Trošku antiamerikanizmu Obdivujem zdržanlivosť vášho Maroša, ja by som poslal oranžového do teplých krajín

A panikária až tak, tvrdí Trump, že „mi bozkávajú zadok“.

They're kissing my ass.

Povedal to pred tým, ako odvolal na 90 dní práve ním zavedené monsterclá pre všetky krajiny sveta okrem zanovitej Číny. Tej zvýšil clo v tom istom okamihu na 125 percent a potom na úplne likvidačných 145 percent.

Poznámka pod čiarou: Keďže medzi napísaním a uverejnením tohto článku uplynie zopár hodín, ospravedlňujem sa pre možný prípad, že sa Trumpov colný sadzobník medzitým priblíži k nule alebo k „fantastiliarde“ percent.

Zhrniem, čo sa dialo posledných desať dní: Trump pokryl celý svet okrem Ruska svojvoľnými clami na tovary, arbitrárne prehliadol oveľa lepšiu obchodnú bilanciu USA, najmä v oblasti digitálnych služieb, a my sme mu za to bozkávali zadok.

Obdivujem diskrétnu nonšalanciu komisára Európskej únie pre obchod, Slováka Maroša Šefčoviča, a trošku už aj chladnokrvnosť inak absolútne neobdivuhodnej, tradične proamerickej predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej.

Skúšajú to podobrom. Šefčovič cestuje v nedeľu do USA, aby tam rokoval o colnej dohode. Ústami svojho hovorcu vyhlásil iba toľko, že v prípade neúspechu „sú všetky možnosti na stole“.

Keby som mal vyjednávať ja, asi by som všetko pokazil.

Von der Leyenová povedala, že EÚ je – v prípade neúspešných vyjednávaní –pripravená prijať najtvrdšie odvetné opatrenia. Do úvahy prichádzajú aj odvody na americké digitálne spoločnosti.

Americký prezident ocenil túto zdržanlivosť. V jeho vnímaní si EÚ uvedomila, ako USA postupovali voči Číne, a povedala si: „Viete čo, trochu sa zdržíme.“ To bolo „veľmi smart“, povedal Trump na zasadnutí svojej vlády.

Keby som mal vyjednávať ja, asi by som všetko pokazil.

Ja by som demokraticky zvolenému prezidentovi Spojených štátov aj našim trumpistom, ktorí vo vyšinutom vyčíňaní Trumpa stále dokážu detegovať „racionálne konanie“, povedal približne nasledujúce slová.

Počúvaj, oranžový hlupák, ty naozaj chceš obchodnú vojnu?

Sťažoval si sa počas prvého mandátu Merkelovej, že v centre Mníchova vôbec nevidíš americké autá, zatiaľ čo sa to pred tvojím newyorským barákom len tak hemží nemeckými limuzínami.

Nebude to tým, že monštruózne benzínožrútske kombajny, na ktorých sa americké rodiny v rezervácii chránenej 25-percentným clom prevážajú, nikto nikde v ostatnom svete nechce? Že si ešte aj hrdlorezi Islamského štátu radšej zaobstarali pickupy od Toyoty?

Odôvodňuješ svoje umelou inteligenciou vyrátané clá často tým, že ideš trestať dotyčné štáty za pašovanie fentanylu, ktorý každoročne po predávkovaní zabíja 75-tisíc tvojich občanov.

Nevieš si vysvetliť výskyt 14 a pol milióna opioidných mrzákov tým, že značná časť tvojho „great národa“ duševne zdochýna? Že tvoje obľúbené Fox News popoludní odvysiela reklamné spoty na liek proti bipolárnej poruche – s obrázkami vzorne usmiatej americkej rodinky?

Tak smelo do toho!

Bol to prívrženec voľného obchodu, akého etatistické Francúzsko odvtedy už nevidelo.

Ako by sa ti na začiatok páčila 25-percentná špeciálna daň na európske obraty spoločností Google, Facebook – Meta, Microsoft, Apple, Amazon a X-konglomerátu Elona Muska ihneď, 50 percent zajtra, 75 percent pozajtra, a ak sa stále nespamätáš, s dokonale predvídateľnou zákonitosťou vždy tak ďalej?

Kto potom komu bozkáva zadok?

Netvrdím, že by som s takouto vyjednávacou stratégiou pochodoval.

Ale užíval by som si reakciu na tvári stabilného génia.

Trump v stredu zopakoval svoju myšlienku, že Európska únia sa zrodila iba preto, aby „odrbávala Spojené štáty“.

The European Union was formed in order to screw the United States.

Je to zaujímavý výklad histórie, ale nič by nemohlo byť ďalej od pravdy.

Organizátor povojnovej európskej integrácie, „otec Európy“ Jean Monnet, sa narodil v Cognacu do rodiny obchodníkov s koňakom. Namiesto skladania maturity už ako tínedžer cestoval k obchodným klientom rodinnej firmy, najprv do Londýna, potom najmä do Kanady, do Spojených štátov amerických a do Škandinávie.

Bol to prívrženec voľného obchodu, akého etatistické Francúzsko odvtedy už nevidelo.

Európska únia sa preto nezrodila pre nejakú konkurenciu s USA, ale v duchu voľného obchodu s americkými milovníkmi koňaku.

Výsledkom tohto zložitého procesu bola mnohými kompromismi zmiernená, ale vstupom Britov do Európskeho spoločenstva posilnená snaha o voľný obchod, ktorú implementoval osvietený úradnícky aparát podľa vzoru meritokratickej francúzskej byrokracie.

V tomto svete by iba dva bloky vedeli potenciálne ustáť drsnú obchodnú vojnu s USA.

V obchodnej politike to postupne viedlo k väčšej slobode, v mnohých iných oblastiach, žiaľ, skôr k okliešteniu slobody.

A teraz je tu nesmierne dôležité zistenie, na ktoré prišiel dokonca samotný Trump.

Nie je nápadné, že Trump ukladá svoje clá na všetky krajiny sveta jednotlivo s jedinou výnimkou – Európskou úniou?

Na otázku, či počas rokovaní vníma EÚ ako celok alebo ako jednotlivé štáty, americký prezident v tomto týždni odpovedal: „Vnímame ju ako blok.“

To mal pravdu. Mohol by som stráviť celé noci rozprávaním o tom, aké priepastné sú rozdiely vnútri EÚ. V obchodnej politike EÚ však už dávno funguje ako štát.

Ten európsky štát má svoje špecifiká, veľké členské štáty si napríklad vedia presadiť partikulárne záujmy. Európske clo na americký bourbon teraz neprešlo, lebo sa francúzski a talianski vinári báli 200-percentného Trumpovho cla na víno, šampanské a iné alkoholické nápoje.

Napriek tomu platí, že v tomto svete by iba dva bloky vedeli potenciálne ustáť drsnú obchodnú vojnu s USA: Čína a Európska únia.

Keď Henry Kissinger kedysi povedal, že nevie, na aké číslo má volať, keď sa chce baviť s Európou, bolo to tak.

Iba v obchodnej politike existuje ten európsky telefón.

Presnejšie povedané: dva telefóny.

Telefón Maroša a telefón Uršuly.

A týmto prajem európskemu komisárovi pre obchod Marošovi Šefčovičovi na jeho nedeľnú cestu všetko najlepšie.

Natrite to oranžovému!