Čínsky vred Závratné dlhy aj klesajúce investície

Čínska ekonomika sa z pandémie zotavila horšie, než ekonómovia čakali, a dôležité indikátory ukazujú, že Peking čaká niekoľko vážnych výziev.

Sú nimi najmä vysoká zadlženosť čínskych provincií, domácností aj firiem, spomaľujúci sa hospodársky rast, klesajúci prílev zahraničných investícií a hrozba deflačnej špirály.

„Ak máte vred a ignorujete ho, môžete vyzerať zdravo, ale v skutočnosti zdravými nie ste,“ cituje Financial Times (FT) Wanga Chunrua z Čínskeho ľudového politického zhromaždenia. Chunru pochádza zo zadlženej provincie Vnútorné Mongolsko.

Dlhy v provinciách

Podľa dokumentov, ktoré získali Financial Times, Peking nariadil dvanástim vysoko zadlženým provinciám výrazné škrty. Z 33 čínskych provincií dlhy až v desiatich prevyšujú 50 percent regionálneho HDP a v štyroch z nich dokonca prevyšujú 100 percent. To znamená, že dlhy týchto provincií sú väčšie než ročná hospodárska aktivita dotyčného regiónu.

Ako píše FT, už dnes osem provincií musí míňať viac než sto percent sumy z príjmov z daní len na splácanie úrokov, bežné výdavky preto musia hradiť novými dlhmi alebo, ako je v Číne omnoho bežnejšie, predajom pôdy investorom. 

Najhoršia je situácia v provincii Tianjin, kde náklady na úroky v roku 2022 dosiahli až 200 % príjmov provincie oproti 40 % v roku 2017. Aj v ďalších troch provinciách Jilin, Guizhou a Qinghai dnes splátky prevyšujú príjmy o viac než 150 %.

Z dôvodu nižšieho rastu hospodárstva a najmä pretrvávajúcej krízy v stavebnom sektore po bankrote spoločnosti Evergrande však výrazne poklesol dopyt po pozemkoch. Mnohé stavebné spoločnosti majú problémy vôbec dokončiť a predať tie domy, ktoré už stavajú.

Samozrejme, nie všetky regióny sú v rovnako dezolátnej finančnej situácii ako Tianjin, Jilin či Guizhou. Nutné je však pripomenúť, že k vysokým dlhom je potrebné pripočítať aj dlhy centrálnej vlády. Dohromady tak čínske zadlženie (štátu, domácností i firiem) začiatkom roka dosiahlo závratných 286 percent HDP a presahovalo zadlženie USA.

Mosty nikam

Jedným z dôvodov, prečo zadlženie rástlo tak rýchlo, je spôsob, akým Čína investuje.

Týka sa to napríklad bleskovej výstavby kľúčovej infraštruktúry, ako sú mosty, cesty či železnice. Len v rokoch 2010 až 2020 narástla dĺžka vysokorýchlostných železníc z 8-tisíc na takmer 38-tisíc kilometrov.

Tento úspech bol pre Čínu dôležitým symbolom vlastného vzostupu. Ekonómovia však vyjadrili pochybnosti, či veľká časť trás je (a niekedy bude) hospodársky zisková. Čínska štátna železničná spoločnosť nakopila dlhy vo výške 900 miliárd dolárov. Či ich bude vedieť splatiť, je neisté.

Železnice indikujú väčší, štrukturálny problém. Čína za posledné desaťročia investovala vo veľkom, časť tohto rastu však tvorili projekty, ktoré boli v prvom rade objektom národnej prestíže a až v druhom rade solídnou investíciou.

Napríklad v už spomínanej provincii Guizhou, jednej z najchudobnejších čínskych provincií, sa dnes nachádza polovica najvyšších mostov sveta vrátane štyroch v globálnej top desiatke, pripomína FT. Vo výsledku síce rástla čínska ekonomika, ešte rýchlejšie však rástli čínske dlhy.

Rekordne nízke investície

Ďalším problémom je výrazný pokles prílevu zahraničných investícií. V posledných desaťročiach mohla Čína počítať s prílevom trojciferných miliardových súm zo zahraničia, ktoré financovali nové stroje i továrne. To sa teraz mení.

V čistom (prílev mínus odliv) narástli zahraničné investície v Číne v roku 2023 totiž o len 33 miliárd dolárov, čo je najnižšie číslo za posledných tridsať rokov a o 82 percent menej než v roku 2022.

Dôvodov na tento prepad je niekoľko. Jednak sa mnohé západné firmy po skúsenosti s pandémiou snažia diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce. V praxi to väčšinou znamená stratégiu Čína plus jeden (C + 1).

