Ako Rusi komentujú rokovania s USA Zhoda nie je ani v tom, na čom sa Putin s Trumpom dohodli, najlepšia by bola kapitulácia Európy

Americký prezident Donald Trump viedol v utorok asi dvojhodinový telefonát s Vladimirom Putinom. Bol to prvý verejne známy rozhovor oboch prezidentov od Trumpovho zvolenia, patrične pozorne ho sledovali médiá aj odborníci.

Čo si o telefonáte myslia politici a odborníci, ktorí sú blízki Kremľu?

Iste, najjasnejším indikátorom, ako vývoj vníma Kremeľ, je samotný Putin. Ten zjavne nechal Donalda Trumpa asi hodinu čakať.

Takéto správanie nie je u Putina nič nové. Tento typ psychologických hier hráva ruský prezident so svojimi hosťami pravidelne, pričom platí, že čím dlhšie ich necháva čakať, tým nižšiu mienku o nich má. Trumpov vyslanec Steve Witkoff to okúsil len minulý týždeň, keď na stretnutie s Putinom čakal osem (!) hodín.

To je aj na pomery Putina jasný odkaz – pápež František čakal „len“ 50 minút, štandardom je čosi vyše hodiny, asi najrýchlejšie ho uvidela kráľovná Alžbeta (14 minút). Úplnou spodinou sú pre Putina guvernéri jeho (zdanlivých) satelitov, bývalý ukrajinský prezident Janukovyč naňho raz čakal vyše štyroch hodín.

Putin sa tak nespráva len v politike. Jeho exmanželka Ľudmila si toho dosť vytrpela, ako neskôr spomínala, Putin meškával pravidelne aj na rande: „Pamätám si, ako som stála v metre. Prvých 15 minút meškania zvládam normálne a polhodina je tiež zdanlivo v poriadku. Ale keď uplynie hodina a on sa stále neukázal, len plačeš od hnevu. A po hodine a pol už necítiš vôbec žiadne emócie.“

Dobrá nálada

Ale čo si o telefonáte medzi Putinom a Trumpom myslia ruské elity? Aj keď Putin len prednedávnom vyhlásil, že ekonomika nemá počítať so skorým koncom sankcií, v Kremli zjavne prevláda optimizmus.

Šéf ruského štátneho fondu Kirill Dmitrijev víťazoslávne vyhlásil, že „pod vedením prezidenta Putina a prezidenta Trumpa je dnes svet oveľa bezpečnejším miestom“, a dianie označil za „historický moment“. Oboje napísal s výkričníkmi. Dmitrijev sa plánuje čoskoro stretnúť s Elonom Muskom a rokovať o spolupráci pri výskume Marsu.

Zaujímavým detailom je, že Dmitrijev sa sám narodil v Kyjeve, než sa jeho rodina koncom 80. rokov presídlila do USA. Tam vyštudoval na Stanforde a pracoval pre Goldman Sachs, než sa presťahoval do Ruska. Na jeho lojalite voči Putinovi a ruským petrorubľom nič nezmenila ani anexia Krymu a skrytá invázia v Donbase.

Podľa ruskej ekonómky Alexandry Prokopenko sa črtá selektívne zrušenie sankcií, ktoré by prospelo najmä niekoľkým vybraným oligarchom. Prokopenko však varuje, že investori, ktorí sa ľahkovážne vrátia do Ruska, sa ešte môžu škaredo popáliť: „Flirt Washingtonu s Moskvou nemôže nemať následky. Žiadny ekonomický projekt neprinúti Putina nevidieť Západ ako súpera, dokonca ani s priateľským Trumpom v Bielom dome. Putinova paranoja, historické krivdy a nekontrolovaná autorita doma ho pravdepodobne postrčia k budúcim konfliktom. Usilovaním sa o potenciálne krátkodobé zisky Spojené štáty riskujú, že umožnia väčšiu globálnu hrozbu – a investori riskujú, že budú čeliť rovnakým ničivým stratám, aké utrpeli v roku 2022. História ukazuje, že v rokovaniach s Kremľom neexistujú ľahké víťazstvá – iba nákladné lekcie,“ myslí si bývalá poradkyňa ruskej centrálnej banky, ktorá dnes pracuje pre Centrum Carnegie pre Rusko a Euráziu.

Veľmi optimistický je ruský senátor Konstantin Kosačev, ktorý sa teší z „návratu diplomacie“ a z toho, že súčasťou rozhovoru „neboli ultimáta v duchu Európy“, píše prokremeľský denník Lenta.

