Rekordné ceny kakaa Prečo musíme počítať s drahšími sladkosťami

V priebehu minulého roka kakao na londýnskej burze zaznamenalo až 70-percentný nárast ceny, ide o najrýchlejší rast od roku 2008. Rekordné ceny kakaa sa pravdepodobne skôr či neskôr odrazia aj na cenách cukroviniek, niektorí výrobcovia čokolády už avizovali možné navyšovanie cien a v čokoládových keksíkoch by do budúcna mohol poklesnúť počet kúskov čokolády.

Ceny kakaa navyše nie sú jediným problémom pre výrobcov sladkostí. Ceny cukru v novembri dosiahli desaťročné maximum spôsobené aspoň sčasti suchom u ázijských pestovateľov cukrovej trstiny.

Nedostatok kakaa

Vyššie ceny kakaa spôsobilo hneď niekoľko príčin.

Ako ešte v auguste upozorňoval denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), kakaovníky v súčasnosti čelia dvoma hrozbám, chorobám a klíme.

Dve choroby sú pre kakaovníky obzvlášť nebezpečné – vírus CSSV, pre ktorý im napučnievajú výhonky, a hubové ochorenie známe ako choroba čiernych bôbov, v dôsledku ktorého kakaové bôby zahnívajú ešte na stromoch.

Úrody ohrozuje aj atmosférický fenomén El Niño, ktorý narúša bežné striedanie období sucha a dažďov. Hoci El Niño má svoj pôvod v Tichom oceáne, jeho výskyt každých pár rokov ovplyvňuje aj západnú Afriku. V predošlých rokoch, keď došlo k výskytu El Niña, zrážky v najdôležitejších mesiacoch poklesli o tretinu až polovicu, zato v iných mesiacoch výrazne narástli. Pre kakaovníky to je dvojitý problém: kým počas suchších období ich ohrozuje nedostatok vlahy, silné dažde v období dažďov poškodzujú kvety a malé plody.

Ďalším faktorom je vyčerpaná pôda. Až 60 % kakaa pochádza len z dvoch štátov, Pobrežia Slonoviny a Ghany, kam kakao priviezli európski kolonisti na prelome 19. a 20. storočia. Mnohé plantáže kakao pestujú už desaťročia a odborníci varujú pred dlhodobou neudržateľnosťou odvetvia v Ghane, ktoré živí asi štvrtinu populácie tejto africkej krajiny.

Pre farmárov je finančne výhodnejšie premeniť na kakaové plantáže zatiaľ nedotknuté lesy, ktorých pôda disponuje väčším množstvom živín, než hnojiť vyčerpanú pôdu. Po asi 25 až 30 rokoch však výnosnosť týchto plantáží poklesne a farmári hľadajú nové lesy, ktoré by mohli premeniť na kakaové farmy.

Tomuto problému čelí aj Pobrežie Slonoviny, kde množstvo dopestovaného kakaa na hektár zeme už niekoľko rokov za sebou klesá. Z tohto západoafrického štátu pritom pochádza až 40 % celosvetovej výroby kakaových bôbov, ročne vypestuje približne 2,2 milióna ton tejto plodiny. Druhý najväčší producent Ghana ročne vypestuje okolo 800-tisíc ton kakaových bôbov.

Rastúci dopyt po kakau preto budú musieť do budúcna uspokojiť iné štáty. V súčasnosti to je najmä Indonézia (750-tisíc ton ročne), zatiaľ čo Nigéria, Ekvádor, Kamerun a Brazília vypestujú okolo 300-tisíc ton kakaových bôbov.

Všetci chcú čokoládu

Druhou príčinou rastúcich cien je po nižších úrodách aj rastúci dopyt. Hoci v rokoch 2009 až 2019 narástla výroba kakaa o vyše 60 percent, ešte stále ho nie je dosť.

V súčasnosti nespornými kráľmi čokoholikov sú Švajčiari. Každý obyvateľ alpského štátu v priemere zje 11,8 kilogramu čokolády ročne a za túto pochutinu vynaloží v prepočte spolu 280 dolárov. Na popredných priečkach sa nájdu aj Američania (9 kilogramov) a Nemci (5,8 kilogramu), zatiaľ čo Indovia a Číňania konzumujú výrazne menej – iba jeden, respektíve 0,2 kilogramu.

