Hnev, prekvapenie a panika Ako Američania pomohli odraziť ruský útok a potopiť Moskvu

Hoci veľká rola Američanov pri výmene spravodajských informácií bola dlho známa, článok New York Times odhaľuje podrobnosti a priebeh udalostí, ktorý doteraz známy nebol.

Americko-ukrajinská spolupráca po prvej ruskej invázii v roku 2014 zostala obmedzená. Obama sa bál, že Rusko by podporu Ukrajiny vnímalo ako provokáciu, a tak obmedzoval informácie, ktoré USA Kyjevu poskytovali, a bránil dodávkam zbraní. „Prikrývky a okuliare na nočné videnie sú dôležité, ale s prikrývkami sa nedá vyhrať vojna,“ sťažoval sa vtedajší prezident Porošenko.

Prvý obrat prišiel v prvej Trumpovej vláde, keď Trump schválil dodávky protitankových striel Javelin, pripomínajú New York Times. Druhý obrat prišiel po ruskej invázii vo februári 2022, keď Američania začali Ukrajincov podporovať v doposiaľ nevídanom rozmere. Nielen dodávkami protilietadlových rakiet Stinger alebo húfnicami, ale aj spravodajskými informáciami.

Hnev, prekvapenie a panika

Jeden z najväčších úspechov sa Ukrajincom podaril menej než dva mesiace po začiatku vojny, 13. apríla 2022, keď dve ukrajinské rakety Neptun zasiahli vlajkovú loď čiernomorskej flotily Moskvu. Raketový krížnik sa následný deň potopil, bola to prvá ruská strata vlajkovej lode od potopenia Kňaza Suvorova pri Cušime v roku 1905.

To, že Ukrajinci dokázali zistiť polohu Moskvy s americkou pomocou, sa dostalo na verejnosť už pomerne krátko po jej potopení, v máji 2022. „Dvaja vysokí americkí predstavitelia uviedli, že Ukrajina už sama získala údaje o zacielení Moskvy a že Spojené štáty poskytli iba potvrdenie. Iní predstavitelia však uviedli, že americká spravodajská služba bola pre potopenie lode kľúčová,“ písali vtedy New York Times. Odhalenia vtedy nahnevali prezidenta Bidena, ktorý sa obával ruskej reakcie.

Podľa amerického dôstojníka si americkí námorní dôstojníci pri rutinnom rozhovore s Ukrajincami všimli na bodku na radare. „Ach, to je Moskva!“ poznamenali. „Ó môj bože. Ďakujeme pekne. Dopo,“ odpovedali Ukrajinci a zložili telefón.

Keď Američania o Moskve počuli znovu, loď sa práve potápala. „Američania sa hnevali, pretože Ukrajinci ich na to neupozornili, boli prekvapení, že Ukrajina vlastní rakety schopné zasiahnuť loď, a v panike, pretože Bidenova administratíva nemala v úmysle umožniť Ukrajincom zaútočiť na taký symbol ruskej moci,“ píše New York Times.

Pohľad z MoskvyRusko hrá s USA duráka

Jiří Just

Silnejší, než sa zdá

Ukrajinské úspechy najprv pri obrane Kyjeva a potom aj na iných bojiskách Američanov presvedčili, že Ukrajina nie je stratená a že s dostatkom podpory môže ruský útok odraziť. Výzvou však bolo rýchle ruské preskupenie vojsk v Donbase, ktoré Rusi vykonali za kratší čas, než Američania očakávali.

„Pokiaľ koalícia nepreorientuje svoje vlastné ambície, generál Donahue a veliteľ americkej armády pre Európu a Afriku generál Christopher G. Cavoli dospeli záveru, že beznádejne prečíslení Ukrajinci vojnu prehrajú. Inými slovami, koalícia by musela začať poskytovať ťažké útočné zbrane – delostrelecké batérie M777 a granáty,“ opisujú New York Times americký prístup na jar 2022.

Koncom apríla sa vtedajší ukrajinský minister obrany Reznikov a generál Zalužnyj v nemeckom Ramsteine (na rozdiel od známej kapely sa mesto aj základňa US Air Force píšu len s jedným m) stretli s americkými generálmi, náčelníkom generálneho štábu Milleym. Ten im predstavil aj generálov Donahuea a Cavoliho.

Práve Donahue sa mal stať novým šéfom koaličného úsilia na podporu Ukrajiny, ktoré sídlilo v nemeckom Wiesbadene.

