Rok po atentáte Koalícia sa vysmieva spravodlivosti a heroizuje Fica

Keď došlo pred rokom k útoku na predsedu vlády, bol to šok. A to bez ohľadu na to, či súhlasíte alebo nesúhlasíte s jeho politikou. Atentát na premiéra je jednoducho precedens, aký u nás nemá obdobu.

Aj preto bolo namieste čo najrýchlejšie a dôkladné objasnenie tohto trestného činu. Plus prijatie opatrení, aby sa už nič podobné nezopakovalo. Racio však rýchlo prekrylo propagandistické divadlo.

Je síce pravda, že poznáme páchateľa, na súd už bola podaná aj obžaloba. Spôsob, akým koalícia na čele so samotným premiérom zneužíva celý proces, je však ďaleko za hranicou politického boja.

Najskôr pustila do éteru a vehementne šírila tézu, že strelec Juraj Cintula konal na popud opozície. Dokazovať to malo aj video, ktoré s ním natočil krátko po atentáte jeden z Ficových ochrankárov.

Spravodajská hra

Od začiatku bolo pritom jasné, že ide o spravodajskú hru s cieľom zatiahnuť do incidentu politického konkurenta. Primárne PS, ale aj Demokratov, keďže jeden z ich členov je na fotografii s Cintulom.

Samozrejme, náhodne, ako účastník protivládneho protestu. Koalícia sa však nikdy nezdržiavala dôkazmi, primárny bol vždy boj o ovládnutie verejnej mienky. Aj za cenu bludov a podpásoviek.

No keďže v prípade atentátu táto stratégia nevyšla, Fico a spol. sa ju pokúsili zlegitimizovať cez správu SIS. Koalícia však opäť strieľala slepými, čo potvrdili aj závery vyšetrovania: Cintula bol osamelý vlk.

Frustrovaný predseda vlády sa následne pokúsil hrať na city emotívnymi vystúpeniami na pôde parlamentu, kde bezhlavo – a mimoriadne nevkusne – útočil na opozíciu aj vyšetrovateľa Čurillu.

Obraz martýra

Vrcholné číslo prišlo krátko pred Veľkou nocou, keď ukázal Robert Kaliňák prestrelené sako a krvavú košeľu Roberta Fica. Ako dôkazy, že atentát sa naozaj stal a jeho priebeh zodpovedal oficiálnej verzii.

Na jej spochybňovanie pritom neexistujú pádne argumenty. Kaliňák skôr využil priestor u známeho influencera, aby zahral na city. Snažil sa posilniť obraz Fica ako martýra, ktorý doteraz veľmi nefungoval.

Dôležitejšie je však niečo iné: ako je možné, že bývalý minister vnútra (!) odviezol z nemocnice krátko po atentáte dôkazy o streľbe? Prečo nenechal ich zaistenie na orgány činné v trestnom konaní?

Je možné, že išlo len o nedbanlivosť, ktorá však mohla spôsobiť kontamináciu stôp. V koalícii to nikto nerieši, naopak, jej lídri na čele s ministrom vnútra búšia do médií, ktoré kladú legitímne otázky.

Hluchá inšpekcia

Napríklad či postupovala policajná inšpekcia pod vedením Branislava Zuriana správne, keď nezistila žiadne pochybenia pri atentáte na premiéra. Chyby ochranky už opísali viacerí experti.

Matúš Šutaj Eštok však namiesto vecných odpovedí a chladného zhodnotenia situácie zaútočil na novinárov. Vraj to boli oni, kto spolu s opozíciou „sfanatizoval“ Cintulu, aby strieľal na predsedu vlády.

Minister sa zastal inšpekcie aj vo veci propagandistického videa, ktoré uniklo na verejnosť. Vraj treba rešpektovať jej závery, keď nevypátrala páchateľa, hoci okruh podozrivých sa zúžil na štyri osoby.

Jedna z nich sa dokonca priznala, že je autorom manipulatívneho rozhovoru so strelcom. Takto brutálne ohýbali spravodlivosť len komunisti a po nich Mečiar. Políciu zrejme čaká najtemnejšia éra od únosu prezidentovho syna.