Európa zažíva ťažké časy. Našou úlohou je riešiť ich.

V čase, keď sa stretávame, sa Británia chystá opustiť formálne štruktúry Európskej únie a na európskych hraniciach sa dožadujú prijatia stovky tisíc ľudí. Islamistickí fanatici v európskych mestách plánujú masakre. A na východe Európy Rusko aktívne podvracia bývalé sovietske štáty.

Je to naozaj skľučujúca doba: pre Európu, pre demokraciu a pre západnú civilizáciu. Ale ako v rozhodujúcom momente 1. svetovej vojny povedal maršal Foch: „Môj stred ustupuje, pravé krídlo sa sťahuje; situácia je vynikajúca. Budem útočiť.“

Brexit môže oslabiť aj Britániu, aj Európu, taká možnosť naozaj existuje. Ale pri dobrej vôli a vedení by to mohlo viesť k demokratickej obnove celého kontinentu.

Brexit a vzostup populizmu naprieč celou Európou môžu byť príznakmi rozbitého konsenzu. Môžu však aj podnietiť stredo-pravé strany, aby boli menej politicky korektné a znovu sa stali víťazmi národných štátov.

Zápas demokracií vo svete o udržanie dlhov a deficitov na uzde a o zvýšenie produktivity môže viesť k dlhému ekonomickému úpadku. No môže tiež donútiť politických lídrov, aby boli k svojim voličom čestnejší.

V ťažkých časoch je omnoho viac ako inokedy dôležité byť statočný. Zdieľať

Rozpačitosť západného liberalizmu, s ktorou čelí hrozbám, môže byť znakom civilizačných pochybností – ale môže byť aj posledným zatmením pred úsvitom.

V ťažkých časoch je omnoho viac ako inokedy dôležité byť statočný.

Nikdy nesmieme stratiť svoju vieru vo vládu zákona, v osobnú slobodu, zastupiteľskú vládu a príťažlivosť západného spôsobu života. V tomto historickom meste s hrdosťou vyhlasujem, že stojím za Európou, pretože západná civilizácia zápasiaca o postavenie svetovej veľmoci stále zostáva najvyšším a najlepším vyjadrením univerzálneho sna o spravodlivosti, slobode a prosperite.

Našou úlohou je neohrozene hájiť spôsoby myslenia, ktoré, aj napriek všetkým výzvam, ktorým dnes čelíme, vo veľkej miere vytvorili moderný svet a toto najlepšie obdobie v ľudskej histórii. Pripomeňme si, že len pred 35 rokmi bola pitná voda dostupná menej ako polovici svetovej populácie, dnes 90 percentám. Len pred 25 rokmi 37 percent svetovej populácie žilo v absolútnej chudobe, dnes je to menej ako 10 percent. A za posledných 25 rokov sa svetová hodnota HDP na osobu zvýšila v takej miere, ako za predošlých 25-tisíc rokov.

Nikdy by sme nemali dopustiť, aby nás dnešné problémy zaslepili k včerajším úspechom a zajtrajším možnostiam.

Konzervatívci sú hrdí na to, čo sa podarilo dosiahnuť; na minulosti však staviame, nesnažíme sa ju znovu vytvoriť.

Našou úlohou je robiť v týchto časoch to najlepšie, čo vieme, rovnako ako to vo svojom období robili naši predkovia. Robiť to s presvedčením, že môžeme čeliť našim ohrozeniam, ako to robili aj oni.

Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott počas prejavu na 69. mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v sídle OSN v New Yorku 25. septembra 2014. Foto: TASR/AP

Brexit spôsobila aj európska arogancia

Pred cestou z Austrálie som požiadal našu parlamentnú knižnicu o prieskum a správu o literatúre na tému situácie po brexite. Vyplynulo z toho, že opustenie Európskej únie Britániu ekonomicky ochudobní a bude znamenať jej politickú a kultúrnu izoláciu. Tvrdilo sa, že Británia sa stane nedôležitou, zatiaľ čo Európe sa bez jej najvzdorovitejšieho člena povedie lepšie – akoby sa táto mocná krajina mala odrazu stiahnuť do svojej ulity a z Veľkej Británie sa malo stať malé Anglicko.

Za posledné desaťročie bola Británia najrýchlejšie sa rozvíjajúcou veľkou európskou ekonomikou a spolu s Francúzskom má najsilnejšie ozbrojené sily kontinentu. Ak sa teda EÚ rozhodne Britániu potrestať, potrestá samu seba. Zdieľať

Presne takýto druh arogantných nezmyslov priviedol Britov k hlasovaniu za odchod. Británia sa môže pochváliť väčším počtom držiteľov Nobelových cien než akákoľvek iná krajina okrem Spojených štátov. Za posledné desaťročie bola najrýchlejšie sa rozvíjajúcou veľkou európskou ekonomikou a spolu s Francúzskom má najsilnejšie ozbrojené sily kontinentu.