Ukrajinci do Wiesbadenu vyslali vlastný tím vedený generálom Zabrodským. Išlo o veterána bojov v Donbase narodeného v roku 1973 v Dnipre, ktorý po štúdiu v Petrohrade päť rokov slúžil v ruskej armáde, než sa vrátil na Ukrajinu. V rokoch 2005 – 2006 absolvoval školenie v USA.

„O osem rokov neskôr viedol generál Zabrodskyj nebezpečnú misiu za líniami síl podporovaných Ruskom na východnej Ukrajine, čiastočne založenej na misii, ktorú študoval vo Fort Leavenworth – na slávnej prieskumnej misii generála Konfederácie J. E. B. Stuarta v okolí Potomacskej armády generála Georgea B. McClellana. To ho priviedlo do pozornosti vplyvných ľudí v Pentagóne. Vycítili, že generál je tým typom lídra, s ktorým môžu spolupracovať,“ píšu New York Times.

Úsilie na podporu Ukrajiny bola tímová záležitosť, Donahueovým zástupcom bol poľský generál, logistiku riadil Brit a výcvik Kanaďan.

Zoopark

V máji 2022 sa vo Wiesbadene začala systematická koordinácia Ukrajincov na základe amerického zberu informácií. Systém odskúšali na terči zvanom zoopark – pohyblivom radare, ktorým Rusi dokázali hľadať ukrajinské húfnice.

Ukrajinci s Američanmi Rusov vlákali do pasce – keď Ukrajinci začali strieľať húfnicami, Rusi spustili zoopark, aby našli polohu ukrajinského delostrelectva. Američania následne vysnorili polohu vozidla a dáta posunuli Ukrajincom.

Ďalší úspech sa Ukrajincom podaril pri obrane Severodonecka. Keď Rusi plánovali na pontónových mostoch prekročiť rieku, Ukrajinci chystaný výsadok zničili. Rusi údajne prišli o 400 vojakov.

Obranyschopnosť EÚ a SRIba reči o miliardách či európskej armáde sú zbytočné, potrebujeme štrukturálne zmeny

Viliam Ostatník

Prehnané ambície?

Spolupráca nebola jednoduchá. Američania mali často pocit, že Ukrajinci majú prehnané ambície aj požiadavky. Ukrajinci zas mali pocit, že Američania ich brzdia namiesto toho, aby im pomohli vojnu rýchlo vyhrať a ukončiť.

Trhliny sa ukázali už pri plánovaní prvej veľkej protiofenzívy v lete 2022. Zatiaľ čo časť Ukrajincov a britskí poradcovia argumentovali, že Ukrajina by sa mala zamerať na ofenzívu smerom na Melitopol, aby preťala ruské zásobovacie línie, Američanom sa to zdalo prehnane ambiciózne a riskantné. Ukrajinský prístup síce znel logicky, ale pri každej simulácii sa skončil neúspechom.

Američania namiesto toho navrhovali ofenzívy pri Charkove a pri Chersone, kde Ukrajinci mali niekoľko výhod. Nielenže bola škála menšia, Rusko v tomto priestore nemalo možnosti na protiútok, ktorý by ohrozil postupujúcich Ukrajincov, a muselo zásobovať predmostie cez niekoľko poškodených mostov cez Dneper, čo ďalej oslabovalo ruské jednotky na druhom brehu.

Ukrajincom sa ofenzíva pri Charkove zdala prehnaná a rozhodli sa len pre menšiu operáciu, ktorá mala Rusov prinútiť stiahnuť jednotky z iných úsekov a oslabiť tak ich obranu pri Chersone.

Škrt cez rozpočet však spravil prezident Zelenskyj, ktorý rozhodol spustiť ofenzívu pri Chersone skôr, ešte pred plánovaným útokom na východe. Rusi na zvýšenú aktivitu pri Chersone zareagovali a posilnili svoje pozície na juhu.

Pritom však Rusi urobili zásadnú chybu – ďalej oslabili svoje pozície pri Charkove a Ukrajinci mali odrazu silu na ofenzívu v takom rozmere, ako Američania pôvodne odporúčali. Ruský front sa na východe zosypal a Ukrajinci zostali sami prekvapení, ako rýchlo a ďaleko postúpili.

No namiesto toho, aby Ukrajinci pri Chersone využili situáciu, tamojší veliteľ generál Kovaľčuk otáľal.

