Bývalý šéf veterinárov Bíreš o slintačke Nehovorme, že to máme pod kontrolou. Vírus je nevyspytateľný, v slame prežije aj štyri mesiace

„Pokiaľ si tí, čo opatrenia vydali, myslia, že sú dostatočné, v poriadku, ale v ostatných krajinách, kde nákazu ani nemajú, vidíme iné kontroly. My sme k takým kontrolám stále nepristúpili. Či už hovoríme o pohybe ľudí, alebo krmív. My sme okrem transportu zvierat dali ostatné veci nabok,“ hovorí veterinár, vedec a vysokoškolský pedagóg profesor Jozef Bíreš.

V úradníckej vláde Ľudovíta Ódora zastával post ministra pôdohospodárstva. Od roku 2010 do roku 2023 bol ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Z postu ho odvolal súčasný minister za Smer Richard Takáč. Ako podľa neho zvláda minister súčasnú situáciu? Kde vláda spravila chyby? Ako sa vírus slintačky a krívačky šíri? A kedy môže byť kríza zažehnaná?

Ešte 20. marca ste pre portál Poľnoinfo.sk povedali, že v prípade nákazy slintačky a krívačky objavenej na slovensko-maďarských hraniciach ide o všetko. Dnes je nákaza už u nás. Zvládame to?

Zvládame to dovtedy, kým to zostane na tých troch farmách a pokiaľ sa nám čo najskôr podarí bezpečne usmrtiť všetky zvieratá, ktoré na nich sú. Vtedy poviem, že sme to úspešne zvládli. Prajem si, aby to bola už konečná, ale vzhľadom na to, že táto choroba má inkubačnú lehotu od nakazenia dva až 14 dní, je veľmi predčasné povedať, že je to už v poriadku.

Viem, v akej pozícii sú farmári, veterinárni lekári, ktorí momentálne musia robiť na pokraji svojich síl. Bodaj by sa to už skončilo!

Takže až o dva týždne môžeme povedať, ako sme to ustáli?

Ešte si dva týždne počkajme.

Keď bola slintačka na území Československa v polovici 70. rokov 20. storočia a napadnuté boli takmer dve stovky chovov, v karanténe boli celé dediny. Je predčasné povedať, že toto sa nezopakuje?

Buďme opatrní a radšej nehovorme, že chorobu máme pod kontrolou, lebo ide naozaj o tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na realite. Vírus je nevyspytateľný a využije všetky možnosti, aby mohol prežívať ďalej. Vo vonkajšom prostredí, napríklad v sene či v slame, dokáže v závislosti od klimatických podmienok prežívať aj štyri-päť mesiacov. Takže aj keď na prvý pohľad sme si mysleli, že sme to už zlikvidovali, vírus môže byť ešte niekde schovaný a môže dôjsť znova k nakazeniu.

Stále hovorím, že vírus je pred nami, potrebujeme ho predbehnúť a urobiť hermetické uzavretie, aby sa nešíril ďalej. 

V 70. rokoch sa v Československu farma so slintačkou v momente uzatvorila, farmu mali pod kontrolou vojaci či policajti a ľudia, ktorí na ňu vstúpili, nevyšli skôr, pokiaľ nákaza nebola úplne zlikvidovaná. Kým chov nebol čistý, niekedy to boli aj mesiace. Dnes sa na to pozeráme iným okom. Mobilita ľudí stále prebieha za prísnych podmienok dezinfekcie, ale nie je stopercentná záruka, že človek vírus neprenesie.

Ten pohyb ľudí je problém?

Po potvrdení nákazy na troch farmách nastal určitý reštart. Na hraniciach aj na samotných farmách sa už viac aplikujú samotné opatrenia, ktoré bolo treba robiť predtým.

Treba v opatreniach ešte pritvrdiť?

Hoci sme pred päťdesiatimi rokmi mali iné myslenie, technické podmienky či zázemie, v niečom to malo opodstatnenie.

Pochybila vláda, keď včas hermeticky neuzavrela chovy a nerobila hneď prísnejšie kontroly na hraniciach s Maďarskom?

Je priestor urobiť revíziu toho, aké opatrenia sa zaviedli od siedmeho marca a kde to mohlo byť lepšie, aby tento stav nenastal. Treba zhodnotiť, ktorá oblasť nebola dostatočne pokrytá a bezpečná, aby vírus nešiel ďalej. Vedia to posúdiť tí, ktorí stanovili opatrenia a kontrolujú ich. Hovoriť len o pochybeniach nie je na mieste.

