konzervatívci pri ústave nesmú cuknúť

Pred desiatimi rokmi vo februári sa konalo referendum za rodinu, ktorému predchádzala obzvlášť vyšpičkovaná antikampaň ľavicovo-progresívnej strany. Referendum bolo pre nedostatočnú účasť neplatné, no aj po jeho konaní urážky voči tým, čo sa na ňom zúčastnili, pokračovali.

V krátkosti si pripomeňme, čo vtedy kto písal: súčasný bratislavský župan Juraj Droba hovoril o Aliancii za rodinu ako o „kléroteroristickej organizácii“, ktorá sa „perfídnym spôsobom pokúša obmedziť ľudské práva“, estetik Erich Mistrík varoval pred zmenou charakteru štátu z „modernej sekulárnej demokracie na konzervatívnu teokraciu“.

Komentátor Milan Šimečka hovoril o „rozdúchavaní kultúrnej vojny“, skladateľ Peter Breiner upozorňoval, že „árijskí nacisti by sa na takomto referende zjavne zúčastnili s veľkým nadšením“, psychológ Anton Heretik označil tých, čo sa na referende zúčastnili, za „paranoidných homofóbov“. A tak ďalej.

Pritom v referende sa hlasovalo o úplne legitímnych a rozumných návrhoch: že manželstvo je iba zväzkom muža a ženy, že deti sa nemajú dávať na adopciu osobám rovnakého pohlavia či že vyučovanie detí v oblasti sexuálneho správania alebo eutanázie má byť podmienené súhlasom rodičov.

Týždenný výber Jozefa MajchrákaZbytočná démonizácia úplne legitímnej konzervatívnej agendy

Jozef Majchrák

Na referendum za rodinu prišlo takmer milión voličov, čo však bolo málo, a tak bolo neplatné. Rovnako by dopadlo aj bez antikampane, no jej strojcovia si to azda vysvetlili ako svoj úspech.

Túto taktiku absolútneho prepaľovania a vyvolávania masovej hystérie sme totiž mohli vidieť pri mnohých ďalších situáciách, keď sa ľavá strana cítila ohrozená, a to napríklad keď Anna Záborská predkladala svoje návrhy na pomoc tehotným ženám. Vtedy taktika skutočne zabrala, keďže až dvakrát chýbal na schválenie návrhu jeden poslanecký hlas.

Videli sme to aj po útoku na Zámockej, ktorý bol síce ojedinelým činom osamelého strelca, no ľavá strana z neho obvinila celú spoločnosť s konzervatívcami na čele. Podobné prejavy sme mohli pozorovať, aj keď bol v parlamente návrh zákona o rodných číslach, ktorý sa však už nestihol dotiahnuť.

V súčasnosti sa blíži hlasovanie o novele ústavy, ktorá má ukotviť dve pohlavia, zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach, rovnosť odmeňovania mužov a žien a dodatočne schváliť dve z troch otázok referenda za rodinu, ktoré ešte ústavne chránené nie sú.

A to vyvolalo novú vlnu hystérie. Podaktoré občianske iniciatívy varujú pred odchodom z Európy (či Európskej únie) a približovaní sa Rusku, progresívec Miroslav Kocúr píše o neoľudákoch, konfesionálnej agende, kremeľskom prístave, demontáži demokracie a budovaní slovenskej verzie čínskej autokracie.

Poslanec PS Ondrej Prostredník zasa tvrdí, že Ježiš by hlasoval proti zmene ústavy, ktorá je len pokračovaním upaľovania bosoriek a snaží sa zakonzervovať stav ľudských práv na úrovni minulého storočia. (Dodajme, že práve v tom storočí boli ľudské práva sformulované.)

A bývalý Ficov poslanec Boris Zala hovorí o ústavnom prevrate, návrate pred November ’89, temnote, ceste do pekla, ktorá by mala do ulíc vyhnať státisíce... Zala používa paralely so štátmi USA, nezohľadňujúc, že Slovensko je zvrchovaný štát, nie federálna jednotka.

Slovensko je EurópaHeslo, ktoré je také nezmyselné, ako je banálne a zároveň ničnehovoriace

Jakub Lipták

Sú to také pomätené konštrukcie, že o nich ani nie je možná normálna diskusia. Nemajú nič spoločné s racionálnym uvažovaním; ide čisto o agresívnu snahu vyvolať paniku a vyplniť verejný priestor krikom, kde zdravý rozum nie je počuť.

Polarizáciu spoločnosti nespôsobuje nič tak veľmi ako práve takéto správanie.

Cieľom tejto taktiky je vytvoriť na poslancov, predovšetkým tých kresťanskodemokratických, taký tlak, aby sa zľakli a v poslednej chvíli cukli. Aby nezahlasovali za samotné hodnotové jadro konzervatívnej politiky.

Pokiaľ sa to stane, z kresťanských demokratov ostane prázdna škrupina bez obsahu. Preto ak sa chcú naďalej nazývať kresťanskými demokratmi, nesmú v tejto dôležitej chvíli cúvnuť.