Aj keď staršie štatistiky ukazovali o čosi menšie rozdiely medzi Švajčiarskom, Nemeckom, Írskom a Spojeným kráľovstvom – všetky sa pohybovali okolo osem kilogramov na hlavu –, je jednoznačné, že väčšina čokolády sa zatiaľ spotrebúva v Európe a USA.

V posledných rokoch však rástol dopyt aj v Číne a Indii, navyše sa v tradičných odbytištiach zákazníkom zmenili chute: namiesto mliečnej čokolády čoraz viacej z nich uprednostňuje horkú čokoládu s vyšším podielom kakaa. Už pred niekoľkými rokmi preto ceny začali znovu rásť, i keď tento nárast vtedy utlmila pandémia.

Väčšina farmárov žije v chudobe

Zatiaľ je priskoro povedať, či najnovší nárast cien kakaa aspoň pomôže farmárom, keďže 70 až 90 percent z nich dnes žije z menej než dvoch dolárov na deň. Podľa kritikov mnohé korporácie často nevyplácajú ani len minimálnu cenu, ktorú predpisujú miestne zákony, a zatvárajú oči nad detskou prácou na čokoládových plantážach. Pri zbere kakaových bôbov v súčasnosti pracuje viac než 1,5 milióna detí.

Farmári zažili už lepšie časy, deväť z desiatich farmárov hovorí, že im uškodila pandémia. A tí najstarší si spomínajú ešte na zlaté obdobie Pobrežia Slonoviny v 70. rokoch, keď počas vlády Félixa Houphouëta-Boignyho mali stabilné a na vtedajšie africké pomery pomerne vysoké príjmy.

Bazilika Kráľovnej pokoja v obci Yamassoukro v stredoafrickom štáte Pobrežie Slonoviny. Foto: atlasobscura.com

Bazilika čokoládového kráľa

Houphouët-Boigny bol dlho medzi svojimi občanmi mimoriadne obľúbený. Ešte pred dekolonizáciou presadil ako poslanec v Paríži zrušenie nútených prác pre obyvateľov kolónií a celé desaťročia Pobrežie Slonoviny svojim farmárom garantovalo stabilné a pomerne vysoké ceny.

Zatiaľ čo okolité štáty trápili neustále prevraty, Pobrežie Slonoviny bolo ostrovom stability, a ako píše britský novinár Paul Kenyon vo svojej knihe Dictatorland, mnohí miestni až do jeho smrti verili, že len on ich dokáže ochrániť pred návratom Francúzov a nútenými prácami na plantážach.

Vďaka príjmom z vysokých cien kakaa Houphouët-Boigny dal vo svojej rodnej dedine Yamassoukro postaviť najväčší kostol na svete, Baziliku Kráľovnej pokoja.

Ešte pred jej dokončením sa však zlaté obdobie Pobrežia Slonoviny skončilo. Koncom 80. rokov sa pre rastúcu výrobu v iných štátoch cena kakaa zrútila. Houphouët-Boigny však trval na tom, aby štát vykupoval kakao od farmárov za dvojnásobok trhových cien a zahraničný dlh Pobrežia Slonoviny prudko narástol na 12 miliárd dolárov (viac než 30 miliárd v dnešných cenách).

Africký vládca počítal s tým, že ako najväčší výrobca kakaa bude môcť diktovať ceny, a na rok a pol odmietol kakao predávať za trhovú cenu. Ale sklady boli plné a záplava kakaa na trhu taká obrovská, že Pobrežiu Slonoviny sa minuli peniaze skôr než ich zákazníkom kakao. A tak musel Houphouët-Boigny ustúpiť, obnoviť predaj kakaa za trhové ceny a znížiť platby vyplácané farmárom na polovicu.

„Baziliku považujeme za ohromnú extravaganciu pre chudobnú africkú krajinu,“ posťažoval sa americkému veľvyslancovi jeden z vatikánskych predstaviteľov. „Zdá sa, že zvažovali bojkot, ale našli sa v pasci,“ píše Kenyon. „Čo je ešte horšie, chce ju darovať pápežovi. [...] Chceme sa tomu vyhnúť, ale asi nebudeme môcť,“ zúfali nad megalomanským darom vo Vatikáne. Kostol nakoniec vysvätil z tohto kroku neveľmi šťastný Ján Pavol II.

Opulentná bazilika dnes patrí Katolíckej cirkvi. Katedrálou však nie je, tou je totiž omnoho menší a skromnejší kostol o tri kilometre ďalej.