Ako v tomto smere vnímate slová svojho nástupcu na čele Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martina Chudého o tom, že k žiadnym pochybeniam nedošlo a nemalo zmysel dezinfikovať kamióny z Maďarska, keď išli bez zvierat?

Je to jeho názor, nechcem ho kritizovať, ale vzorom bol prístup Poliakov, ktorí od siedmeho marca zaviedli na poľsko-slovenskej hranici kontroly a robili aj dezinfekciu rizikových vozidiel. Nie je dôležité len to, či sa na korbe vozidla vezú zvieratá, ktoré majú ísť naspäť do Maďarska. Aj pri prázdnych vozidlách bolo treba skontrolovať, aká dezinfekcia bola urobená.

Tu nejde len o vozidlá, ktoré prevážajú zvieratá, ale aj o tie, ktoré vozia krmivá či momentálne v mohutnom množstve dezinfekčné látky a rohože z Maďarska. Aj tieto vozidlá, ktoré teraz vo veľkom prichádzajú na farmy, treba kontrolovať. Nehovoriac o ľuďoch, keďže na farmy v maďarsko-slovenskom pohraničí dennodenne dochádzajú pracovníci aj z Maďarska. Treba posudzovať aj to, či človek môže ísť teraz na túto farmu. 

Všetko je to infekčný reťazec, kde každý článok môže pri prenose infekcie zohrávať veľmi dôležitú úlohu.

Mala by teda vláda sprísniť kontroly na hraniciach?

Pokiaľ si tí, čo opatrenia vydali, myslia, že sú dostatočné, v poriadku, ale v ostatných krajinách, kde nákazu ani nemajú, vidíme iné kontroly. My sme ani teraz až k takýmto kontrolám nepristúpili. Či už hovoríme o pohybe ľudí, alebo krmív. My sme okrem transportu zvierat dali ostatné veci nabok.

Ako si v tejto chvíli počína minister pôdohospodárstva Takáč?

Uvedomil si, že je to vážna situácia a treba ju zvládnuť, pretože živočíšna výroba aj celkovo potravinársky priemysel na Slovensku nie sú v až takej dobrej kondícii. A keď teraz prišla ešte slintačka a krívačka, farmári a potravinári sa znovu dostávajú do ekonomických rizík. Keď vám usmrtia 500-tisíc kusov zvierat, reštart z vlastných prostriedkov je nemožný. Vzhľadom na charakter choroby a zastavenie jej šírenia musí byť dobytok utratený.

Vláda už avizovala kompenzačné opatrenia. Štát môže farmárom zaplatiť až sto percent trhovej ceny zvierat.

A je to absolútne na mieste. Tieto farmy bez podpory štátu neobnovia chov. Miera odškodnenia by mala byť rovnaká, či ide o menšieho, alebo väčšieho farmára, netreba tam vôbec robiť rozdiely. Aj farmár, ktorý má len 20 kusov dobytka, má dostať za kus rovnaké peniaze ako ten veľký. Rýchle odškodnenie je základ, aby sa chovy dokázali čo najrýchlejšie vrátiť k produkcii. Aj to však môže potrvať tri mesiace až polrok, kým bude farma úplne čistá.

Príznaky nákazy sa ako prvé objavili na juhoslovenských farmách, ktoré patria rodine Tkáčovcov z investičnej skupiny J&T či Poľnohospodárskemu družstvu v Jurovej v obci Baka, ktoré ovláda veľká agrárna skupina EXATA Jána Sabola a Oszkára Világiho. O čom to vypovedá? Nepodcenili opatrenia?

Mali smolu, že sú v pohraničí a boli prví. Opatrenia neboli ešte dostatočné, aby sa vírus na ich farmu nedostal.

Stále však prevládajú názory, že vírus by sa sem dostal vzduchom tak či tak. Sedí to?

Každý vírus sa prenáša aj vzduchom, ale treba hľadať aj iné cesty, ako sa sem dostal. Keby sme riešili prenos nákazy len vzduchom, asi by bol dnes vírus už trošku ďalej.

Ako sa ochorenie teraz v Maďarsku objavilo? Poznáme už jeho pôvod?

