Rušenie málotriedok Z ekonomického hľadiska výhodné, no môže to narušiť vzťahy v dedinách

Základná škola v obci Látky v okrese Detva má dve triedy. Prváci sú spojení so štvrtákmi a druháci s tretiakmi, spolu má škola osemnásť žiakov. Ak by sa naplnil nedávno ohlásený zámer ministerstva školstva o rušení, respektíve spájaní malých škôl, je možné, že by sa to dotklo aj tejto školy.

„Neviem, či budeme patriť medzi zrušených, lebo sme škola, ktorá je na tom ekonomicky dobre,“ vraví riaditeľka Alena Vechterová. „Sú školy, v ktorých je málo žiakov, veľká budova, kde dochádza k takým ekonomickým únikom, že sa doplácajú veľké peniaze. My s týmto nemáme problém a dokážeme vyjsť.“

Myslí si, že keď sa v malých obciach porušia menšie školy, vystavia ich riziku zaniknutia. „Lebo kto sa prisťahuje na dedinu, keď tam nebude mať škôlku a školu? Nie každý chce žiť v meste, sú ľudia, ktorí chcú žiť dedinský život, a to je úplne odlišné od mestského života. Aj naši rodičia i starosta si budú svoju školu zastávať a brániť, pokiaľ nie je na tom tak, že nemá ani na výplaty učiteľom,“ dodáva.

Sú predražené

O rušení malých škôl – takzvaných málotriedok – hovoril nedávno minister školstva Tomáš Drucker. Inštitút vzdelávacej politiky a Útvar hodnoty za peniaze tvrdia, že malé školy sú predražené a majú problém zabezpečiť kvalitné vzdelávanie. 

Až 600 malým školám posiela štát peniaze navyše ako kompenzáciu za to, že nedosahujú ani minimálny zákonný limit na počet žiakov. „Sú extra dofinancovávané 100 miliónmi eur a napriek tomu žiaci v týchto školách dosahujú horšie výsledky,“ tvrdí Drucker.

Približne 130 škôl, ktoré sú pod ten zákonný limit, má podľa analytikov v blízkosti do šiestich kilometrov inú školu, ktorá má voľné kapacity.

„Bez toho, aby sme ovplyvnili dostupnosť pre tieto deti a pre ich rodičov, je možné hovoriť napríklad o spájaní škôl. Sú malé obce, kde majú školu tzv. málotriedku, ale z hľadiska dostupnosti ďalšej školy je ďaleko. Tak tam sa nebudeme primárne zaoberať, aby sme hovorili, že zatvorte tú školu,“ vysvetlil minister.

Ovplyvní to život obce

Mária Kolárčiková je riaditeľkou Základnej školy v obci Hubošovce v okrese Sabinov. Ide o málotriedku len s jednou triedou, v ktorej sú deti zo všetkých štyroch ročníkov. Aktuálne má škola jedenásť žiakov.

„Nám už bolo povedané, že tento počet, ktorý máme, je hraničný. Keby ich bolo o jedného menej, už by to ani rozpočet neutiahol,“ vraví Kolárčiková.

Aj ona si myslí, že pokiaľ obec zvládne utiahnuť takúto školu, tak je dobré, keď si ju zachová. „Keď sa stratí z dediny málotriedka, stratí sa aj kultúra v tej obci. Stratí sa aj vytvorená blízkosť detí, napríklad v našej obci každé dieťa pôjde do inej školy, nepôjdu všetky spolu do jednej.“

Niektoré pôjdu podľa nej do škôl v okrese Prešov, iné v okrese Sabinov, podľa toho, kde pracujú ich rodičia. Hovorí, že rušenie málotriedok zničí aj vzniknuté väzby medzi deťmi, už sa nebudú toľko stretávať a zažívať to, čo prežívajú teraz.

„Zatiaľ však nemám informáciu, že je už rozhodnuté a že by sa rušenie týchto škôl malo týkať aj tej našej. Počúvam, že už nám to hrozí, ale to počúvame už asi desiaty rok, takže to berieme s rezervou. Naša škola je však v takej finančnej situácii, že nevieme, ako bude vyzerať ďalší školský rok, ako budeme fungovať.“

Rodičia sa na začiatku školského roka podľa riaditeľky tešili, že škola sa otvorila. „Mám totiž rodičov, ktorí napríklad nemajú vodičský preukaz, a ich deti by boli odkázané na prímestskú dopravu. Možnosť, že by obec zabezpečila odvoz detí do väčšej školy v okolí, sa neplánuje. Prímestská doprava je, autobusy chodia do jedného aj druhého mesta, len pre malé dieťa je to zložitejšie ako napríklad pre piataka.“

Rušenie malých škôl by sa mohlo dotknúť aj žiakov a rodičov z okolia Bratislavy, napríklad tých v obci Jablonové pri Bratislave. „Spádovou školou pre nás je ZŠ Kuchyňa. Je opačným smerom ako Bratislava. Väčšina rodičov ráno cestuje do Bratislavy, čo by im skomplikovalo rannú logistiku,“ povedal pre HN riaditeľ školy Pavol Škoda.

