Bože, zakroč | V Nemecku šialený terorista liečil šialencov a Trump chce v Pásme Gazy Riviéru

Z Malatinca je huliakovec, zostavovateľ rakúskej vlády Kickl ponižuje svojich budúcich koaličných partnerov na otrokov, no a Trump s Muskom sekajú tempom, až sa natíska otázka, aká bude po prvom mesiaci vládnutia vlastne ešte náplň ich práce.

Už nebudú mať čo robiť.

Kulminuje nám tu niečo, čo som v nedávnej minulosti vyjadril takto: kto nezošalel v pandémii, kto neprišiel o rozum pre ukrajinskú vojnu, kto obstál v oboch veľkých krízach so vztýčenou hlavou, tomu zašibe pre Pásmo Gazy.

Svet sa zbláznil.

V našich nových reáliách to už pôsobí ako prejav konštruktívnosti, keď libertariánsko-armagedonský desaťmiliardárový technoligarcha Peter Thiel priletí súkromným lietadlom do Bratislavy, špeciálne nato, aby s Vladimírom Palkom preskúmal príznaky vyčíňania Antikrista.

Neironizujem to – Antikrist tam vonku je.

Určite súhlasím s bratmi trumpovcami, že za nepokryto imperialistickými výpadmi „nového“ amerického prezidenta sa často skrýva celkom racionálna pohnútka celoživotného dealmakera.

USA vykopali na vlastné náklady Panamský prieplav, aby spojili svoje východné a západné pobrežie, a je pre nich naozaj nepríjemné, keď sa práve tam zahniezdi cez prístavy jednej hongkonskej rodiny ich hlavný geostrategický súper Čína.

Čo sa týka najväčšieho ostrova na svete, Trumpa vraj presvedčila prednáška, ktorú počul počas svojho prvého mandátu v Bielom dome. Bola o tom, že USA potrebujú Grónsko pre obrovské náleziská vzácnych zemín, cez ktoré dnes kvázi monopolná Čína kontroluje produkciu kľúčových moderných technológií.

Trumpizmu predchádzala strata zdravého rozumu.

Aj územie, ktoré Trump chce najnovšie „vlastniť“, tá mesačná krajina v Pásme Gazy, má nesporné výhody: piesočnaté pláže, výhľad na more, dlhú kúpaciu sezónu.

No je preto návrh „prevzatia“ Gazy Spojenými štátmi americkými „svieži nápad“ alebo – ako to povedal izraelský premiér Netanjahu – „prvý dobrý nápad, ktorý som počul“?

Nie je.

Ak sa pozeráš očami realitného developera na „miesto demolácie“, ktoré chceš zveľadiť na „Riviéru Blízkeho východu“ s kasínami a Trumpovou vežou, a pritom nevidíš traumatizované, fanatizované a beznádejne neprispôsobivé dvojmiliónové obyvateľstvo, ktoré ti žiaden štát na svete ani za miliardy neprevezme, tak potom si blázon.

Samozrejme, stupeň šialenosti, ktorým sa vyznačuje trumpizmus a príbuzné politické hnutia u nás a na celom svete, sa nedá dobre vysvetliť bez toho, čo tomu predchádzalo.

Predchádzala tomu strata zdravého rozumu v najvyspelejších liberálnych demokraciách.

O sebazničujúcej migračnej politike Nemecka bolo napísané už dosť, keďže sa však na Slovensku málo písalo o poučnom príbehu Taleba al-Abdulmohsena, chcem tu upozorniť na jeden – v pravom zmysle slova – šialený detail.

Al-Abdulmohsen je saudskoarabský terorista, ktorý krátko pred Vianocami na magdeburskom vianočnom trhu zabil šesť ľudí a zranil 299.

Tento odporca islamu už dlhodobo oznamoval, že chce spáchať teroristický zločin.

V apríli 2013, dva dni po útoku na bostonský maratón, sa telefonicky vyhrážal lekárskemu zväzu Meklenburska-Predpomoranska, že spácha niečo podobné. Okresný súd ho za trestný čin vyhrážania odsúdil na 90 denných pokút po desať eur.

