„Byť ministrom nikdy nebolo mojím prioritným záujmom. Niekoľkokrát som to odmietol,“ hovorí poslanec Hlasu Ján Ferenčák, prečo sa namiesto Samuela Migaľa nestal ministrom investícií práve on. V rozhovore vysvetľuje, kedy a v čom sa politicky rozišiel so svojimi rebelujúcimi kolegami, z ktorých sa stali členovia vlády.
„Ja si vážim slová, ktoré vyslovujem, pretože vás môžu takto dobehnúť. Potom sa stávate nedôveryhodným a ako politik strácate hodnotu,“ hovorí na margo ostrých vyjadrení svojich bývalých parlamentných spojencov.
Prečo tvrdí, že jeho rebelstvo sa už skončilo? Pri akých hlasovaniach sa môže koalícia na neho ešte spoľahnúť? Kedy sa cítil akoby vylúčený z Hlasu, čo strane vyčíta a prečo v nej zostáva?
Svojím vyjadrením som jasne povedal všetko. Ak niekto nechce funkcie, tak ich nezoberie. Takže platí, že tí, čo chceli funkcie, tí ich dostali. Ja ostávam poslancom Národnej rady, primátorom Kežmarku aj predsedom výboru pre európske záležitosti. Moje vyjadrenia a hodnoty sa od začiatku nezmenili, zostávam v tom konzistentný a môžete ma s tým, čo som povedal, konfrontovať.
Ja som nezmenil ani slovo. Slová sú veľmi dôležité, a ak niečo raz poviem, musím si za tým stáť. Vidíte, že politika je dnes o tom, že každý deň môžete zmeniť názor. U mňa toto samozrejmosť nie je, tak ma vychovali rodičia a to si chcem aj udržať. Ja som sa ráno pozrel do zrkadla a bol som sám so sebou spokojný.
Je to individuálna otázka pre každého, ale ja by som pri takom rozhodnutí so svojimi hodnotami zo seba dobrý pocit nemal. Preto pri každom rozhodnutí rozmýšľam, či mi stojí za to, aby som mal zo seba zlý pocit a sám seba by som si viac nevážil. V tomto prípade som so sebou spokojný. Nemôže byť našou spoločenskou hodnotou len nejaká pozícia či peniaze.
Mojím hlavným záujmom je obhajovať občanov, ktorí mi dali svoj hlas nielen ako poslancovi Národnej rady, ale aj ako primátorovi Kežmarku. To som hovoril od začiatku a stojím si za tým. Hoci ponuky na stole boli a mohol som počas tohto obdobia ikskrát prijať rôzne funkcie, neurobil som to.
Nezobral som ho, pretože byť ministrom nikdy nebolo mojím prioritným záujmom. Niekoľkokrát som to presne z tohto dôvodu odmietol. Ale nerád by som vynášal z toho, čo prebiehalo za zatvorenými dverami. Výsledok je taký, aký je. Čo poviem, za tým si stojím a na tom trvám. Mne nikdy nešlo o osobný prospech ani o funkcie.
Neviem sa k tomu vyjadriť. Vnímam to ako ich komunikačnú stratégiu potom, čo sa udialo. Ja som osoba, ktorá sa nebojí zodpovednosti, už 11 rokov riadim mesto, rád prijímam zodpovednosť, ale nie za takýchto podmienok.
My sme sa hodnotovo rozišli v posledných dňoch a chvíľach, pretože ich požiadavka či dokonca podmienka na pokračovanie v spolupráci bola taká, že musím vystúpiť zo strany Hlas a vstúpiť s nimi do pripravovaného projektu a byť jedným zo zakladajúcich členov. Toto pre mňa bola opäť červená čiara. Od začiatku som tvrdil, že som v strane Hlas a ostávam v nej. Oni si už svoju budúcnosť vyriešili tak, ako si ju vyriešili, preto som sa s nimi rozdelil. Pánom som poprial, nech sa im darí a nech si hľadajú svoju cestu.
To ukáže čas, môžem im len popriať, nech naplnia svoje vízie a ambície. Ak budú úspešní, bude to prínos pre regióny, obce, pre celé Slovensko. Je to náročný a veľmi dôležitý rezort. Oni sa tam ocitli, prijali funkcie, ale ako povedal premiér, zodpovednosť za konanie si nesú sami.

Ján Ferenčák. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Ja si vážim slová, ktoré vyslovujem, pretože vás môžu takto dobehnúť. Potom sa stávate nedôveryhodným vo svojich vyhláseniach a vtedy ako politik strácate hodnotu. Ja som takúto 180-stupňovú otočku neurobil. Vidíte, sú politici, ktorí dokážu robiť takéto salto mortale každý deň, a sú takí, ktorí to robia v nejakých intervaloch, ale ja na rozdiel od nich chcem byť politikom, ktorý podobné salto mortale neurobí nikdy.
Pán prezident má môj rešpekt, preto nebudem verejne komentovať vyjadrenie jeho názoru, pokladám to za nedôstojné.