Ak sa teda EÚ rozhodne Britániu potrestať, potrestá samu seba.

Podobne ako mnohí z vás som brexit nepodporoval, povedzme, že som bol za neochotné zotrvanie. Ale my všetci musíme rešpektovať rozhodnutie občanov a jeho väčšinu zrealizovať.

V tomto nebezpečnom období svet potrebuje menej európskych systémov a viac európskych hodnôt. Európa je stále zjednotená na dôležitých veciach ako odmietanie agresie, ale menej na sekundárnych veciach, ako sú rozdielne národné prístupy v domácej politike. 

Je zrejmé, že podrobnosti brexitu budú záležať na vyjednávaní medzi britskými a európskymi zástupcami počas nasledujúcich dvoch rokov. Je ale tiež úplne jasné, že kým sa niečo konkrétne nezmení, všetko zostáva po starom.

Štát alebo kontinent, ktorý nevie ukontrolovať, kto vstupuje na jeho územie, v konečnom dôsledku stratí kontrolu nad svojou budúcnosťou. Zdieľať

V Británii sa viac nebudú automaticky aplikovať žiadne nové smernice Bruselu a britské súdy nebudú podliehať európskym. Ale niet rozumného dôvodu, prečo by mal britský tovar stratiť voľný prístup do Európy a európsky tovar voľný prístup do Británie, keďže voľný kontinentálny obchod je v záujme všetkých. Niet rozumného dôvodu, prečo by britské akademické tituly nemali byť uznávané v Európe a európske v Británii, keďže je v záujme všetkých, aby sa maximalizovala využiteľnosť talentov. A tiež niet rozumného dôvodu, prečo by Briti nemohli bežne pracovať v Európe a Európania v Británii, keďže takáto výmena je výhodná pre podobne zmýšľajúce krajiny.

Keď Británia prestane finančne dotovať ostatné krajiny Európy, môže k tomu pristúpiť aj Nemecko a uprednostniť vlastných daňových poplatníkov, ktorí nedopustia neefektivitu či zlyhanie.

Európa sa migračnej kríze musí postaviť

Predpokladám, že najväčším rozdielom situácie po brexite bude vízová povinnosť pre občanov iných krajín usilujúcich sa o dlhodobý pobyt. Nemusí to znamenať koniec voľného pohybu (skôr koniec nekontrolovaného pohybu), ale prečo by si každá krajina nemala udržať právo posledného slova v tom, kto vstúpi na jej územie?

Ako slávne povedal bývalý premiér mojej krajiny John Howard: „Mali by sme určovať, kto prichádza do našej krajiny, aj podmienky, za akých prichádza.“

Štát alebo kontinent, ktorý nevie ukontrolovať, kto vstupuje na jeho územie, v konečnom dôsledku stratí kontrolu nad svojou budúcnosťou.

Briti nie sú proti Európe ani proti migrácii, hlasovali proti strate kontroly. Zdieľať

Vyhliadka miliónov nových Európanov prichádzajúcich z Blízkeho východu a Afriky a prúdiacich do Británie bola podľa môjho názoru tým, čo pretlačilo hlasovanie o brexite nad hranicu úspešnosti.

Briti nie sú proti Európe ani proti migrácii, hlasovali proti strate kontroly. Nekontrolovaná migrácia brexit nespôsobila, len dotlačila Britov k tomu, aby si vzali svoju suverenitu späť.

Vôľa poskytnúť lepší život ľuďom prichádzajúcim zo zbedačených miest je, samozrejme, slušná a humánna. Ale len čo idú ľudia ďalej ako iba do prvých bezpečných krajín, prestávajú byť uchádzačmi o azyl a stávajú sa z nich tzv. ekonomickí migranti.

Päťsto miliónov Európanov by aktuálne prílivy pravdepodobne vedelo absorbovať v priebehu niekoľkých rokov – za predpokladu, že novoprichádzajúci by vstupovali riadnym spôsobom a nevlamovali sa. Minuloročný milión ľudí prichádzajúcich na člnoch a takmer milión po súši však vyzerá ako pokojná invázia.

Ľudia, ktorí nie sú v bezprostrednom nebezpečenstve, musia byť na európskych hraniciach vrátení späť. Ľudia zachytení v Stredozemnom mori musia byť vrátení na miesta, odkiaľ vyrazili. Zdieľať

Niektorí tureckí lídri už dokonca vyzvali moslimov, aby si vzali späť časti Európy. Medzi migrantmi sa tiež nachádzajú vojaci kalifátu usilujúci sa o vyvolávanie chaosu. Mnohí z tých, ktorí sa cez Stredozemné more preplavili na člnoch alebo kričia pred európskymi bránami, vyzerajú byť pripravení pripojiť sa k rozhnevanej najnižšej spoločenskej vrstve.