Útokmi sa vyhrážal aj v roku 2014 a 2015 – vtedy zavolal priamo na úrad kancelárky. V roku 2014 ho navštívila polícia s takzvanou Gefährderansprache, vyšetrovala teda, či al-Abdulmohsen predstavuje teroristickú hrozbu.

V roku 2016 – len päť mesiacov po podaní svojej žiadosti o azyl – bol saudskoarabský občan uznaný za politického utečenca. Mohol ostať v Nemecku bez obmedzenia.

Kolotoč bláznovstiev sa bude točiť ešte rýchlejšie.

To najlepšie však ešte len príde: hoci al-Abdulmohsen strávil veľa času pred súdmi, kde ho rôzni spolupracovníci alebo aj jeho advokát obviňovali zo stalkingu, z vyhrážania, agresívneho správania a zo sexuálneho obťažovania, napriek tomu všetkému mohol v rôznych nemeckých nemocniciach pracovať ako psychiater.

Naposledy od roku 2020 pôsobil na psychiatrickom oddelení pre odsúdených zločincov v Bernburgu. Svoj pracovný pomer skončil len dva mesiace pred útokom. Ako špecialista na psychiatriu a psychoterapiu tam liečil závislých páchateľov.

Pre protokol: paranoidný saudskoarabský šialenec liečil v nemeckej väznici odsúdených šialencov.

Nebol to dobrý psychiater. Keďže si zvykol gúgliť diagnózy, dostal od kolegov prezývku „doktor Google“.

Ako vypátrala novinárka mienkotvorného denníka Welt Elke Bodderasová, al-Abdulmohsen nikdy v Nemecku nevedel preukázať absolvovanie lekárskeho štúdia v Saudskej Arábii a ani údajné štvorročné psychiatrické vzdelanie v tejto krajine.

Článok dostal titulok Ako nemecké úrady urobili z magdeburského atentátnika psychiatra. Pre Nemcov, ktorí sa boja svojich neúprosných úradov ako čert svätenej vody, to bola zaiste ťažká lektúra.

Ešte raž zhrnuté a podčiarknuté: psychicky chorý saudskoarabský terorista, ktorý zrejme vôbec nebol psychiatrom, liečil v nemeckých psychiatrických nemocniciach psychicky chorých väzňov.

Nechcem zľahčovať populistické, trumpistické a rasistické protireakcie, ale trošku sa dá rozumieť Nemcovi, ktorý si prečítal správu o nemeckej kariére Taleba al-Abdulmohsena a ktorý to práve preto 23. februára hodí AfD.

A žiaľ, spôsobí tak iba to, že kolotoč bláznovstiev sa bude točiť ešte rýchlejšie.

Keďže si o sebe a o čitateľoch Postoja myslím, že sme posledný ostrov príčetnosti v tomto neprehľadne rozbúrenom mori, chcem ponúknuť aj nejakú tú nádej.

Nádej mi dáva to, že sa niektorí ľudia môžu spamätať, keď na vlastné oči vidia, ako sa tolerovateľní poloblázni úplne zbláznia.

To môže mať odpudzujúci účinok.

A potom som si už dva-tri razy všimol fenomén, že sa rozličné šialenstvá za priaznivých okolností môžu navzájom neutralizovať.

Mám moldavského kamaráta, ktorého považujem za najmúdrejšieho človeka, akého som v živote stretol. Je to ruskojazyčný žid.

Keď som ho krátko po ruskej invázii na Ukrajinu stretol, zanechalo to vo mne hlbokú depresiu: môj priateľ nerozprával hlúposti, toho jednoducho nie je schopný, ale viditeľne drukoval agresorovi tejto zbytočnej vojny.

Krátko po 7. októbri 2023 sme sa stretli opäť. Vtedy zažil, ako proruskí ľudia, ku ktorým mal blízko, vytiahli arafatky, palestínske vlajky a demonštrovali s transparentom „From the River to the Sea – Palestine will be free“.

Celý ten večer nepadlo ani jedno slovo o Ukrajine a Rusku.

Ani som sa ho nemusel pýtať, ako vníma Putinovu vojnu teraz.

Videl som v jeho očiach, že je vyliečený.