Ako vraví, žiaci jeho školy sú prítomní na každej kultúrnej akcii v obci, čo priláka blízkych, ktorí sa stretnú. Pre niektorých je to vraj jediná možnosť zmeniť svoj stereotyp. „Ak zanikne v obci škola, to isté čaká aj časť kultúry,“ dodal s tým, že so starostom urobia všetko pre to, aby u nich neskončila.

Z ekonomického hľadiska dobrý krok

Kým riaditelia málotriedok zdôrazňujú ich dôležitý význam pre komunitný život v obci, z ekonomického hľadiska je spájanie menších škôl rozumný krok.

Odborník na školstvo Juraj Hipš tvrdí, že je neefektívne, aby mala každá obec svoju školu, ktorá často nie je ani dostatočne kapacitne naplnená. Spájaním škôl je podľa neho možné budovať kvalitnú infraštruktúru, ako sú napríklad počítačové učebne alebo chemické laboratóriá. Mnohé malé školy si kvalitné vybavenie nemôžu z rozpočtu dovoliť a spájaním by takáto možnosť vznikla.

„Na Slovensku musíme prestať uvažovať na úrovni malých kmeňových spoločenstiev a bojovať za to, aby každá obec mala vlastnú školu. Lebo keď má vedľajšia dedina, musíme mať aj my,“ vraví Hipš, ktorý je riaditeľom inovatívnej školy Alma vo Zvolene.

Správne je podľa jeho slov zamýšľať sa nad tým, aké kvalitné vzdelanie škola poskytuje. „Radšej nech dieťa chodí o pár kilometrov ďalej do kvalitnej školy ako mať v strede obce mizernú školu. Spájanie škôl zároveň otvára aj otázku školských autobusov, ktoré môžu pomôcť s dostupnosťou pre všetky deti.“

Ilustračné foto: TASR

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak konštatuje, že verejné financie zažívajú ťažké obdobie a šetriť sa musí vo všetkých oblastiach vrátane školstva. „Z tohto pohľadu vítam iniciatívu ministerstva pozrieť sa na financovanie malých škôl, ktoré momentálne dostávajú normatív zvýšený o tzv. kompenzačný príspevok.“

Ministerstvo by sa však podľa neho pri šetrení nemalo hrať na mikromanažéra celej siete škôl na Slovensku. Malo by len stanoviť spravodlivé a efektívne financovanie a nechať na lokálnych aktérov, aby sa sami rozhodli, či je pre nich lepšie školu zatvoriť a presunúť žiakov do blízkej školy vedľa alebo si radšej školu dofinancujú z rozpočtu obce, alebo zavedú nejakú formu poplatkov pre rodičov.

„Toto je koniec koncov dôvod, prečo vôbec došlo k decentralizácii verejnej správy a zriaďovateľská právomoc bola prevedená na mestá a obce. Ministerstvo môže modelovať fungovanie verejných škôl a dávať odporúčania, ale na konci dňa je to rozhodnutie miestnych obyvateľov, starostov a rodičov, či preferujú menšiu školu, ktorá môže mať menej kvalitné vybavenie a menej odbornú výuku, ale pre nich to viac ako kompenzuje vyššia dostupnosť a komunitnosť školy,“ dodáva Chovanculiak.

Šéfka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková upozorňuje, že k racionalizácii školskej siete v základných školách je nutné pristúpiť. Za dôležité však považuje predstaviť odbornej verejnosti meranie kvality základných škôl, napríklad Štátnou školskou inšpekciou. 

„Ak budeme mať relevantné dáta, môžeme racionalizovať. Ak nevyužívame v rezorte finančné prostriedky efektívne, musíme to zmeniť. Regionálne rozdiely sú mnohoraké, no je potrebné urobiť rozhodnutia, ktoré musíme vedieť verejnosti odkomunikovať a vysvetľovať, prečo sú dôležité. A to dokážeme iba na základe kvalitných dát.“