Hromadné prepúšťania pribúdajú Firmy však nevedia nájsť ľudí a zamestnávajú aj cudzincov. Voľných je až stotisíc miest

V poslednom čase sa na Slovensku začali množiť správy o hromadných prepúšťaniach. Len minulý týždeň oznámili koniec dve obuvnícke fabriky, Ecco v Martine aj Lowa v Handlovej.

V prípade Ecca príde o prácu 650 ľudí a firma na Slovensku definitívne končí. Lowa prepustí desiatky pracovníkov a ďalšie závody, ktoré tu má, budú pokračovať ďalej.

Koniec v posledných rokoch oznámili aj fabriky z oblasti odevného priemyslu. Po desaťročiach končí Makyta Púchov a svoje brány zatvára aj výrobca košieľ v Bánovciach nad Bebravou.

Nejde len o odevný či obuvnícky priemysel, ktorý je známy nízkymi mzdami, a teda veľkou citlivosťou na rast osobných nákladov. Hromadné prepúšťanie oznámila v marci aj spoločnosť ZKW v Topoľčianskom okrese, ktorá pôsobí v automobilovom priemysle. O prácu prídu stovky ľudí.

Väčšina spomínaných firiem vysvetľuje prepúšťanie či koniec pôsobenia na Slovensku optimalizáciou, ako aj reakciou na aktuálny ekonomický vývoj. Odevné firmy presúvajú svoju výrobu do lacnejších krajín, automobilové ZKW sa musí prispôsobiť novej situácii vyvolanej zavádzaním ciel zo strany Spojených štátov.

Makyta už dlhé roky iba prežívala a posledné zvýšenie minimálnej mzdy a dôsledky konsolidačných opatrení zrejme boli poslednou kvapkou.

Ukazuje sa, že Slovensko je pre investorov čoraz neatraktívnejšou krajinou.

Stratili sme výhodu

Analytik Robert Chovanculiak z INESS-u upozorňuje, že pre podnikateľov sú jedným z najdôležitejších faktorov mzdové náklady, no a tie má Slovensko spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky najvyššie.

„To by bola výborná správa, keby tento nárast bol výsledkom rastu produktivity práce a prirodzeného tlaku na trhu práce. To však nie je úplne pravda,“ hovorí pre Postoj.

Počas posledných dvoch dekád totiž politici pravidelne prichádzali s rôznymi príplatkami, sociálnymi balíčkami a poukazmi, ktoré umelo zvyšovali mzdové náklady pre zamestnávateľov.

Slovensko má tak v konečnom dôsledku nadpriemerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Ako upozorňuje Chovanculiak, podľa metodiky OECD na Slovensku dosahuje 41,6 percenta, priemer OECD je pritom vo výške 34,8 percenta.

„Máme tak porovnateľné daňovo-odvodové zaťaženie práce ako napríklad Švédsko (42,1 percenta). Toto zaťaženie navyše v čase rastie,“ dodáva.

Na Slovensku hodinová cena práce dosiahla v roku 2024 18,5 eura. V Česku to bolo 18,2 eura, v Poľsku 17,3 a v Maďarsku 14,1 eura.

Slovensko kedysi pritom lákalo práve dostupnou cenou práce, ktorá bola nižšia ako v okolitých krajinách, ale to už celkom neplatí.

Nová škodlivá daň

Situácia sa značne zhoršila v tomto roku, keď začali platiť konsolidačné opatrenia. Veľkú časť konsolidácie znášajú práve podnikatelia.

Ak majú firmy príjmy nad päť miliónov eur, daň z príjmov im stúpla z 21 na 24 percent.

Ako však ešte minulý rok upozornil INESS, ak sa započíta aj vplyv dane z finančných transakcií, ktorá začala platiť teraz v apríli, firmy sú reálne zdaňované sadzbou viac ako 27 percent.

A to je výrazne viac ako v okolitých krajinách.

Podobne odhaduje konečné číslo aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Už aj bez transakčnej dane je nová slovenská sadzba dane z príjmov väčších podnikateľov suverénne najvyššia v regióne.

Aj Maďarsko zdaňuje finančné transakcie, ale tam je nízka daň z príjmov.