Stále si stojím za tým, že vylúčiť dvoch poslancov zo strany nebolo správne, bola to chyba, ktorá zbytočne oslabila vládnu koalíciu, dostala ju do krízy a následne to musel riešiť premiér, ktorý na rozdiel od predsedu Hlasu naozaj veľmi konštruktívne a ochotne rokoval o všetkých témach. Veľa sa pýtal, aj ja som sa s ním rozprával o tom, ako situácia vznikla, a on to chcel riešiť. Môžem len vyjadriť rešpekt, ako sa mu podarilo opäť zastabilizovať 79 poslancov.
Ale ja som neodišiel zo strany Hlas, naďalej som jej súčasťou, som v predsedníctve a bez nich som bol 77. poslancom vládnej väčšiny. To, že sa dvaja nezaradení poslanci rozhodli ísť do exekutívy, to bola dohoda medzi nimi dvoma a premiérom Slovenskej republiky. So mnou to nemá nič spoločné.
Správne ste to definovali. Od začiatku som tvrdil, že som chcel byť premostením, aby aj táto dvojica podporovala vládnu koalíciu. Situácia dopadla tak, že som sa na istý čas ocitol aj s nimi akoby mimo vládnej koalície, a bolo to aj pre mňa prekvapujúce, prečo ma takto kolegovia vyčlenili. Doteraz som to nepochopil, pretože zablokovať zmenu európskeho výboru kvôli hodnotám je principiálna vec a strana Hlas by sa za mňa mala razantnejšie postaviť a nie ma ešte vylučovať zo svojich radov. Ale o tom, kedy som z rokovaní vypadol, som už hovoril.
Je to tak. Keď chceli oslabiť európsky výbor, bol som sklamaný, že nikto z Hlasu okrem tejto dvojice sa ma nezastal. Predsa ako strana Hlas by sme mali deklarovať, že európske ukotvenie Slovenska je nemenné. Sú určité hranice, keď by sa aj Hlas mal vyhraniť. Očakával, že sa celá strana za mňa postaví, nie, že to schvália. Tak som sa stal rebelom len preto, že som povedal, že to nie je správne.
Ale to neznamená, že mám zo strany ísť preč, hoci som na svojom postoji nič nezmenil. Ja som bol zakladajúci člen strany, jeden z Pelleho jedenástky.
V Hlase niektorým členom zazlievam, že vo veciach, ako je zakotvenie v transatlantických štruktúrach či v principiálnych sociálnodemokratických témach, sa odklonili od princípov, na ktorých bola strana zakladateľom založená. Mali by sa vrátiť ku koreňom.

Ján Ferenčák. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Tomu, čo bolo na začiatku, stále verím a dúfam, že sa mi to podarí v Hlase opäť oživiť. Treba sa vrátiť k problémom bežných ľudí, nie akceptovať politiku, ktorá je nastoľovaná inými. Nie som stotožnený so súčasnou politikou Hlasu, musíme tvoriť vlastnú politiku, upustiť od tvrdých, až agresívnych vyhlásení, ktoré nie sú Hlasu vlastné.
Všetky moje výhrady pozná predseda strany, ako aj členovia predsedníctva, ktorým som to povedal. Zároveň to neznamená, že keď mám iný názor, tak mám zo strany odísť a vstúpiť do iného projektu. A pre iný názor na niektoré veci zo strany nebudem odchádzať ani meniť svoju rétoriku.
Nuž, to uvidíme, keď budeme spolu. Nemám voči nikomu nič osobné. Bol som si vedomý dôsledkov, ale v princípoch človek nesmie uhnúť. Som s tým vyrovnaný a stotožnený. Viem, kedy sa mám za veci postaviť a nepočúvať palec. Pevne verím, že v snahe vrátiť sa ku koreňom strany nezostanem sám, nájdu sa ďalší, ktorí to vidia rovnako ako ja, a vytvoríme spolu nejakú myšlienkovú skupinu.
Nie. Veď rebelom som sa stal preto, že pán Glück do školského zákona dal pozmeňujúci návrh, aby nielen predseda vlády, ale ani vládni činitelia nemuseli chodiť na európsky výbor, s čím som nesúhlasil a voči čomu som sa jasne vyhranil. Preto to dospelo k tomu, že som bol jeden z tých, ktorí zablokovali hlasovanie o tomto zákone, a práve preto tento zákon dodnes nebol prijatý.
Neprejde. Jednou z mojich podmienok, aby som vládu ďalej podporoval, bolo, aby európsky výbor mal ďalej svoje postavenie ako predtým, pretože to považujem za základnú hodnotu parlamentu, ktorý je v parlamentnej demokracii nadradený vláde. Práve tento výbor je vo veci nášho ukotvenia v EÚ a NATO v súčasnom období kľúčový a kontrolný vo vzťahu k vláde.
Oslabenie európskeho výboru by bolo celkovým oslabením postavenia parlamentu, preto to bola u mňa hodnotová vec, proti ktorej som sa postavil. A záver je taký, že pán Glück tento pozmeňujúci návrh stiahne a nič nebude brániť tomu, aby sa školský zákon prijal. Moje rebelstvo splnilo účel a dokázal som obhájiť funkciu výboru.
Takto som sa k nej dostal a týmto sa to uzavrie. Moje hodnotové nastavenie sa nezmenilo a vybojoval som, že európsky výbor bude naďalej strážcom nášho ukotvenia v euroatlantických štruktúrach a premiér naň bude chodiť naďalej. A bude to aj komunikačná platforma pre koalíciu a opozíciu, kde sa dajú vydiskutovať aj témy, ktoré by sa inde nedali. Mojou úlohou je depolarizovať súčasnú spoločnosť.
Je to relatívne, pre niekoho je to veľa, pre niekoho málo. Od začiatku vravím, že podporujem programové vyhlásenie vlády, že má pre mňa význam, aby túto vládnu podporovalo 79 poslancov, a povedal som, že urobím pre to všetko. Všetko dodnes platí, inak by bola vládna koalícia veľmi krehká a nebola by schopná vykonať svoj mandát, ktorý dostala na štyri roky. Nič som na svojich slovách a vyjadreniach nezmenil a všetko platí.

