Šéf Taurisu o slintačke a krívačke Je to tragédia, ale na paniku nie je dôvod

Richard Duda je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Tauris, ktorá sa venuje výrobe a distribúcii mäsových výrobkov a výsekového mäsa. Je tiež predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.

Rozšírenie slintačky a krívačky je podľa neho veľmi nepríjemné. „Súcitíme s chovateľmi,“ hovorí Duda, no panika, ktorá tu je, je podľa neho neprimeraná. „Nie je na ňu dôvod, lebo suroviny na európskom trhu je dosť,“ dodáva. Situácia však má vplyv na rast cien najmä bravčového mäsa. 

Ako vašu spoločnosť zasiahlo rozšírenie slintačky a krívačky na Slovensku?

Tauris nemá vlastné chovy a vstupom sú pre nás najmä bravčové, ale i hovädzie polovičky usmrtených zvierat. Spolupracujeme s bitúnkami a chovateľmi.

Zasiahlo nás to minimálne v tom, že nemôžeme vyviezť tepelne neopracované výrobky, teda údeniny, do Česka a žiadne výrobky z vnímavých zvierat, čiže z bravčoviny a hovädziny, do Poľska. Niektoré členské krajiny prijali opatrenia, ktoré obmedzujú náš export. Je tu tiež obmedzený pohyb živých zvierat a polovičiek po Slovensku, čo určitým spôsobom narúša dodávateľsko-odberateľské vzťahy.

Odoberala vaša spoločnosť suroviny aj od chovov, ktoré postihla slintačka a krívačka?

Nie, naši dodávatelia nie sú nijako obmedzení. V každom prípade, chovy na Slovensku a v Maďarsku predstavujú bezvýznamnú časť európskeho trhu. Surovinu dokážeme zabezpečiť z iných trhov – z Česka, zo Španielska či z Dánska. Našich spotrebiteľov sa to nedotkne, ale predstavuje to tlak na cenu.

Ako to ovplyvní cenu mäsa?

Dnes prebehla burza bravčových polovíc a ceny v Európe stúpli na 1,95 eura za kilogram, čiže za jeden deň o desať centov, pričom už v piatok zaznamenali nárast o trinásť centov. Inými slovami, trhy na situáciu zareagovali, obchodníci tieto informácie využívajú alebo zneužívajú a za týždeň stúpla cena suroviny o 23 centov za kilogram. Nemáme inú možnosť, iba to premietnuť do cien.

Vám je teda v podstate jedno, či odoberáte surovinu zo Slovenska alebo povedzme zo Španielska?

Áno, pričom v bravčovine je Slovensko samostatné iba na zhruba tridsať percent alebo ešte menej, teda sme závislí od dovozov, v prípade našej spoločnosti najmä z Česka. Toto naďalej beží a dokonca sme v sezónnej špičke, keďže sa blížia veľkonočné sviatky, keď sa Slováci zásobujú. Objemy sú zatiaľ vynikajúce, ale, samozrejme, s tým, že európsky trh tlačí ceny bravčového hore.

Museli ste už v súvislosti s ochorením prijať nejaké opatrenia?

Nie, opatrenia sa, prirodzene, prijímajú tam, kde sú chovy, teda pri zdroji nákazy. Keďže sme až tretí článok, ktorý nastupuje po bitúnku, nevieme ani v tejto veci nijako pomôcť.

Samozrejme, súcitíme s chovateľmi, lebo je to tragédia. To, aké sú počty usmrtených zvierat a aký to má vplyv na chovateľov, sa zle počúva. Všetci za to nejako zaplatíme, ale život ide ďalej a panika, ktorá tu je, je neprimeraná. Nie je na ňu dôvod, lebo suroviny je na európskom trhu dosť. Tradičné výrobky na trh dodáme.

Farmár v blízkosti ohniska slintačky a krívačkyPred rokom začal chovať kravy, teraz žije v neistote

Kristína Votrubová

Rast cien sa týka aj hovädziny?

V tom nie som až taký zorientovaný, lebo hovädzina tu nie je až taká tradičná, Slovensko je skôr bravčové. Priemerný Slovák ročne skonzumuje približne sedemdesiat kíl bravčoviny s kosťou, ale len štyri kilá hovädziny. My spracúvame hlavne bravčovinu, divinu, ale hovädzinu iba minimálne – asi tridsať ton mesačne, čo predstavuje menej ako jedno percento našej produkcie.

Vplyv to, samozrejme, má na mliečne výrobky, ale aj na celý potravinový reťazec, lebo keď vypadne mäso, zvýši sa dopyt po iných potravinách, keďže ľudia potrebujú konzumovať bielkoviny.

Čo podľa vás hrozí, ak by sa nákaza šírila ďalej?

Je to veľmi nepríjemná situácia a neslobodno ju podceňovať. Nie som chovateľ, ale ako laik hovorím, že treba do bodky rešpektovať nariadenia kompetentných orgánov, ktoré určite prijímajú správne rozhodnutia. O nútených porážkach nerozhodujú z plezíru. Takáto epidémia bola na začiatku milénia na Britských ostrovoch a utratili tam viac ako šesť miliónov kusov dobytka.

Treba však ostať triezvy a nie je dôvod na panické nákupy. Stále je to lokálna záležitosť a robí sa všetko pre to, aby sa to nešírilo ďalej. Ak by sa to nerobilo, mohla by z toho byť katastrofa.