Opozičný populizmus Iba silné slová Fica neporazia

Demokrati mali cez víkend snem, na ktorom odmietli akúkoľvek povolebnú spoluprácu s politickými stranami Smer, Hlas, SNS a Republika.

„Demokrati nikdy nepôjdu do vlády s Hlasom a nikdy ani nebudú menšinovú vládu s Hlasom a tými ostatnými stranami podporovať,“ deklaroval Jaroslav Naď a vyzval aj ostatné opozičné strany, aby urobili rovnaké vyhlásenie.

Keďže parlamentné voľby zatiaľ nie sú na obzore a Demokrati sa v prieskumoch pohybujú tesne pod hranicou zvoliteľnosti do parlamentu, možno by sa nad týmito ich silnými slovami dalo mávnuť rukou. Na druhej strane je to celkom dobrá ukážka toho, ako by sa politika nemala robiť.

Odpoveď na to, prečo Demokrati prichádzajú s takýmito siláckymi vyhláseniami, je jednoduchá.

Pozícia najväčších radikálov na opozičnom spektre im ako mimoparlamentnej strane pomáha pútať verejnú aj mediálnu pozornosť.

Demokrati sú si zároveň dobre vedomí toho, že nemajú žiadnu šancu osloviť sklamaných voličov tejto vládnej koalície. Pre spoločnú politickú minulosť viacerých tvárí strany s Igorom Matovičom sú neprijateľní aj pre mnohých voličov KDH, PS či SaS.

Ich primárnou cieľovou skupinou sú voliči Igora Matoviča, ktorí takúto radikálnu rétoriku dokážu oceniť. Ak chce Jaroslav Naď v politike stále žiť, musí sa snažiť odtrhnúť si z tohto koláča čo najviac. Alebo sa s Matovičom nejako dohodnúť.

Dokonca sa dá formulovať nasledujúca hypotéza: skupina podporovateľov Demokratov a voliči hnutia Slovensko sú si natoľko podobní, že buď sa tieto dve strany dohodnú na nejakom spoločnom predvolebnom postupe, alebo sa jedna z nich do parlamentu nedostane. Možnosť, že by sa ktorékoľvek z týchto zoskupení dokázalo dohodnúť na predvolebnej spolupráci s SaS, PS alebo s KDH, vyzerá totiž veľmi nepravdepodobne.

Demokrati na sneme stranyNikdy nepodporíme ani len menšinovú vládu s Hlasom, vysvetľoval Naď, čím ich zaviazali delegáti

Juraj Brezáni

Teraz k vylúčeniu povolebnej spolupráce s Hlasom.

Vyhlásenia tohto typu určite pekne znejú uchu mnohých opozičných voličov. Väčšina z nich si spoločné vládnutie s Hlasom neželá. Ak by dnešné opozičné strany dokázali poskladať po voľbách vládnu väčšinu, bol by to určite ideálny scenár.

Lenže nežijeme v ideálnom svete, a preto si treba položiť aj nasledujúcu otázku: pomôže stratégia uvalenia politickej karantény na Hlas tomu, čo opozícia formuluje ako svoj primárny cieľ, teda odstaveniu Roberta Fica od vládnej moci?

Dnes sa vôbec nedá vylúčiť situácia, že po voľbách sa vláda bez Fica bude dať zostaviť iba s účasťou Hlasu. Napríklad keď si vezmeme novembrové prieskumy od agentúr Focus a AKO, tak podľa oboch by opozícia dokázala dať dokopy vládnu väčšinu len s Hlasom.

Dajme tomu, že po ďalších voľbách sa Demokrati dostanú do parlamentu a Hlas bude opäť v pozícii jazýčka na váhach. Čo urobí partia okolo Jaroslava Naďa? Bude trvať na svojom kategorickom postoji a umožní tak eventuálny vznik vlády Smeru, Hlasu a Republiky?

Ak áno, tak v poriadku. Len potom by mali politici Demokratov svojim voličom otvorene povedať, že ich deklarácia zo snemu môže znamenať aj takýto scenár.

Namiesto populistických gest by však mali radšej začať vážne riešiť, ako minimalizovať riziko, že hlasy ich prívržencov prepadnú vo voľbách. Slovensku takto určite urobia väčšiu službu.

Pretože iba silné slová a veľkohubé gestá Roberta Fica neporazia.