Príliš veľa ich neprichádza s vďačnosťou, ale s hnevom a dožadovaním sa toho, že Európa by im mala pripraviť cestu.

Časom sa z toho stane existenciálna výzva. A ak sa tomu Európa nepostaví – ako ukazuje brexit a opätovné zavádzanie hraničných kontrol –, jednotlivé krajiny budú trvať na tom, že sa s tým vysporiadajú svojím vlastným spôsobom.

Nepokoje na hraniciach medzi Macedónskom a Gréckom 10. apríla 2016. Foto: TASR/AP

Ako sme to riešili v Austrálii

Dnešná Austrália je národom imigrantov. Dobre si uvedomujeme, že ľudia z Afriky a Blízkeho východu majú všetky dôvody na to, aby sa usilovali o lepší život – ale nemajú právo požadovať, aby im ho zaobstarala Európa.

Európske námorné sily musia robiť to, čo je ich humanitárnou povinnosťou, a zachraňovať ľudí, ktorí by sa inak utopili. Ale tým, že ich berú do Talianska a Grécka, iba zaručujú, že sa na túto nebezpečnú cestu vydajú ďalší.

Nelegálne člny sme na mori zastavili a eskortovali späť do vôd Indonézie. Ak sa člny potápali, mali sme pripravené záchranné plte, aby sa ľudia mohli bezpečne vrátiť na východiskové miesta. Zdieľať

Kým si budú ľudia myslieť, že vstup do Európy znamená zostať v Európe, dovtedy budú prichádzať. Posielanie takýchto ľudí do ďalších európskych krajín problém nevyrieši, akurát ho rozšíri.

Ľudia, ktorí nie sú v bezprostrednom nebezpečenstve, musia byť na európskych hraniciach vrátení späť. Ľudia zachytení v Stredozemnom mori musia byť vrátení na miesta, odkiaľ vyrazili.

Túto krízu nie je možné manažovať. Treba ju vyriešiť.

To je to, čo za mojej vlády urobila Austrália: nelegálne člny sme na mori zastavili a eskortovali sme ich späť do vôd Indonézie. Ak sa člny potápali, mali sme pripravené veľké oranžové záchranné plte, aby sa ľudia mohli bezpečne vrátiť na východiskové miesta.

Uvedomoval som si, aké riziká to prinášalo pre našich zamestnancov. Vedel som, akú škodu to môže spôsobiť vo vzťahoch s Indonéziou. Bol som si vedomý pobúrenia, aké to vyvolá medzi dobromyseľnými aktivistami. Ale jednoducho sa to muselo urobiť.

Tým, že sme zastavili člny, sme boli schopní zvýšiť náš skutočný príjem utečencov, pretože sa už o to stará austrálska vláda, nie pašeráci ľudí. Zdieľať

Účinná ochrana hraníc nie je pre citlivky, je však absolútne nevyhnutná pre ochranu životov a zachovanie národov.

Tým skutočne súcitným skutkom je zastavenie člnov a zastavenie úmrtí. Po viac ako dvoch rokoch sa dnes do Austrálie neplavia žiadne nelegálne člny a potápania sa zastavili. A tým, že sme zastavili člny, sme boli schopní zvýšiť náš skutočný príjem utečencov, pretože sa už o to stará austrálska vláda, nie pašeráci ľudí.

Európske výzvy sú väčšie a odlišná je aj geografia, ale pri správnej vôli a organizácii nie je dôvod, prečo by nemohlo dôjsť k podobným úspechom. Lídri kontinentu však musia byť presvedčení, že zastavenie pašovania ľudí, zastavenie úmrtí na mori a ochrana európskeho spôsobu života je správna a morálna vec.

Musíte si zvoliť medzi presvedčením tých, ktorí požadujú vstup, a väčším presvedčením, že máte právo povedať „nie“.

Je potrebné ukončiť vnútorné pochybnosti o oprávnení európskych národov udržať si svoj charakter, či už jednotlivo, alebo spoločne.

Inštinkt mi hovorí, že najlepšie predpoklady na ukončenie tejto krízy majú tí, ktorí majú najväčšiu vieru v Európu slobodnej diskusie, vedeckého výskumu a demokratického pluralizmu. Takúto Európu obdivuje svet a k takejto sa Británia pripojila.

Tony Abbott na konferencii AECR 17. septembra 2016 v Prahe. Foto: aecr.eu

Musíte vedieť, čo treba meniť a čo zachovať

Otázka pre nás demokratických lídrov znie, ako najlepšie si môžeme získať dôveru našich občanov? Stredo-praví lídri bývajú dobrí v presadzovaní národnej bezpečnosti a maximalizovaní prosperity. Našou dnešnou výzvou je presvedčiť ľudí, že nám môžu veriť rovnako aj v ochrane sociálnej štruktúry.

