Tri roky od napadnutia Ukrajiny Ruskom je zjavné, že spojenectvo Ruska a Číny nepredstavuje iba formu tesnej bilaterálnej spolupráce.
Putin a Si Ťin-pching vytvorili mocenskú os, ktorá sa svojimi satelitmi (Irán, Severná Kórea) usiluje o zmenu doterajšieho svetového poriadku, založeného na dodržiavaní dohodnutých pravidiel. Čína využíva závislosť Ruska od nej a posilňuje svoj sen o globálnej dominancii, opierajúcej sa o silu a agresivitu.
Reakcia svetovej demokratickej veľmoci a jej staronového prezidenta na súčasný vývoj nie je najlepšia. Uzatváranie sa USA do seba, urážanie doterajších spojencov, ktorých predchádzajúce americké administratívy skôr odrádzali od budovania vlastných európskych vojenských spôsobilostí, k žiadnej perspektíve nevedú. Ani koketéria s tyranmi.
Koniec koncov Donald Trump sa o tom mohol presvedčiť počas svojho prvého mandátu v úrade prezidenta. Nadbiehal Kim Čong-unovi, ale veľa toho nedosiahol. Severná Kórea nezbrojí menej, ale viac. Ba čo viac, pomáha ruskému tyranovi ničiť Ukrajinu.
Je evidentné, že USA potrebujú spojenca, ktorý by západnú civilizačnú os oprel o druhý pevný pilier. Európa sa takýmto pilierom môže stať, avšak iba vtedy, keď sa odhodlá k potrebným reformám.
Európa potrebuje reformovať svoje hospodárstvo tak, aby reagovalo na dynamický technologický rozvoj, demografický vývoj, energetické potreby a rastúcu globálnu konkurenciu.
Ešte viac však potrebujeme nový prístup k našej vlastnej európskej bezpečnosti. Spoločná európska obrana by mala rešpektovať záujmy jednotlivých krajín. Zároveň by však mala budovať spoločné európske spôsobilosti a vojenské formácie (spolu s UK a ďalšími európskymi krajinami, nečlenmi EÚ).
Spoločná európska obrana sa stáva absolútnym imperatívom týchto čias. Vojensky silná Európa predstavuje jedinú alternatívu, ktorá môže zastaviť Vladimíra Putina a jeho šialenú mašinériu. Takáto Európa si môže získať rešpekt aj vo Washingtone. Iba takáto Európa sa môže uchádzať o rovnocenný dialóg s USA.

Vedomý si týchto širších geopolitických súvislostí som, samozrejme, s napätím čakal na výsledky parlamentných volieb v Nemecku. Tieto výsledky som prijal s úľavou. Pretože poskytujú novú príležitosť. Tak Nemecku, ako aj Európe. Príležitosť presadiť reformy, ktoré sú životne dôležité pre Nemcov, EÚ i celú Európu.
To, aké reformy potrebuje Nemecko, vedia Nemci najlepšie. Možno sa budú inšpirovať našou rovnou daňou, ktorá svojho času urobila zo Slovenska ekonomického tigra Európy. Ako Slovák si veľmi silno uvedomujem, že reformy, ktoré potrebuje Nemecko, sú nesmierne dôležité aj pre moju krajinu. Slovensko sa najmä vďaka dôvere nemeckých investorov stalo svetovou veľmocou vo výrobe osobných automobilov (v počte vyrobených áut na obyvateľa). Česko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, celá stredná Európa, jej priemysel a hospodárstvo sú s Nemeckom na jednej lodi.
Z pohľadu Stredoeurópana považujem za existenčne dôležité, aby sa Európa vzoprela kremeľskému tyranovi. Pretože ak sa Rusko zmocní Ukrajiny, krvavý polmesiac od Kaliningradu cez Bielorusko až po Užhorod, ako aj obruč obopínajúca Rumunsko a Moldavsko na juhu, Baltské krajiny a Fínsko na severe by bola nočnou morou nielen pre dotknuté krajiny EÚ, ale aj pre celú Európu.
Vždy som si uvedomoval kľúčovú rolu lídra. Dnes takéhoto lídra potrebuje nielen Nemecko, ale celá EÚ. Lídra, ktorý sa ujme reformného tímu v Nemecku, ale aj v EÚ. Neviem, či dokážem precítiť váhu balvanu, ktorý na svoje plecia prevezme nový nemecký kancelár, ale myslím, že Friedrich Merz by tento balvan mohol uniesť. Cítim to aj preto, že za posledný rok som si ho mohol trikrát osobne vypočuť. V marci 2024 na Kongrese Európskej ľudovej strany v Bukurešti a aj na ďalších dvoch fórach v Mníchove a Bruseli.
To, že dobre pozná Nemecko, potvrdili voliči v nedeľných voľbách. To, že pozná prednosti Európy, ale aj slabiny administratívy EÚ, že veľmi dobre rozumie princípu subsidiarity pri správe vecí verejných, ale aj potrebe dôležitých reforiem, potvrdil počas zmienených vystúpení. Čo je však najdôležitejšie, pri každom jeho vystúpení som cítil, že hovorí kompetentný človek. Že hovorí líder.
Výsledky volieb potvrdili, že CDU/CSU nemôže vládnuť sama. Potrebuje minimálne jedného koaličného partnera. Vo vláde kancelára Scholza som si však všimol a aj oceňoval prácu viacerých ministrov. Do očí mi padol najmä minister obrany Boris Pistorius. Verím, že SPD bude schopná podobnej autoreflexie, akou prešla CDU od nástupu Friedricha Merza do čela strany. Nový nemecký kancelár potrebuje odhodlanú CDU/CSU, ale aj stabilizovanú SPD. Potom môže naplniť nádeje Nemcov i ostatných Európanov.
Friedrich Merz dlho čakal na svoju príležitosť. Nebál sa prehier a čiastkové neúspechy ho neodradili. Preukázal tým pevný charakter, ktorý je pre misiu lídra nenahraditeľný. Je životne dôležité, aby sa mu táto misia vydarila. V opačnom prípade budeme mať do činenia s kremeľským führerom.
Nikto tomu tak dobre nerozumie, čo táto hrozba znamená pre svet, ako Nemci samotní. Preto pevne verím, že nemeckí politickí lídri, občania Nemecka a následne i celej zjednotenej Európy dajú Friedrichovi Merzovi šancu.
Text v nemeckom jazyku vyšiel 24. februára 2025 v nemeckom magazíne Cicero, uverejnené so súhlasom autora.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.