Je veľmi ťažké zistiť cestu a pôvod nákazy, v tomto prípade vírusu slintačky a krívačky. Keď sa začal africký mor na východe pri Trebišove, vedeli sme, že to prišlo z Maďarska, ale pomenovali sme aj iné možné cesty, ako diviak, obchodovanie s domácimi ošípanými či pohyb ľudí. Je to veľmi dôležité, len sa to väčšinou ťažko zisťuje.

Keď bola podobná infekčná epizóda slintačky na Britských ostrovoch, takisto tam pomenovali tri pravdepodobné cesty – únik vírusu z diagnostického laboratória, ilegálny transport mäsa a kuchynský odpad z lietadiel. Nevylúčila, ale ani sa nepotvrdila jediná cesta. Bolo by fantastické, keby sa aj v tomto prípade dokázal nájsť zdroj nákazy, ale bude to zrejme veľmi ťažké. Najskôr musia povedať maďarskí kolegovia, odkiaľ to dostali.

A majú to už v Maďarsku pod kontrolou?

Momentálne áno. Ohnisko zlikvidovali a nehlásia ďalšie, ale takisto to vyžaduje dlhší čas, aby to vedeli jednoznačne potvrdiť.

Čo všetko mohlo slintačku preniesť na Slovensko okrem vzduchu a zvierat?

Sú to neošetrené potraviny, najmä mlieko a mäso, je to krmivo, dopravné prostriedky, môžu to byť aj zvieratá, ktoré nie sú vnímavé na slintačku a krívačku, teda napríklad túlavé psy, mačky, hlodavce, ktoré sa nenakazia, ale prenášajú vírus na povrchu tela, rovnako ako ľudia. Tých zdrojov je neskutočne veľa.

Nemá aj v tomto prípade na prežitie vírusu vplyv slnečné žiarenie?

Slnko zohráva svoju úlohu. Ale od soboty máme zamračené počasie, s dažďami môže potrvať týždeň, čo sú pre vírus optimálne podmienky. Keby intenzívne svietilo slnko, jeho prežitie vo vonkajšom prostredí by bolo obmedzené a v priebehu dvoch-troch dní by ho napríklad na povrchu pôdy slnečné lúče zabili.

Prečo sa v Európskej únii proti ochoreniu zvieratá neočkujú?

Európska únia zakázala vakcináciu v roku 1992, pretože situácia bola priaznivá. Únia prešla na model ochrany zvierat pred zavlečením. Má to dve stránky. Jednou je, aby sa farmári o dobytok starali a dávali pozor, aby sa choroba nešírila, a druhá vec je, že ani samotná vakcinácia nie je stopercentná. Vždy sa aj medzi vakcinovanými zvieratami nájdu jedince, ktoré určitý čas vylučujú vírus, a môže tak dôjsť k nakazeniu. 

Nehovoriac o téme medzinárodného obchodu, keďže sú krajiny ako Nový Zéland, ktoré nikdy nemali slintačku a krívačku, alebo Kanada, Austrália, ktoré nedovolia dovoz živých zvierat ani mäsa z krajín, kde sú buď prípady nákazy, alebo sa v nej proti vírusu dobytok vakcinuje. Experti Európskej komisie vtedy tiež spočítali, že by sa očkovanie finančne nevyplatilo a ešte by sa aj zamedzilo voľnému obchodu.

Portál Euractiv priniesol informáciu, že obchodná bilancia Slovenska s agrokomoditami sa prepadla na mínus 2,4 miliardy eur. Medziročne narástla o vyše 400 miliónov, čo je rekord minimálne za desať rokov. Vy ste povedali, že po nákaze bude naše chudobné poľnohospodárstvo ešte viac krvácať. Aké dôsledky očakávate?

Túto negatívnu bilanciu nákaza určite navýši, ale prečo aj bez nej neustále narastá, to je vec, ktorú musí vysvetliť pán minister.

Ustojí to minister?

To je vec vládnucich strán. Mne neprináleží vyjadrovať sa k tomu, nepotrebujem z toho vyťažiť žiaden politický kapitál, nemám prečo. Skôr chcem krajine prispieť odbornými radami a skúsenosťami, ktoré som získal.

Obrátili sa na vás aj predstavitelia súčasnej vlády alebo vám volajú farmári?

Od piatka mi vyzváňa telefón 24 hodín v kuse, ľudia sa pýtajú, ale ide najmä o kolegov, veterinárnych lekárov, farmárov a potravinárov. Už by som aj niekedy najradšej nezdvihol, ale chcem pomôcť túto situáciu vyriešiť.