Ako ukončiť vojnu

Logika Ukrajincov bola jednoduchá – ak by sa ukrajinské vojská znovu dostali na dosah Krymu, tlak na Putina dohodnúť sa, aby Krym zachránil, by bol taký veľký, že by sa vojna mohla skončiť za pre Ukrajinu výhodných podmienok.

Američania boli rozpoltení – generál Donahue tlačil na rýchlejšiu ofenzívu, ktorá by dokázala odrezať časť ruskej armády, zatiaľ čo Bidenovi poradcovia sa báli Rusko zatlačiť do kúta.

Keď Ukrajinci nakoniec spustili ofenzívu, bolo prineskoro a ich postup bol príliš obozretný a pomalý. Výsledkom bolo, že Cherson síce dokázali oslobodiť, ale veľká časť ruskej armády sa z územia stiahla.

Nádej, že by Ukrajinci prebrodili Dneper a ďalej postúpili smerom ku Krymu, týmto padla.

Ako Rusi komentujú rokovania s USAZhoda nie je ani v tom, na čom sa Putin s Trumpom dohodli, najlepšia by bola kapitulácia Európy

Christian Heitmann

Tri útoky

Koncom roka 2022 boli Ukrajinci vyčerpaní, vďaka mobilizácii ruská armáda prudko rástla a Rusi začali stavať Surovikinovu líniu. Druhá a zrejme posledná šanca sa Ukrajincom núkala v roku 2023.

Donahuea vo Wiesbadene nahradil generál Aguto, Američania Ukrajincom ďalej posúvali informácie a dávali odporúčania, ako postupovať.

Pri stretnutí ukrajinských generálov sa ukázali nezhody. Pôvodný plán počítal s veľkým útokom pri Melitopole, pričom menší útok smerom na Mariupol mal odlákať časť ruských síl. Potom však generál Syrskyj požadoval veľkú ofenzívu pri Bachmute, ktorý Ukrajinci stratili len krátko predtým.

Američania boli z ukrajinského plánu šokovaní. Z pôvodne plánovaných 12 brigád pri Melitopole zostalo sedem, pretože päť bolo presunutých na východ k Bachmutu.

„Tieto rozhodnutia týkajúce sa života a smrti a toho, ktoré územie si ceníte viac a ktoré menej, sú v podstate suverénnymi rozhodnutiami,“ vysvetlil pre New York Times vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy. „Všetko, čo sme mohli urobiť, bolo poradiť im.“

Syrskyj však trval na svojej ofenzíve pri Bachmute a odmietol posilniť mariupolský smer, aj keď sa ten ukázal ako najúspešnejší úsek frontu. Za neúspech ofenzívy však nakoniec zaplatil Zalužnyj, ktorý mal so Zelenským už dlhšie napäté vzťahy.

Mobilizácia a Kursk

Ani v iných otázkach si Kyjev nedal poradiť. Američania kritizovali ukrajinskú neochotu mobilizovať ďalších vojakov, hoci armádu trápil čoraz väčší nedostatok personálu. Ukrajinci zas kalkulovali, že na oslobodenie celej krajiny potrebujú päť miliónov delostreleckých granátov – množstvo, ktoré bolo nemožné získať –, a tvrdili, že pre dodatočných vojakov nemajú výzbroj.

Keď Ukrajinci v lete 2024 spustili ofenzívu pri Kursku, vedeli, že Američania ju budú považovať za vojensky zbytočnú a neprimerane provokatívnu. Vyčkali preto rošádu vo Wiesbadene – v auguste bol vystriedaný generál Aguto aj miestny šéf CIA – a udreli.

Výsledky boli zmiešané. Ukrajinci Rusov zaskočili a pol roka dokázali dobyté územie držať. Nakoniec sa však ukrajinská armáda odtiaľ stiahla bez dlhodobých výsledkov.

Napriek týmto občasným sporom spolupráca s Američanmi fungovala aj naďalej. V septembri 2024 Ukrajinci a tím vo Wiesbadene slávili veľký úspech, keď dronmi zasiahli ruské muničné sklady pri meste Toropec. Výbuch desiatok tisícok ton munície vytvoril vyše osemdesiatmetrový kráter a vyvolal malé zemetrasenie.

V decembri sa do Wiesbadenu vrátil generál Donahue. Odchádzajúci Bidenov minister obrany Lloyd Austin pri rozlúčke povedal: „Prajem vám všetkým úspech, odvahu a odhodlanie. Dámy a páni, pokračujte.“