Lídri kontinentu musia byť presvedčení, že zastavenie pašovania ľudí, zastavenie úmrtí na mori a ochrana európskeho spôsobu života je správna a morálna vec. Zdieľať

Súčasťou toho je uvedomenie si „tajomných spoločenských väzieb“, ktoré udržujú spolu ľudí a národy. Moderná Európa sa mohla rozvinúť na niečom, čo bolo príbuzné starému významu kresťanstva, ktoré vedelo presiahnuť národné lojality.

Som si istý, že podľa mnohých ľudí existuje niečo ako európska identita. To však vždy koexistuje s niečím starším, hlbším a mocnejším: s pocitom spolupatričnosti a prepojenosti, ktorý vytvarovali zdieľané hodnoty, spoločná história a rovnaký jazyk. Úspešní ľudia (povedzme, že svetoobčania) ľahko podcenia emocionálne puto k národnému štátu, za ktorý vedia občania stále položiť svoj život.

Populizmu musíme, samozrejme, čeliť, ale ak sa uvedomelý stredný prúd vysmieva z toho, čo ľudí skutočne znepokojuje, populizmus porastie. S ľuďmi treba rozprávať a upútať ich, nie ich prekričať alebo urážať ich inteligenciu popieraním toho, čo vidia na vlastné oči.

Nesúhlas s bruselským riešením migračnej krízy dosahuje vysokých 94 percent v Grécku, 88 percent vo Švédsku a 77 percent v Taliansku.

Porozumenie obavám ľudí z migračnej krízy by nám mohlo pomôcť vybudovať dôveru pri iných zmenách, hlavne ekonomických, ktoré treba zaviesť. Globalizácia spôsobila, že väčšina ľudí zbohatla, no niektorí schudobneli a niekoľko problémov tretieho sveta sa prenieslo do európskych miest. Nemôžeme byť ľahostajní k obavám ľudí, ak ich žiadame znášať krátkodobé bolesti kvôli dlhodobému spoločnému profitu.

Čím jasnejšie bránime hodnoty a spôsob života našich občanov, tým dôveryhodnejší môžeme byť v presadzovaní veľkej pravdy Edmunda Burka, že niektoré veci sa musia meniť tak, aby tie, na ktorých naozaj záleží, sa meniť nemuseli.

Mohlo by vzniknúť viac pracovných miest, ak znížime byrokraciu, ktorá dusí podnikanie. Môžu sa zvýšiť mzdy, ak zvýšime produktivitu. Môžeme znížiť dane, ak budeme disciplinovaní vo výdavkoch. Môže byť viac spravodlivých a humánnejších spoločností, ak od všetkých našich občanov budeme vyžadovať dodržiavanie pravidla „ži a nechaj žiť“. A takisto môžeme zvládnuť výzvy, ktorým čelí náš spôsob života, ak budeme takí oddaní našim hodnotám, ako sú naši kritici a nepriatelia tým svojim.

Na svoje hranice postavte stráže a veľmi uľavíte úzkosti, ktorá zachvátila tento veľký kontinent. Zdieľať

Austrálske stredo-pravé strany sa zastávajú ekonomického liberalizmu a sociálneho konzervativizmu. Sú za pragmatický liberalizmus a citlivý konzervativizmus, pretože ekonomická dynamika a spoločenská stabilita predstavujú to, čo obyčajne poskytuje najlepší život väčšine ľudí.

Aspoň v Austrálii platí, že pravý stred vie, čo môže a čo nemôže zmeniť. Nevieme veľmi zmeniť klímu a nemali by sme sa stavať proti trhom. Ale aký je zmysel vlády, ak nevie zabezpečiť hranice a kontrolovať migráciu?

Toto je lekcia, ktorú moja časť nového sveta azda môže ponúknuť vašej časti toho starého. Na svoje hranice postavte stráže a veľmi uľavíte úzkosti, ktorá zachvátila tento veľký kontinent.

Tony Abbott
Autor bol v rokoch 2013 – 2015 premiérom Austrálie. Je absolventom politológie, filozofie a ekonómie na Oxfordskej univerzite, s manželkou Margaret má tri dcéry.

Text je prepisom príhovoru, ktorý autor predniesol 17. septembra 2016 na konferencii Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR) v Prahe. Uverejnené so súhlasom AECR, preložil L. Obšitník, medzititulky redakcia.

Pokračovať v čítaní článku môžete kliknutím na tlačítko Čítať ďalej.
Bez naších podporovateľov by tento článok nebol.

Ak nás už podporujete, chceme vám poďakovať.
Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť priamo tu.

Podporiť Postoj Čítať dalej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo