Spoločnosť K veci 03. september 2016

Miznutie troch kresťanských cností

David Carlin
Kresťanstvo prinieslo do grécko-rímskeho sveta tri nové cnosti: čistotu, pokoru a lásku k blížnemu. Bez nich by bol život v našom západnom svete dosť iný.
Kresťanstvo prinieslo do grécko-rímskeho sveta tri nové cnosti: čistotu, pokoru a lásku k blížnemu. Bez nich by bol život v našom západnom svete dosť iný.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

David Carlin

Miznutie troch kresťanských cností
Ilustračné foto: flickr.com (Rodrigo Canisella Fávero/CC BY-SA 2.0)

(1) Čistota bola pred kresťanstvom cnosťou, ale iba cnosťou žien. Od mužov sa očakávalo, že budú vo svojich sexuálnych aktivitách umiernení, no nie skutočne čistí. Mužovi sa nevyčítalo, keď spáchal smilstvo či navštívil nevestinec, a veľmi sa mu nevyčítalo ani to, keď spáchal cudzoložstvo či mal homosexuálne styky s otrokom. Keby však zanedbal svoje vojenské či politické  povinnosti, lebo ho rozptyľovala cudzoložná aférka – to by sa mu vyčítalo.

Naopak, pre nevydatú ženu bola veľká hanba, keď stratila svoje panenstvo, a pre vydatú, keď mala sexuálne vzťahy s kýmkoľvek iným než so svojím manželom (okrem Sparty, kde mohli ženy slobodne páchať cudzoložstvo, aby pomohli zaľudniť mesto). Vzorom rímskej ženy bola Lukrécia. Bola taká čistá, že radšej spáchala samovraždu, než aby žila s hanbou, že bola znásilnená.

Keď teda kresťanstvo urobilo z čistoty cnosť, neprinieslo do sveta cnosť úplne novú. Skôr dalo čisto ženskej cnosti univerzálnu platnosť. Z čistoty urobilo cnosť pre mužov rovnako ako pre ženy. To bolo čosi nové.

Napriek tvrdeniam moderných feministiek je kresťanstvo vysoko feminizované náboženstvo. Zo ženskej cnosti čistoty urobilo status univerzálnej cnosti platnej aj pre mužov.Zdieľať

Napriek tvrdeniam moderných feministiek, že kresťanstvo, zvlášť kresťanstvo v jeho katolíckej forme, je mužské („patriarchálne“) náboženstvo, možno celkom oprávnene tvrdiť, že kresťanstvo je vysoko feminizované náboženstvo. Náboženstvo, ktoré dáva ženskej cnosti čistoty status univerzálnej cnosti a navyše cnosti veľmi vysokej, sotva možno nazvať mužským.

(2) Aj pokoru bolo možné nájsť vo svete pred príchodom kresťanstva. Nebola to však cnosť. Bol to jednoducho postoj primeraný otrokovi. Keď ste boli otrokom (a otroctvo bolo v grécko-rímskom svete veľmi rozšírené), boli ste skromní, na spodku sociálneho rebríčka. Váš status bol nepatrný, a ak ste neboli úplne nerealistickí, zaujali ste postoj, ktorý bol primeraný vášmu statusu. Ak ste pokorný postoj nemali, boli ste ľuďom v spoločnosti nad sebou na oštaru alebo na smiech.

Kresťanstvo urobilo z pokory, z tohto otrockého postoja, cnosť. A to nielen cnosť otrokov, ale univerzálnu cnosť, cnosť pre všetkých ľudí, dokonca i pre tých, čo sú na vrchole spoločnosti.Zdieľať

Kresťanstvo urobilo z pokory, z tohto otrockého postoja, cnosť. A to nielen cnosť otrokov, ale univerzálnu cnosť, cnosť pre všetkých ľudí, dokonca i pre tých, čo sú na vrchole spoločnosti. Kresťanstvo čakalo aj od bohatých, aristokratov či dokonca cisárov, že budú pokorní. V porovnaní s inými Grékmi či Rimanmi ste možno boli veľký muž či veľká žena, no v porovnaní s Bohom ste neboli nič. Priepasť medzi Božou a ľudskou dôstojnosťou bola taká nesmierna (v skutočnosti bola nekonečná), že konečné rozdiely medzi vyššími a nižšími triedami veľa neznamenali. Kresťan nebol nič viac a nič menej než Boží otrok. A otroci musia praktizovať pokoru.

(3) V predkresťanských časoch sa od ľudí očakávalo, že budú milovať svojich blížnych či aspoň svojich spoluobčanov. Táto láska sa však zakladala na princípe reciprocity: je budem štedrý k tebe, lebo očakávam, že aj ty budeš na oplátku štedrý ku mne. Kresťanstvo však prišlo s novým druhom štedrosti, ktorá nebola recipročná. Kresťan mal byť štedrý k iným, a nečakať odplatu. Samozrejme, môže očakávať odmenu v nebi, no na zemi robil dobro iným bez akéhokoľvek očakávania odplaty. Taký bol aspoň ideál. Bola to nová kresťanská cnosť lásky k blížnemu.

V moderných spoločnostiach, akými sú napríklad Spojené štáty, kde rýchlo postupuje proces odkresťančenia, by sme pri týchto troch starých kresťanských cnostiach mohli očakávať úpadok. A presne to aj vidíme.

Okrem relatívne malého počtu odporcov tu a tam čistota už cnosťou nie je. Dnešná dominantná kultúra verí v opak čistoty: sexuálnu slobodu. A sexuálna sloboda sa propaguje takmer všade: v masmédiách, na školách (napríklad vysoká škola, kde ja učím, rozdáva zadarmo kondómy) a predovšetkým v zábavnom priemysle. Samozrejme sa odporúča sexuálna rozvážnosť: nešír choroby, neostaň tehotná, ak nechceš. No sexuálna rozvážnosť, v určitých smeroch záslužná, ani zďaleka nie je čistotou. My Američania dnes nie sme o nič čistejší, než boli ľudia v staroveku pred príchodom kresťanstva.

Svoje deti učíme, aby boli „na seba hrdé“, lebo veríme, že vysoká hladina pýchy (či sebaúcty, ako ju obvykle radšej nazývame) povedie k úspechu.Zdieľať

Cnosť pokory z modernej spoločnosti nevymizla tak úplne ako čistota, ale je na ústupe. Pokora ako cnosť nedáva bez živej viery v Boha veľký zmysel, a keďže naša kolektívna viera v Boha slabne, slabne i naša viera v hodnotu pokory. Svoje deti učíme, aby boli „na seba hrdé“, lebo veríme, že vysoká hladina pýchy (či sebaúcty, ako ju obvykle radšej nazývame) povedie k úspechu. Každé leto máme v každom veľkom americkom meste Gay Pride, čiže pochod hrdosti. Stále viac chápeme pokoru nie ako veľkú cnosť, ale ako nešťastný stav mysle.

Stále obdivujeme nesebeckú lásku k blížnemu – čo je možno dôkazom, že kresťanská morálka z nášho sveta ešte úplne nevymizla. Ale i v tejto oblasti je úpadok. Mnohí z nás predefinovali lásku k blížnemu na toleranciu. Svoju lásku k spoluobčanom ukazujem tak, že tolerujem všetko, čo sa rozhodnú urobiť či povedať, ak len nespôsobujú zjavnú a hmatateľnú ujmu inému. Tento druh tolerancie, samozrejme, má svoje dobré stránky, no na kresťanskú lásku sa podobá len málo.

Ako bude vyzerať spoločnosť, ktorej budú chýbať tieto tri cnosti? V tomto experimente sme už dosť pokročili, no nevyzerá to pekne.

David Carlin
Autor je profesor sociológie a filozofie na Community College v Rhode Island a autor knihy The Decline and Fall of the Catholic Church in America (Rozklad a pád Katolíckej cirkvi v Amerike).

 

Pôvodný text: The Fading of Three Christian Virtues.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0