K podobne optimistickému hodnoteniu dochádza aj politológ Sergej Markov: „Putin a Trump sú na rovnakej vlnovej dĺžke. Hlavnou témou, kde došlo k pokroku, je zlepšenie bilaterálnych vzťahov. Okrem bežnej prevádzky veľvyslanectiev očakávam skoré zrušenie niektorých sankcií. V prvom rade proti bankám,“ nazdáva sa.

Rozhodli sa nič neriešiť

O čosi triezvejšie sú hodnotenia niektorých ruských odborníkov a analytikov. Politológ Michail Vinogradov na svojom Telegrame napísal, že Trump a Putin „sa dobre porozprávali, rozhodli sa nič nerozhodnúť“, informuje ruská Fontanka. Aj ruský odborník Alexej Naumov hodnotí, že výsledky prímeria sú „menšie, než Trump navrhoval, a ešte menšie, než jemu navrhovali Ukrajinci“.

„Hlavnou vecou v rokovaniach, ktoré prebehli, je samotný fakt udržiavania kontaktov na najvyššej úrovni bez ich delegovania na úroveň ministrov a asistentov,“ píšu ruské Vedomosti s odvolaním sa na Dmitrija Novikova, docenta z Vysokej školy ekonomickej Národnej výskumnej univerzity v Moskve.

„Podľa experta to naznačuje pokračujúcu politickú vôľu v Moskve a vo Washingtone udržiavať kurz smerom k zbližovaniu pozícií voči Ukrajine a pokračovať v normalizácii vzťahov vo všeobecnosti,“ uvádza ruský denník.

„Rokovania možno hodnotiť pozitívne, keďže strany potvrdzujú snahu zlepšiť vzťahy a viesť rokovania o Ukrajine v bilaterálnom formáte,“ hodnotí podľa Vedomostí Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií.

Ale na čom sa vlastne dohodli?

No napriek zdanlivo harmonickému rozhovoru nie je úplne jasné, na čom sa obe strany vlastne dohodli. Podľa verzie Bieleho domu je predmetom prímeria dohoda o „energii a infraštruktúre“, Kremeľ zas hovorí o „energetickej infraštruktúre“, čo je dosť zásadný rozdiel.

Navyše Rusko aj po telefonáte pokračovalo s útokmi na ukrajinské elektrárne a Ukrajina zasiahla ruskú rafinériu.

Ďalšou témou je otázka prímeria v Čiernom mori, teda zastavenie vzájomných útokov na obchodné lode, ako aj ruskú čiernomorskú flotilu. Ukrajina v posledných troch rokoch dokázala potopiť, zničiť alebo poškodiť celý rad rôznych ruských plavidiel (okrem krížnika Moskva aj mnohé výsadkové lode a ponorku triedy Kilo). Tu však doposiaľ k žiadnej podrobnej dohode nedošlo.

A aj voči Kremľu lojálna Lenta menej než 24 hodín po telefonáte informuje, že hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel tvrdenia Donalda Trumpa, podľa ktorého ďalšia pomoc Ukrajine vraj nebola témou.

Odlišné perspektívy

Ruskí pozorovatelia sa sporia aj o tom, komu čiastočné prímerie viac pomôže.

Predstaviteľ ruskej opozície Garri Kasparov argumentuje, že Putin prijal Trumpov návrh najmä pre obavu, že by Európania mohli zhabať zamrazené ruské prostriedky. „To spolu s neustálym zhoršovaním sa ruskej energetickej infraštruktúry v dôsledku ukrajinských útokov je dôvodom, prečo sa Putin/Trump tak ponáhľajú dohodnúť výhodnú dohodu pre Moskvu,“ myslí si.

„Zachráňte ropu, zachráňte keš,“ je podľa Kasparova hlavným Putinovým motívom.

„Toto čiastočné prímerie opäť vyzerá ako Made in Moscow na ochranu jedinej veci, ktorá by mohla prinútiť Rusko zastaviť svoju inváziu a vražednú kampaň na Ukrajine, jeho energetickej infraštruktúry produkujúcej keš. Ukrajina má teraz vlastné rakety dlhého doletu, takže Putin potreboval Trumpovu pomoc čo najskôr,“ tvrdí Kasparov.

Iný pohľad má riaditeľ Centra výskumu politických elít moskovskej univerzity MGIMO Jevgenij Minčenko, ktorý čiastočné prímerie prezentuje ako znak dobrej vôle.