„Daň z finančných transakcií je škodlivá pre ekonomiku. Znevýhodňuje slovenských podnikateľov, podporuje využívanie jednej formy platenia (hotovosť), poskytuje impulz na využívanie zahraničných účtov a v konečnom dôsledku spôsobí nárast inflácie, zníženie ekonomického rastu a odčerpanie firemných zdrojov na investovanie,“ komentuje zavedenie dane Horňák.

Spoločnosť Ecco Slovakia uhradí všetky záväzky voči zamestnancom vo svojom závode v Martine. Pokiaľ by k tomu nedošlo, štát zasiahne, uviedol minister práce Erik Tomáš (na snímke). Foto: TASR

To všetko prichádza v situácii, keď vo svetovej ekonomike vládne neistota a hrozí globálna obchodná vojny. Slovensko je malá otvorená ekonomika a vonkajšie faktory tak na jej vývoj majú zásadný vplyv.

Skončili sa teda časy rekordne nízkej nezamestnanosti?

Nájsť prácu sa dá rýchlo

Posledné čísla o vývoji na trhu práce to zatiaľ nenaznačujú. V marci miera disponibilnej nezamestnanosti opäť prekročila historické minimum, a to aj napriek tomu, že počet ľudí na úradoch práce rastie.

Ľudí, ktorí prichádzajú o prácu, pribúda; podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa v marci ich počet dokonca vyšplhal na najvyššiu úroveň od roka 2022. Ide o ľudí, ktorí pracovali v službách, stavebníctve, ale i priemysle.

„Ale aj marec potvrdzoval, že zvýšený prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce sa takmer okamžite prejavuje aj na opačnej strane bilancie,“ upozorňuje.

Ľudia síce o prácu prišli, ale veľmi rýchlo si našli nové zamestnanie. Číslam pomohla aj zvýšená aktivita úradov práce. Počet vyradených uchádzačov o prácu, ktorí z evidencie vypadli pre nespoluprácu, už presiahol tisícku.

Aj to možno prispelo k tomu, že nezamestnanosť sa darí znižovať najmä v chudobnejších regiónoch, kde je veľký problém s dlhodobou nezamestnanosťou.

Stále však platí, že slovenský trh práce trápi skôr nedostatok ľudí. Aj keď sa mierne zvýšil počet ľudí hľadajúcich si nové pracovné miesto, dopyt po pracovnej sile bol stále násobne vyšší.

Vo februári počet voľných pracovných miest po prvýkrát presiahol stotisíc, v marci dosiahol takmer 103-tisíc.

Voľné pracovné miesta pribúdali naprieč sektormi, približne polovica je v priemysle.

Stále je najviac voľných miest na západe krajiny. Až 80 percent týchto miest je v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji.

Zamestnávatelia sa dlhodobo sťažujú na nedostatok kvalifikovanej sily, ale problém je už aj s obsadzovaním miest, ktoré nevyžadujú vysokú kvalifikáciu.

„Len 2,4 percenta neobsadených pracovných pozícií si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, pričom až 44 percent všetkých voľných pracovných miest nevyžaduje žiadne alebo len základné vzdelanie,“ upozorňuje Koršňák.

Prichádzajú Indovia

Firmy tak nakoniec voľné miesta z ponuky stiahnu a svoju činnosť nerozširujú alebo siahajú po pracovníkoch zo zahraničia. V marci ich na Slovensku pracovalo už viac ako 122-tisíc.

Zaujímavosťou je, že posledné mesiace silnie najmä prílev zamestnancov z ázijských krajín a Indovia sa stali treťou najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku – po Ukrajincoch a Srboch.

Srbi už zo Slovenska postupne odchádzajú, nahrádzajú ich pracovníci z bývalých sovietskych republík, najmä Uzbeci.

Ani napriek viacerým ohláseným hromadným prepúšťaniam tak analytik Koršňák neočakáva významné zmeny na trhu práce. Pracovníci budú aj naďalej skôr chýbať.

Konsolidácia, zavedenie ciel a s tým spojené ekonomické spomalenie tak zmiernia nedostatok pracovnej sily len čiastočne a dočasne.