Konsolidácia bude pokračovať Kde zoberie Kamenický ďalšie dve miliardy?

Tento rok minie štát o takmer sedem miliárd viac, ako budú jeho príjmy. Dlh tak bude rásť a zlá situácia verejných financií sa bude prehlbovať.

Takýmto tempom by sme mohli pokračovať ešte pár nasledujúcich rokov, potom by prišiel ekonomický rozvrat. Aby sa to nestalo, štát musí opäť konsolidovať. Možnosti sú dve: znížiť výdavky alebo zvýšiť príjmy. 

Minister financií Ladislav Kamenický sa už koncom januára vyjadril, že ďalšia konsolidácia by mala byť na úrovni 650 až 850 miliónov eur. „Budem sa snažiť, aby bola konsolidácia na strane výdavkov. Myslím si, že daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť,“ uviedol vtedy na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Prešlo len pár týždňov a Kamenického plány sa radikálne zmenili. 

V posledných Sobotných dialógoch sa k potrebe konsolidácie vrátil, no už nehovoril o stovkách miliónov, ale rovno o miliardách. 

Vyhlásil, že potrebná konsolidácia na budúci rok sa bude blížiť k sume dvoch miliárd eur.

Opäť zopakoval, že gro opatrení by malo byť na strane výdavkov. „To znamená na šetrení, na efektívnejšom vynakladaní peňazí. Priestor na príjmovej strane sa skutočne znižuje, zvyšovať stále dane sa nedá. Ale je tam určitý menší priestor na niektoré dane, na ktorých je zhoda, bavíme sa napríklad o dani z hazardu,“ priblížil Kamenický.

Suma sa musela podľa jeho slov zmeniť, pretože pribudli nové výdavky a zmenila sa ekonomická situácia. Ide napríklad o zvýšenie platov učiteľom, na čo bude treba dodatočných 340 miliónov eur. Svoju rolu zohrali aj riziká v zdravotníctve, revízia plánu obnovy či kompenzácie vysokých cien energií.

Najnovšia daňová prognóza okrem toho ukázala, že štát v tomto roku vyzbiera na daniach približne o pol miliardy menej, ako sa predpokladalo.

Desatina zamestnancov preč 

Pred ministrom financií tak stojí neľahká úloha vytvoriť mozaiku opatrení, ktoré prinesú spolu veľké úspory. A to v situácii, keď sú už najľahšie opatrenia vyčerpané – Kamenický po nich siahol v minulom roku.

Za najjednoduchšie navýšenie príjmov do štátnej kasy sa považuje zvýšenie sadzby DPH. To už vláda urobila a pristúpila hneď k trojpercentnému navýšeniu. Ďalšie zvyšovanie už neprichádza do úvahy.

Ako sa teda bude konkrétne konsolidovať, sa minister zatiaľ nechce vyjadrovať, opakuje iba, že primárne pôjde o redukciu výdavkov. S takýmto prístupom súhlasí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz RRZ Pavol Majher poukázal na to, že v predchádzajúcich rokoch boli konsolidačné opatrenia prijímané predovšetkým na strane príjmov. 

„V konsolidačnom balíčku na rok 2025 predstavuje podiel príjmových opatrení podľa prepočtov RRZ až 80 percent z celkového vplyvu,“ povedal pre Postoj.

S názorom, že ďalšia konsolidácia by sa mala realizovať na strane výdavkov a nie vo forme nových či zvýšených daní, súhlasí aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. „V prípade rozumnej konsolidácie na budúci rok by malo dôjsť k prehodnoteniu najmä výdavkovej časti verejných financií, aj keď je to výrazne náročnejšie na prípravu a realizáciu, avšak pre ekonomiku výrazne menej škodlivé,“ hovorí pre Postoj.

Rovnako sa na vec pozerá aj analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. V banke však očakávajú, že prídu opatrenia aj na strane príjmov. „Samotné ministerstvo naznačilo zvýšenie daní z hazardu, pričom možno predpokladať, že uvidíme aj ďalšie zdanenie iných negatívnych externalít,“ hovorí.

Čo sa týka znižovania výdavkov, Kamenický hovorí najmä o zvyšovaní efektívnosti vynakladania peňazí. Premiér Robert Fico zas hovorí o prepúšťaní v štátnej správe prakticky od začiatku tejto vlády, ale zatiaľ k výraznejšiemu zoštíhleniu štátneho aparátu neprišlo. 

Toto opatrenie bolo súčasťou aj posledného konsolidačného balíčka, ale žiadne veľké prepúšťanie sa nekonalo.

Dohoda na konsolidácii sa vlani rodila mesiace. Foto: TASR/Dano Veselský

To, že v štátnej správe je prezamestnanosť, tvrdí aj Republiková únia zamestnávateľov. Podľa štúdie, ktorú si únia dala vypracovať, pre štát pracuje každý piaty človek a iba za posledných 15 rokov počet zamestnancov štátu vzrástol o stotisíc. Práve to je podľa RÚZ množstvo, o aké by sa mohla štátna správa zoštíhliť. 

Skresať počet zamestnancov štátu o desať percent navrhuje aj opozičné KDH, aj SaS. Podľa KDH by takéto opatrenie prinieslo štátnej kase miliardu eur. 

Nie je to však jednoduchý proces, ministerstvá by museli prejsť personálnymi auditmi a úspora by sa neprejavila hneď.

Miliarda z hazardu

Jediným opatrením, ktoré Kamenický spomína už od konca minulého roka, je vyššie zdanenie hazardu. Táto daň priniesla štátu vlani 350 miliónov eur. Na Slovensku sa zatiaľ nezdaňuje online hazard, ktorý je však čoraz obľúbenejší, a štátu tak unikajú potenciálne príjmy. 

Práve touto cestou sa podľa denníka SME chcú uberať na ministerstve financií. Riešia, ako systém nastaviť tak, aby naozaj fungoval. Niektorí prevádzkovatelia online hazardu totiž môžu mať sídlo v zahraničí a pre zdaňovanie je to problém.

Ak by sa však systém podarilo nastaviť, mohlo by práve toto opatrenie byť pre štát naozaj zaujímavým zdrojom príjmov. Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy by pri zavedení dane z hazardných transakcií napríklad vo výške päť percent mohol štát získať ročne miliardu eur. 

Ďalšou možnosťou je vyššie zdanenie nehnuteľností. To síce Kamenický zatiaľ v súvislosti s konsolidáciou nespomenul, ale o zvýšení týchto daní hovorí už dlhodobo a vláde ju navrhuje aktuálne aj ZMOS.

Združenie miest a obcí chce navrhnúť, aby sa daň z nehnuteľností valorizovala každý rok podľa inflácie. Okrem toho ak niekto vlastní viac nehnuteľností, za druhú a ďalšie by platil dvojnásobne alebo trojnásobne vyššiu daň ako za prvú.

ZMOS chce zmeny aj pri zdaňovaní nehnuteľností určených na podnikanie a dokonca aj pri tých, v ktorých sa prevádzkuje hazard. 

Druhý pilier v ohrození

Ďalšou často skloňovanou možnosťou je zásah do druhého piliera. Je všeobecne známe, že Fico a jeho koaliční partneri nie sú druhému pilieru veľmi naklonení. Počas predchádzajúcich Ficových vlád utrpel tento pilier viacero zásahov. Odvod doň sa postupom rokov znižoval.

V hre je jeho ďalšie oslabenie, mohlo by to do štátneho rozpočtu priniesť stovky miliónov. Zníženie odvodu o jeden percentuálny bod by prinieslo 280 miliónov, o dva percentuálne body dokonca 560 miliónov. 

Trináste dôchodky vyjdú štátny rozpočet na takmer miliardu eur. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Určite je to lákavá možnosť, ako však často upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo by to veľmi krátkozraké rozhodnutie. 

V prítomnosti by síce prinieslo štátnej kase peniaze navyše, ale v budúcnosti by na to dôchodkový systém doplatil.

Aj analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že je v záujme zdravia verejných financií, aby vláda podporovala druhý a tretí pilier. „Znižovanie príspevkov v druhom pilieri s veľkou pravdepodobnosťou pripraví budúcich dôchodcov o časť ich dôchodkov a zaťaží štátny rozpočet,“ hovorí.

Vláda by sa, naopak, mala pozrieť na rôzne sociálne transfery, ktoré boli schválené v posledných rokoch a boli príliš štedro nastavené. „Celkovo platí, že sa v posledných rokoch prikrývame väčšou perinou, na akú máme. Systém si teraz hľadá novú rovnováhu,“ hovorí.

To si myslia aj v opozičnej SaS, ktorá navrhuje znížiť 13. dôchodok na polovicu. Tento škrt by podľa nich priniesol pol miliardy. Je však málo pravdepodobné, že by sa koalícia vybrala touto cestou, lebo ide o jednu z jej vlajkových lodí. 

Možné úspory sa dajú dosiahnuť aj cez okresanie energopomoci. Tá by podľa opozície mala byť adresná, s čím v podstate súhlasí aj Kamenický. 

Pôvodný plán bol, aby bola adresná už v tomto roku, nakoniec sa tento plán neuskutočnil. Energopomoc stojí každoročne štát stovky miliónov eur.

Na budúci rok znova

Kamenický bude musieť v nasledujúcich mesiacoch hľadať opatrenia, ktoré prinesú dve miliardy eur. Nebude však na to sám. 

Podobne ako pri prvom konsolidačnom balíčku, aj teraz chce v rámci koalície vytvoriť tím, ktorý pripraví dohodu. Jeho súčasťou by mal byť minister školstva Tomáš Drucker, minister práce Erik Tomáš, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Spoločne by mali pracovať na pláne, ktorý by zaistil pokles deficitu verejných financií v budúcom roku. Cieľom je, aby poklesol na 3,7 percenta HDP. Ani to ešte nebude koniec. Na to, aby sa rast dlhu ustálil, je potrebné, aby deficit klesol na tri percentá.

Aj v nasledujúcom roku tak bude musieť Kamenický hľadať nové konsolidačné opatrenia, ktoré by podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mali dosiahnuť 1,5 miliardy eur.

Ako však upozorňuje Kočiš, okrem konsolidácie by mala vláda predstaviť aj dlhodobú víziu, ktorá by podporila hospodársky rast. „Vo svete, kde sa rozbiehajú obchodné vojny, ide o veľmi dôležitý krok,“ upozorňuje. 

Ak bude naša ekonomika rásť, potreba konsolidácie bude automaticky nižšia.