Firmy svoje továrne v Číne síce nezatvárajú, ale nové fabriky otvárajú radšej v iných štátoch, napríklad vo Vietname, Indonézii či Indii.

Druhým dôvodom sú rastúce obavy z politických rizík. Asertívnejšie (a podľa kritikov aj agresívnejšie) správanie Číny voči svojim susedom viedlo k obavám z vypuknutia ozbrojeného konfliktu medzi Čínou a USA v priebehu ďalších desaťročí. Mnohí investori navyše výrazne prehodnotili svoje odhady politických rizík v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá názorne ukázala možnosť vojnových konfliktov v 21. storočí.

A napokon tretím faktorom je nízky hospodársky rast v samotnej Číne. Číňania konzumujú menej, než sa očakávalo, a preto nestúpa potreba budovania nových výrobných kapacít takým tempom, ako sa mohlo zdať ešte pred pár rokmi. Krajinu navyše trápi rýchlo starnúca populácia, ktorá ohrozuje dva piliere čínskeho hospodárskeho úspechu, priemysel a stavebníctvo.

Čínsky hospodársky rast v posledných desaťročiach v nemalej miere stál na boome stavebného sektora, ten však podľa analytičky Yanmei Xie dosiahol svoj vrchol. Čínska vláda sa preto pokúša zvládnuť prechod k inému modelu ekonomiky, ktorý bude ťažiť z nových technológií a úspechu firiem, ako je Huawei. 

Či technologický sektor dokáže ponúknuť rovnakú úroveň rastu ako stavebníctvo, je však podľa Xie pochybné. Čína pravdepodobne bude rásť výrazne pomalšie než v minulosti.

Deflácia verzus vysoký rast

Čína napriek tomu ešte stále hlási rast HDP, aký by jej mohli závidieť všetky západné krajiny, konkrétne 5,2 percenta v roku 2023.

Tu však treba pripomenúť, že Čína je ešte stále výrazne chudobnejšia než najchudobnejší štát v EÚ, Bulharsko. Čínske HDP na obyvateľa pri parite kúpnej sily sa v roku 2022 pohybovalo na úrovni Slovenska z roku 2007, teda okolo 21-tisíc dolárov na obyvateľa.

Nejasné je aj skutočné tempo čínskeho rastu. Niektorí ekonómovia sa totiž nazdávajú, že namiesto oficiálnych 5,2 percenta narástla čínska ekonomika v minulom roku len o približne 3,5 percenta.

Jedným z dôvodov skepsy je fakt, že krajina sa začiatkom roka ocitla v deflácii, teda že ceny nielenže nestúpali, ale, naopak, klesli o 0,8 percenta oproti predošlému roku.

Obzvlášť silný pokles zaznamenali ceny bravčového mäsa, ktoré stratilo až 17 percent hodnoty oproti predošlému roku a ktoré v čínskej kuchyni (a teda aj v nákupnom košíku) má tradične veľký význam.

Pre ekonómov je deflácia strašiakom, ktorý je ešte výrazne horší než inflácia, pretože dusí hospodársky rast a vedie do takzvanej deflačnej špirály a neustálej recesie.

Kritici preto spochybňujú pravdivosť údajov, podľa ktorých má hospodársky rast Číny presahovať 5 percent v situácii, keď oficiálne štatistiky zároveň ukazujú defláciu.

O 2 milióny menej ČíňanovČínsky obor začína chradnúť

Christian Heitmann

Zdravšia ekonomika?

Napriek vyššie spomínaným problémom by bolo predčasné čínsku ekonomiku odpisovať.

David Lubin z britského think-tanku Chatham House vysvetľuje, že časť poklesu prílevu investícií je spôsobená aj tým, že čínske firmy viac investujú v zahraničí, čo ich môže urobiť odolnejšími voči sankciám a clám.

„Napríklad za posledné tri roky si v Mexiku založilo predajňu deväť čínskych automobilových spoločností s podielom na miestnom trhu, ktorý sa v súčasnosti blíži k 10 percentám. Dúfajú, že miestny úspech sa rozšíri na sever a využije obchodnú dohodu Mexika s USA a Kanadou o predaji áut do USA bez toho, aby sa uplatňovalo 27,5-percentné clo uvalené na autá dodávané z Číny,“ objasňuje.

Čínske investície v zahraničí by navyše mohli, podobne ako v Japonsku, v budúcnosti generovať dodatočné zisky a tak pomôcť stabilizovať finančnú situáciu v krajine s čoraz väčším počtom dôchodcov.

Isté však je, že obdobie dvojciferného hospodárskeho rastu, ktorým sa Čína dlho mohla chváliť, je s pandémiou nenávratne preč.