Ján Ferenčák. Foto: Postoj/Andrej Lojan
To bola čistá špekulácia. Koaličná zmluva hovorí jasne, že nominant na predsedu parlamentu bude zo strany Hlas a tá na tento post nominovala Richarda Rašiho. On do tajnej voľby ide a po obnovení sedemdesiatdeviatky to bude mať ľahšie.
Rešpektujem nomináciu aj ambíciu pána Rašiho. Osobne nemám s touto nomináciou problém, viem si predstaviť, že ho podporím, ale nemám rád, keď niekto vopred deklaruje svoj postoj, keď ide o tajnú voľbu, a potom po hlasovaní zistíte, že to tak nie je. To sa nám v parlamente stalo už niekoľkokrát, aj pri pánovi Glückovi.

Opozícia sa zlepšuje, keďže nemôže ani sama sebe dôverovať. Zvolila si účinnejšiu stratégiu a teraz sa ukážu vládni poslanci.
Trvám však na tom, že najlepším kandidátom by bol Matúš Šutaj Eštok. Keby bol predsedom parlamentu, nestali by sa problémy, ktoré tu mesiace riešime pre nejednotnosť klubu. Nemôžete riadiť silné ministerstvo, byť zároveň predsedom strany a ponechať svojich poslancov, nech si v parlamente žijú svojím životom. On by mal garantovať ako predseda strany stabilitu svojho klubu a inak sa to nedá. A on to vie.
Preto si viem predstaviť aj Richard Rašiho, ale počkajme si na tajnú voľbu.
Podporím zákony, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, ale zákony mimo tohto rámca budem pozorne sledovať a nie vždy ich podporím. Nebudem teraz tvrdiť, že sa mi všetko znova páči, že pani ministerka kultúry je najlepšia manažérka, lebo s čím som nesúhlasil doteraz, s tým nebudem súhlasiť ani naďalej. Ale podporujem vládnu koalíciu, lebo k nej nevidím alternatívu.
Keby boli dnes voľby, ani opozícia by nebola schopná zostaviť vládu bez Igora Matoviča a jeho návrat si naozaj nikto nepraje. To bola jedna veľká katastrofa a to je aj dôvod, prečo chcem, aby táto vláda dovládla a doručila pozitívne výsledky.
Konkrétne v tejto téme, či existuje len muž a žena, nevidím nič iné. Súhlasím s tým, veď sú len dve pohlavia, a s takouto zmenou ústavy nemám problém, ale nie je to jediný bod, takže sa poďme o tom baviť. Ak diskusia so mnou o tom nebude, môžem garantovať, že s mojím hlasom nemusia počítať. Celý problém v Hlase vznikol pre nekomunikáciu a to sa musí zmeniť.
Ja mám stále dôveru, že v Policajnom zbore je veľa čestných a spravodlivých policajtov. Takisto plne dôverujem prokuratúre. Keby som nedôveroval, znamenalo by to, že už nemôžeme žiadnemu občanovi nič garantovať.
Preto je dôležitá komunikácia. Poslanci nemôžu mať pocit, že sú piate koleso na voze a ich myšlienky a vízie nie je možné pretaviť do praxe. Vtedy sa začína pocit frustrácie, ktorý môže vyústiť aj do takýchto platforiem, ktoré chcú byť účastné na moci.
Vždy sa rozhodnem trištvrte roka pred voľbami a to rozhodnutie vyplynie z danej situácie. Už som bol zvolený trikrát a vždy s nadpolovičnou podporou všetkých voličov, nesmierne si vážim dôveru, ktorú mám. Je množstvo projektov, ktoré chcem dotiahnuť, ale rozhodnem sa v správny čas.