„Z Kremľa prichádzajú gestá dobrej vôle: ďalšia výmena väzňov, 30-dňové zastavenie útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a návrat k slobode plavby. To znamená, že neexistuje dojem, že by ruská strana uviazla v ultimátnej pozícii. Ruská federácia podľa prímeria deklaruje svoju pripravenosť, ale pod podmienkou, že sa zastaví dodávka zbraní a spravodajských informácií. A má to háčik: podpisovať musia nielen Američania, ale aj Európania. Inak by to malo aký zmysel? Teraz je lopta na strane EÚ a Ukrajiny. A Ukrajina, ako poznamenal Putin, má zlú povesť, pokiaľ ide o dodržiavanie dohôd,“ tvrdí prokremeľský odborník.

Podobný názor má aj už vyššie spomínaný Dmitrij Suslov: „Ide o ukážku ochoty na konštruktívnu interakciu s Trumpom. Toto je dôležitý krok vpred,“ nazdáva sa.

Ruské ciele

Známy ruský novinár a Putinov kritik Michail Zygar tvrdí, že ruský prezident v skutočnosti na koniec vojny nemá dôvod: „Ľudia, ktorí dúfajú v mier, budú pravdepodobne sklamaní. Napriek tomu, že ruský prezident Vladimir Putin signalizoval pripravenosť na dohodu, nič nemôže byť ďalej od pravdy. Rozprával som sa s ľuďmi zasvätenými do sveta Kremľa, ktorí poznali Putina roky, a všetci súhlasili: pán Putin si zamiloval vojnu a už si bez nej nevie predstaviť budúcnosť. Namiesto toho má v pláne vraziť klin medzi Ukrajinu a Spojené štáty, využiť zjavnú ústretovosť Trumpa na zlepšenie vzťahov s Amerikou a udržať vojnovú mašinériu v chode,“ píše Zygar pre New York Times. Jeho text publikoval v ruštine aj ruský žurnál Republic.

Zygar argumentuje, že vojna dnes funguje ako stabilizátor režimu a nikto nechce vidieť návrat státisícov mužov, ktorí sú dnes na fronte. Rusku by v takom prípade hrozila explózia kriminality a aj ekonomika je založená na vojenskom keynesovstve a obrovských prostriedkoch, ktoré štát leje do zbrojného priemyslu. Keď sa to jedného dňa zastaví, Rusov bude čakať trpké prebudenie, na ktoré Putin rozhodne nemá chuť.

Ruský novinár je presvedčený, že Putin sa bude držať prístupu, aký sme videli v posledných dňoch – zdanlivej ústretovosti voči Washingtonu, rečami o „detailoch“, pre ktoré prímerie práve nie je možné. A aj keby k prímeriu došlo, Rusi ho môžu kedykoľvek porušiť a vinu zvaliť na Ukrajincov.

Do úplnej kapitulácie?

Veľkou otázkou je aj to, ako sa Rusi postavia k Európanom. Zatiaľ čo USA hovoria, že EÚ musí byť súčasťou dohôd, aby sa mohla ruská požiadavka zrušenia sankcií splniť, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov teraz tvrdí, že zapojenie Európanov do mierovej dohody nebolo súčasťou rozhovoru.

Ešte ostrejšie slová vyslovil Putinov dlhoročný poradca Nikolaj Patrušev, ktorý Európu obvinil z úmyslu sabotovať dohodu Ruska a USA.

To je úplne logické, pretože Európa nie je ochotná prinútiť Ukrajinu k faktickému zničeniu ukrajinskej suverenity, čo je naďalej ruskou podmienkou.

Zároveň práve otázka Európy ukazuje, že ruský príbeh o NATO, EÚ a USA nesedí. Rusi celé roky prezentovali európsku bezpečnosť ako tému, na ktorej by sa najradšej dohodli s Európanmi, akoby rusko-európskej dohode stáli v ceste len ambície Spojených štátov. Ak by Američania v Európe neboli, Moskva a Brusel by sa hneď dohodli, zaznievalo z Červeného námestia.

Teraz sa však zdá, že po cúvaní Američanov nemá Rusko záujem na dohode, ale skôr na kapitulácii. „Nebojujeme na Ukrajine proti Ukrajincom, bojujeme proti Európe,“ tvrdí Putinov bývalý poradca Karaganov v rozhovore s BBC. „Najlepší možný koniec je, samozrejme, úplná kapitulácia Ukrajiny a Európy,“ otvorene priznáva. Rusko podľa neho nie je v konflikte len s Kyjevom, ale aj s európskymi elitami. Jeho riešenie? „Mali by sme im zlomiť morálnu chrbticu.“